Koaličný chaos v praxi: štát prichádza mesačne o milión, leb

[bzzi]

Koaličný chaos v praxi: štát prichádza mesačne o milión, lebo nevie posielať pokuty za jazdy bez diaľničnej známky

https://e.dennikn.sk/2319066/koalicny-chaos-v-praxi-stat-prichadza-mesacne-o-milion-lebo-nevie-davat-pokuty-za-jazdy-bez-dialnicnej-znamky/


Keď teraz idete po slovenskej diaľnici bez diaľničnej známky a policajti vás priamo nezastavia, štát vám nemôže dať pokutu, hoci vás kamery zachytili.
Tento problém vyrobili koaliční poslanci a ministri v lete minulého roka. Opravovali ho potom deväť mesiacov tak, že momentálne iba znova uvažujú, či by ho nedokázali vyriešiť ďalším poslaneckým návrhom novely.

Príbeh o zmarených pokutách za čiernu jazdu po diaľnici by mohol byť dobrým príklad toho, ako zle fungovalo riadenie štátu počas prvého roka súčasnej vládnej koalície.

Najprv chceli podnikateľom pomôcť, tak v rámci covidových zákonov prijali bez riadnej diskusie takzvané „podnikateľské kilečko”.

Keď prišli na to, že to fakticky zabraňuje dávať automatické pokuty za jazdu bez diaľničnej známky, tak sa dvaja ministri pol roka dohadovali, kto má navrhnúť opravu.

Tú potom znova prehnali vládou a parlamentom v zrýchlenom konaní, až narazili na prezidentku, ktorá im to vrátila. Jej veto potom neprelomili a teraz sa znova dohadujú, ako ďalej.

Praktický výsledok je, že od 21. júla minulého roka úrady neposielajú šoférom pokuty za jazdu bez známky a štát mesačne prichádza na pokutách o zhruba jeden milión eur.

Mesiace je teda pozastavené posielanie pokút v takzvanom automatickom režime. V ňom kamery snímajú značky na diaľniciach a tie sa potom overujú v registri platiteľov známok, pokutu by mal štát poslať šoférovi priamo domov.

„Pokuty za diaľničné známky sa po 21. júli 2020 priestupcom neposielajú,“ potvrdilo ministerstvo vnútra. Argumentuje, že letné zavedenie kilečka si vyžiadalo zmenu v informačnom systéme, ktorú by mali urobiť na ministerstve dopravy, ale nestalo sa.

No šofér môže dostať pokutu okamžite vtedy, keď ho prichytí priamo na diaľnici bez známky hliadka. Inak je porušovanie zákona vinou politického chaosu povolené.

Chyba v kilečku

O príčine problému niet pochýb. Ministerstvo dopravy už mesiace vysvetľuje, že do kilečka Richarda Sulíka (SaS) sa dostala chyba, ktorá skrátila lehotu na definitívne uloženie pokuty na 60 dní od momentu, keď, bol šofér na diaľnici načierno.

Predtým na to boli dva roky, odkedy sa o tom úrady dozvedeli, alebo najviac tri roky od jazdy načierno.

Nový kratší termín sa podľa ministra dopravy Andreja Doležala (Sme rodina) prakticky nedá stihnúť.

„V 99 percentách sa to nedá stihnúť,“ povedal Denníku N minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina).

IT systém by, samozrejme, za ten čas stihol označiť majiteľov áut, ktorí boli na diaľnici bez známky, problémom sú ostatné zákonné lehoty vrátane času potrebného na doručenie.

Minister dopravy Doležal chcel chybu v zákone opraviť ešte v auguste, ale novelu stiahol po dohode na vláde s tým, že ju opraví Sulík ako autor kilečka sám.

To sa však nestalo, a tak Doležal priniesol novelu opäť na vládu vo februári. Schválili mu ju v zrýchlenom konaní aj v parlamente, no poslancom ju vrátila prezidentka.

