Projektovali cesty za 11 miliárd, niečo však skončí v šuplík

Moderátor: Moderátori

Projektovali cesty za 11 miliárd, niečo však skončí v šuplík

Odoslaťod Čavo » 01. Apr 2021 05:42

https://e.dennikn.sk/2335201/projektova ... -analytik/

Projektovali cesty za 11 miliárd, niečo však skončí v šuplíku, hovorí analytik
Ján Kováč
Obrázok
Juraj Mach. Foto – TASR

Štát sa v minulosti pustil do projektovania 59 rôznych úsekov spolu za 11 miliárd eur. Časť tejto práce skončí v šuplíku, lebo tak veľa sa stavať nedá, hovorí analytik Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií Juraj Mach.

  • Takáto rozšafnosť už nie je možná od tohto roka. Ak chce napríklad Národná diaľničná spoločnosť objednať ďalší stupeň projektovej dokumentácie, musí predtým vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti, ktorú následne ohodnotia štátni analytici, hovorí Mach. Musia teda zrátať benefity pripravovanej cesty a porovnať ich s nákladmi a alternatívami.
  • Ak sa podľa čísel projekt ukáže ako nezmyselný, minister dopravy Andrej Doležal ho môže naďalej pretláčať, ale ďaleko sa nedostane, ak mu naň nevyčlení peniaze minister financií – po novom to bude Igor Matovič.
  • Analytici, ktorí majú ambíciu dohliadať na efektívnosť veľkých investícií, si teda trochu vylepšili pozíciu. Stále však nie je hotový záväzný harmonogram výstavby, ktorý by ukončil obdobie chaosu, a zaviedol plánovanie na základe spoločenských potrieb a návratnosti. Minister dopravy ho ani po roku vo funkcii nezverejnil a vyzerá to tak, že iba naťahuje čas po vzore svojho predchodcu Árpáda Érseka.
  • V najbližších rokoch sa bude bojovať o úseky R2 na južnom Slovensku, ktoré sú dobre pripravené, ale podľa analytikov z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) nie veľmi potrebné. Napríklad tunel Soroška.
  • Ďalej sa už rozbieha debata o pokračovaní diaľnice D1 od Košíc po ukrajinskú hranicu a od Prešova po poľskú hranicu. Prvý patrí medzi najvyššie priority, ale projektovať ho budú ešte 7 – 8 rokov. Druhý je pripravený lepšie, ale má vysoké odhadované náklady a jeho využitie je podľa Juraja Macha otázne.

Koľko má štát peňazí na výstavbu ciest?

Stopercentne vidíme len do minulosti – v priemere to bolo 0,8 percenta HDP ročne. Pre lepšiu predstavu, na rok 2021 by to malo byť zhruba 760 miliónov eur. Ak k tomu prirátame aj údržbu a PPP, dostaneme sa až zhruba na 1,2 percenta HDP. Náklady na údržbu každý rok rastú, drahá je najmä pri tuneloch.

Presné možnosti závisia od toho, koľko vyzbierame daní, či práve musíme konsolidovať, aké sú priority vlády, aj od toho, koľko peňazí na cesty máme z EÚ. V súčasnosti je rozostavaných alebo zakontrahovaných sedem úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, nová cesta pri Plavnici v okrese Stará Ľubovňa, časť druhej etapy obchvatu Brezna, viaceré rekonštrukcie ciest I. triedy. Ďalšie sa takmer určite spustia. Odhadujem, že aj tento rok sa výška výdavkov bude pohybovať okolo vyššie spomínaných súm.

Ktoré cesty sa budú dať stavať v najbližších rokoch?

Vzhľadom na dlhý proces prípravy aj obstarávania vieme celkom spoľahlivo povedať, že tento rok sa začnú stavať už len také stavby, ktoré sa súťažia, alebo sú vysúťažené. V hre sú najmä úseky D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové, obchvat Košíc s úsekom R4 a obchvat Šale. Ešte tento rok by sa mala spustiť výstavba úseku R3 Tvrdošín – Nižná.

