Obchvat Šale sa odsúva. Nahradil ho Prešov [celý článok]

[mirecko255]

Rozhodnutie o osude stavby prišlo až 26. februára, keď ho výbor, ktorý rozhoduje o operačnom programe, vyradil z kľúčového programu.

Obyvateľom Šale, ale aj cezpoľným návštevníkom Bratislavy z tohto smeru sú určite známe chvíle strávené často aj v polhodinových kolónach. Mestom, ktoré je známe chemickým gigantom Duslo, prejde denne 28-tisíc vozidiel a svoj „jednotkový“ obchvat si pýtajú už tri desaťročia.

Za ministrovania Árpáda Érseka sa zdala stavba už na dosah, ale po vyhlásení tendra prichádzal jeden problém za druhým. Termíny sa nestíhali, zdroj financovania cez staré eurofondy sa zdal čoraz menej reálny.

Rozhodnutie o osude stavby prišlo až 26. 2., keď ho výbor, ktorý rozhoduje o operačnom programe, vyradil z kľúčového programu.

Obchvat teda prišiel o financovanie z daného operačného obdobia.

„Na základe hlasovania členov riadiaceho výboru bolo rozhodnuté o vyradení riadiaceho výboru národného projektu I/75 Šaľa-obchvat zo Zoznamu národných projektov OPII, čo znamená, že obchvat Šale nebude financovaný z prostriedkov OPII,“ povedala hovorkyňa Slovenskej správy ciest Lucia Karelová.

Problémy s termínmi
Ministerstvo tvrdí, že k vyradeniu došlo kvôli problémom na projekte. Ako dôvod udávajú chýbajúce stavebné povolenie, neukončené verejné obstarávanie, pri ktorom sa predpokladá trojročná lehota výstavby.

Projekt preto hodnotia ako nespôsobilý a nepripravený na implementáciu v rámci tohto i programového obdobia. „Termíny a míľniky uvedené v pôvodne schválenom Zámere projektu neboli dosiahnuté,“ povedal hovorca rezortu Ivan Rudolf.

Primátor mesta Jozef Belický počuje informáciu o rozhodnutí prvýkrát od nás a je z nej rozčarovaný. Zároveň dodáva, že argumentu s chýbajúcim povolením úplne nerozumie, keďže podľa jeho informácií stavba povolenie má. O ďalšom osude financovania obchvatu chce ministerstvo informovať až po získaní povolenia a úspešnom priebehu súťaže. Podľa našich informácií by sa mal obchvat presunúť do nového programovacieho obdobia.

Eurofondové rošády
Ďalším zaujímavým momentom je, že do zoznamu národných projektov pribudla na druhej strane prvá etapa severného obchvatu Prešova. Tá je pritom už druhý rok vo výstavbe pod taktovkou Váhostavu a firmy Tucon.

Podľa pôvodných plánov, ako aj súčasných informácií na stránke Národnej diaľničnej spoločnosti sa vyše štvorkilometrová stavba má realizovať za 143 miliónov eur zo štátnej pokladnice. Ako predpokladané oprávnené náklady uvádza nový zoznam bruselských projektov sumu 67,8 milióna eur.

„Ako čiastočná náhrada bol zaradený projekt R4 Prešov, severný obchvat, I. etapa, ktorý je aktuálne vo výstavbe a bude zaručene ukončený v priebehu tohto programového obdobia,“ povedal Rudolf.

Prečo sa teda nákladný úsek v časoch vyhlásenia tendra nerobil z európskych zdrojov? Financovanie z eurofondov bolo podľa ministerstva pre tento projekt v minulosti zamietnuté kvôli posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ktoré nezodpovedalo vtedajším požiadavkám Európskej únie. „Vzhľadom na skutočnosť, že NDS chýbajúce záležitosti dopracovala, je možné tento projekt zaradiť, prípadne doplniť do financovania,“ povedal Rudolf.

Analytika inštitútu INEKO Jána Kovalčíka takýto postup prekvapuje, keďže do národných projektov sa zaraďujú projekty pod 75 miliónov eur, ktoré celková hodnota Prešovskej diaľnice vysoko presahuje.

„Môže to pôsobiť trochu ako obchádzanie pravidiel, pretože projekty nad 75 miliónov si vyžadujú posúdenie Európskej komisie a jej súhlas. Otázka je, či to vydiskutovali s dotyčnými orgánmi,“ povedal analytik. Ministerstvo potvrdilo, že na takýto krok majú súhlas európskej agentúry JASPERS.

Občan Slávik
Víťaz súťaže na postavenie šalianskeho obchvatu bol známy pred rokom v januári. Bolo ním konzorcium Cedis, Cesty SK a Hant, ktoré ponúkli najnižšiu cenu, keď náklady skresali z očakávaných 60 miliónov eur na 55 miliónov.

Pre odvolania však Úrad pre verejné obstarávanie nariadil ponuky ešte v máji znova vyhodnotiť. Výsledky tohto procesu stále nie sú známe. Podľa informácií od primátora Milana Belického sa v prípade projektu niekoľkokrát odvolával aj „postrach“ obstarávateľov Marcel Slávik.

Obchvat má byť súčasťou koridoru medzi Novými Zámkami a hlavným mestom, na ktorom sa už okrem neho postavila obchádzka Sládkovičova a Galanty, ktoré sú k Bratislave bližšie.

Podľa analýzy Útvaru hodnoty za peniaze z roku 2019 ide o mesto so štvrtým najväčším dopravným zaťažením, ktoré ešte nemá svoj obchvat. Súčasťou novej cesty s dĺžkou 12 kilometrov má byť 13 mostných objektov a 705 metrov dlhý most cez rieku Váh.

Práve dlhé premostenie má najviac ovplyvniť cenu projektu, ktorý sa svojou cenou radí medzi najdrahšie jednotkové obchvaty. Vodičom by mal podľa ministerstva dopravy ušetriť tri minúty cesty.

https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/23 ... -ho-presov