Tá argumentuje, že skrátené konanie sa má uplatniť iba „za mimoriadnych okolností, ktoré nie sú výsledkom obvyklého chodu udalostí, a teda nastali náhle, nečakane a nebolo možné sa na ne vopred pripraviť“.

To sa o probléme s pokutami nedá povedať, pretože politici aj úradníci o ňom vedeli najneskôr v auguste, keď sa Doležal pokúsil chybu opraviť prvýkrát.

Prečo koalícia neprelomila veto

Aj pre prezidentkine argumenty poslanci jej veto neprelomili.

Bolo na to potrebných 76 hlasov, teda viac ako polovica všetkých poslancov. Za novelu však hlasovalo iba 73 poslancov.

Za schválenie novely v pôvodnej podobe nehlasovali jednotne ani koaličné strany. Z nich ju jednoznačne podporil len klub Sme rodina, z neho za novelu hlasovali všetci jeho prítomní poslanci. Z klubu SaS hlasoval za len Peter Osuský, z OĽaNO nehlasovali Milan Vetrák a Peter Kremský, zo Za ľudí sa zdržal hlasovania Ján Benčík.

Kremský je zároveň predsedom parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti a vysvetľuje, že výsledkom koaličných rokovaní bolo odporúčanie hlasovať za novelu, ale ak má niekto osobné výhrady, môže sa zdržať.

Kremský argumentuje, že nehlasoval, pretože skrátené konanie podľa neho nebolo dobre odôvodnené a ani vecne správne a pripomínal to už na rokovaní hospodárskeho výboru, kde sa hlasovania zdržal tiež.

„To úplne správne namietala aj pani prezidentka. Preto som o zákone nehlasoval, aj pod vplyvom toho, že to vyzeralo, že na schválenie bude dosť hlasov. Očakával by som, že ho podporí najmä klub SaS, keďže potreba novely je výsledkom nedotiahnutého znenia kilečka I. Napriek tomu sa poslanci SaS zdržali a zákon preto neprešiel,“ povedal Kremský v piatok.

Šéf hospodárskeho výboru dodal, že schválenie tohto zákona považuje za veľmi dôležité, a preto sa dohodol s Doležalom, že ho ako poslanec podá v bežnom legislatívnom procese ako poslanecký návrh na najbližšiu schôdzu.

Marián Viskupič vysvetľuje odmietnutie hlasovania za novelu tým, že poslanci SaS sa stotožnili s výhradami prezidentky.

„Musím však povedať aj to, že v hektickom, ale hlavne chaotickom štvrtkovom dianí v parlamente sa nevytvoril dostatočný priestor na nájdenie riešenia. Vzniknutá situácia však znovu vytvára priestor na hľadanie riešenia, aby bolo možné pokuty vymáhať rýchlejšie,“ povedal Viskupič s tým, že dvoj- až trojročné maximálne lehoty na uloženie pokuty, ktoré by sa novelou tiež vrátili, nepovažuje za vhodné.

Premlčané pokuty

Pri zavedení kilečka bolo v informačnom systéme 130-tisíc takzvaných podnetov, ďalších približne 10-tisíc prichádza naďalej mesiac čo mesiac.

Ministerstvo dopravy podnetmi myslí podozrenia na jazdu načierno, ktoré systém vygeneruje, keď sa fotka z cesty nespáruje s registrom značiek, ktoré majú známku kúpenú.

Očistí sa to potom o duplicitné záznamy či jazdy (pokutu možno dostať iba raz za mesiac) a samotné pokuty potom doťahujú okresné úrady.

„Evidujeme zhruba 130-tisíc pokút, ktoré boli v evidencii systému (pri zavedení kilečka, pozn. red.). Je však nekorektné, aby sme vyhodnocovali, aký objem to predstavuje finančne, keďže sa držiteľ vozidla môže vždy odvolať, respektíve zaplatiť pokutu do 15 dní. a tým činom sa jej výška zníži na 100 eur (zo štandardných 150 eur, pozn. red.),“ píše ministerstvo dopravy.