Od roku 2022 a neskôr prichádzajú do úvahy najvyššie priority zo schváleného materiálu, najmä dostavba D1 a D3, a niekoľko projektov ciest prvej triedy. Skutočný začiatok výstavby však závisí aj od toho, koľko bude peňazí a čo sa podarí financovať z európskych fondov. S pribúdajúcou dĺžkou úsekov a nákladmi na prevádzku zostane menej na nové investície. Je to prirodzený efekt dobudovávania siete. Bohužiaľ, viaceré najviac pripravené projekty sa nedajú financovať z európskych peňazí pre chyby v príprave. Pravidlá Európskej komisie sú totiž prísnejšie, týka sa to najmä posudzovania vplyvov na životné prostredie a verejného obstarávania. Zo štátneho rozpočtu preto platíme napríklad prvú časť prešovského obchvatu R4 alebo úseky R2 Kriváň – Mýtna a Mýtna – Lovinobaňa. Pozitívom je, že voľné EÚ zdroje z tohto programového obdobia by sa mohli využiť na modernizáciu ciest prvej triedy.

Chýbajúce úseky D3 na Kysuciach patria medzi najvyššie priority, ale ÚHP presadzuje, aby sa znížili náklady. Čo sa momentálne deje s touto cestou?

Pri všetkých projektoch bude ÚHP už štandardným procesom kontrolovať a „benchmarkovať“ ceny. Momentálne sa najviac diskutuje o riešení úseku Kysucké Nové Mesto – Oščadnica. NDS obstarala a pripravuje sa dokumentácia pre variant, v ktorom má byť úsek z veľkej časti vedený paralelne s existujúcou cestou I. triedy I/11. V menšej dĺžke by mala diaľnica ísť v trase existujúcej cesty prvej triedy. To si vyžiada dobudovať novú paralelnú cestu pre pomalé vozidlá, ktoré nemôžu ísť na diaľnicu. Z dvoch pruhov by tak bolo šesť. Najmä požiadavka na náhradnú trasu výrazne zvyšuje náklady. Bez nej by prichádzala do úvahy aj alternatíva s takmer úplným zabratím a rozšírením existujúcej cesty I. triedy. Kto tento úsek pozná, vie, že to bol aj pôvodný zámer plánovačov. Varianty by sa mali poriadne posúdiť v štúdii uskutočniteľnosti. Zohľadniť treba náklady, potenciálne zdržanie výstavby, ale napríklad aj riadenie dopravy počas výstavby a potrebu obchádzkových trás. Paradoxne, na celej trase je tento úsek z hľadiska dopravného zaťaženia momentálne najmenej kritický.

Tento konflikt je už uzavretý?

Pripravuje sa dokumentácia pre stavebné povolenie. Pred začiatkom ďalšej prípravy, teda pred majetkovo-právnym vysporiadaním pozemkov alebo začiatkom stavebného konania, musí podľa zákona NDS zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti a ÚHP ju zhodnotí. Úlohou bude čo najobjektívnejšie zhodnotiť stav a možnosti a odporučiť riešenie politikom. V tomto bode sa spraví aj rozhodnutie o podobe projektu.

Čo sa bude diať s cestami na južnej časti R2, ktoré sú vo vysokom štádiu prípravy, ale nedostali sa vysoko v rebríčku priorít?

Bude sa pripravovať štúdia uskutočniteľnosti pre obchvat Zvolena. Z projektov, ktoré považujeme podľa pomeru prínosov a nákladov za potenciálne najprínosnejšie, sú to najmä Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa (medzi Rimavskou Sobotou a Tornaľou, pozn. red.). Je však pravda, že v porovnaní s inými cestami na Slovensku je to z hľadiska modernizácie nižšia priorita. Dôvodom je relatívne dobrý štandard existujúcej cesty. Obchádza väčšinu obcí, kapacitne zvláda dopravu. Priemerná rýchlosť je bežne okolo 70 km/h. Porovnajte si to napríklad s cestou I. triedy medzi Nitrou a Topoľčanmi – vo všetkých parametroch vychádza horšie. Dobrý spôsob, ako zvýšiť spoločenskú návratnosť projektov, je optimalizovať náklady. Pri týchto úsekoch R2 dosahujú podľa existujúcej dokumentácie zhruba 15 miliónov eur na kilometer.

Pre Sorošku sme stále nevideli zrealizovateľnú alternatívu. Najnovšie som čítal, že jeden typ ekologickej posypovej soli asi nebude využiteľný. Ministrovi dopravy tento problém nezávidím. Ako ďalšie kroky by bolo dobré zozbierať objektívne dáta o zjazdnosti v zime, otestovať ďalšie kombinácie ekologických posypov. Vŕtanie tunela do krasu národného parku a v tesnej blízkosti najviac chránených území Natura 2000 a UNESCO nepovažujem za dobré riešenie a budem aj osobne veľmi sklamaný, ak ho naše orgány ochrany životného prostredia povolia.