V praxi sa naozaj stáva, že okresné úrady napokon niektoré podnety nevyhodnotia ako oprávnené, či už sami od seba, alebo po odpore šoféra.

Nič to však nemení na tom, že štát do prijatia kilečka automatické pokuty dával a dokázal ich aj vymáhať. Za prvý polrok minulého roka vybral štát takmer 50-tisíc pokút, z ktorých dostal 5,32 milióna eur. Znamená to, že väčšina ľudí využila možnosť zaplatiť ihneď a znížiť tak pokutu na sto eur.

Mesačné straty štátu na nevybratých pokutách tak možno odhadnúť na jeden milión eur – štát mesačne neudelí asi desaťtisíc pokút v približnej výške sto eur.

Rozdiel medzi počtom zaplatených pokút a udelených nie je veľký. Podľa ministerstva vnútra bolo za polrok celkovo 58-tisíc správnych deliktov súvisiacich s diaľničnou známkou, o ktorých potom ministerstvo informovalo okresné úrady.

Čo urobili úrady s priestupkami, ktoré sa stali pred prijatím nových 60-dňových termínov? Staršie podnety, pri ktorých stihli konanie začať do 60 dní, sa snažili dokončiť podľa starých pravidiel tak, ako sa píše v novele.

Pri nových podnetoch však už vybavovali iba tie, ktoré boli mladšie ako 60 dní, ostatné vyhlásili za premlčané. „Všetky podnety, ku ktorým nebolo začaté konanie do 60 dní od zistenia porušenia, už nesplnili novú zákonnú lehotu, a teda sa stali premlčanými,“ napísalo ministerstvo dopravy, keď sme sa spýtali, či už niektoré pokuty spred kilečka boli vybavené.

„Schválením kilečka sa odpísali všetky staré pokuty, v ktorých sa nezačalo konanie o pokute do 60 dní. Čiže veľká časť starých dvojročných pokút, ktoré sa ani nezačali do 60 dní, keďže vtedy tá povinnosť začať do 60 dní nebola, sa odpísala,“ rozprával minister Doležal.

Ministerstvo 60-dňovú lehotu navrhuje ponechať aj vo svojej novele, ale má platiť pre začatie konania, inak navrhuje návrat dvoj- až trojročných lehôt na samotné uloženie pokuty.

Čo platilo pred kilečkom, po kilečku a čo sa píše v novele

Šoféri mohli pred kilečkom dostať pokutu za jazdu bez známky po spoplatnených úsekoch do troch rokov od takejto jazdy alebo najviac do dvoch rokov, odkedy sa o tom úrady dozvedeli. Mnohých pokuty zastihli až v čase, keď si na detaily jazdy riadne nespomínali.
V kilečku sa vlani zaviedla 60-dňová lehota, ale uviedla sa ako lehota aj na ukončenie celého konania až po právoplatnosť pokuty. To je problematické, pretože konania o pokutách majú svoje lehoty, rozhodnutia o nich treba doručiť, plynú lehoty na odpor proti rozkazu. K tomu treba zarátať proces, kým sa informácia o jazde načierno dostane z ciest cez informačný systém až k okresným úradom. Kamery totiž fotia značky áut a údaje párujú s evidenciou značiek, ktoré majú kúpenú platnú známku. Ak sa nespárujú, proces s pokutami postupuje na okresné úrady, ktoré posielajú pokutu. Spoločne s kilečkom sa do zákona na inom mieste dostalo ustanovenie o podmienke začať konanie o pokute do 60 dní.
Novela, ktorú vo februári parlament schválil a po vete prezidentky neschválil, mala vrátiť úradom možnosť pokutu právoplatne vyrubiť do dvoch alebo najviac do troch rokov, odkedy bol šofér na diaľnici načierno. V zákone by zostalo ustanovenie, že o pokute sa má začať konať do 60 dní.