Nedávno ste mi napísali, že od tohto roka už investor nemôže objednávať ďalšiu etapu projektovej dokumentácie, ak nemá hotovú štúdiu uskutočniteľnosti. Čo to konkrétne znamená pre tieto projekty na R2?

Cieľ je, aby sa pripravovali len tie projekty, ktoré naozaj môžeme v dohľadnom čase stavať. Na to slúži priorizácia a očakávaný investičný harmonogram. Aby ste pochopili, v minulosti minula NDS na projektovú prípravu a výkup pozemkov bežne viac ako sto miliónov eur ročne. Často na projekty, na ktoré dlhé roky nebudú peniaze. V tejto chvíli rozbehnutý stupeň prípravy, napríklad dokumentácia pre stavebné povolenie, sa určite dokončí. Pokračovanie však bude podmienené harmonogramom a štúdiou. ÚHP zverejní hodnotenie a minister dopravy rozhodne, či bude projekt ďalej pripravovať. Pred začiatkom obstarávania bude, samozrejme, potrebovať aj schválenie rozpočtových prostriedkov.

To ale znamená, že táto projektová dokumentácia exspiruje a neskôr sa bude musieť robiť nanovo.

Práve takejto exspirácii sa snažíme novými pravidlami predísť, ale realisticky – časť ešte skončí „v šuplíku“. V minulosti boli prípady, keď sa dokumentácie a procesy museli opakovať, keďže medzičasom zastarali a už nespĺňali požiadavky. Príprava fungovala veľmi neefektívne. Dlhodobo sa pripravovalo výrazne viac projektov, ako sa dá realizovať. Podľa údajov od ministerstva dopravy o rozpracovanosti projektov by sme vedeli do šesť rokov začať stavať najmenej 59 projektov diaľnic a rýchlostných ciest za 11 miliárd eur, čiže zhruba dva fondy obnovy. Znie to na papieri krásne, ale taký bohatý rozpočet Slovensko nemá a v dohľadnej dobe mať nebude.

V rebríčku priorít sú vysoko úseky diaľnice na východnom Slovensku – D1 od Košíc smerom na Ukrajinu. Znamená to, že sa budú môcť stavať?

Vysoká priorita pre východnú D1 je tak trocha administratívna. Slovenská republika sa zaviazala, že táto cesta bude mať do roku 2030 parametre európskeho koridoru najvhej kategórie. Zároveň treba povedať, že úseky sú dôležité aj z národnej úrovne. Obsluhujú husto osídlenú oblasť. Michalovce a Trebišov sú 14. a 26. najväčšie mestá na Slovensku. Na rozdiel od iných projektov sú však úplne nepripravené. Realizácia sa pri dobrých podmienkach dá očakávať najskôr o sedem až osem rokov.

Diaľnicu na ukrajinskú hranicu stavajú Maďari aj Poliaci. Má význam, aby sme ju stavali aj my?

Bolo by dobré to poriadne posúdiť dopravným modelom. Ukrajina je veľká, za hranicou je Užhorod skoro taký veľký ako Košice. Dôležité bude, aby cesta kapacitne zodpovedala potrebám a tam, kde je to bezpečné, zvážil sa aj dvojpruh.

Veľmi dôležitá je aj cesta prvej triedy Prešov – Vranov – Humenné – Snina. V lete sa už na časti začalo s kompletnou rekonštrukciou, ďalšie cesty sa majú úplne prekladať, robiť nanovo. Nikto tu nenaplánoval diaľnicu, ale žije tu veľa ľudí a netreba zabúdať, že dopravu tvoria ľudia. Slovenská správa ciest pripravila štúdie uskutočniteľnosti pre tieto cesty, vysoká priorita vychádza najmä pre nové cesty okolo Strážskeho a Humenného.

A čo R4 do Poľska?

Medzi prioritami schválenými vládou sú štyri úseky v prvej päťdesiatke. Silný tranzit alebo silná doprava na trase medzi Rzeszówom v Poľsku a Miškovcom v Maďarsku, o ktorých sa často hovorí, tu dnes nie sú. Vychádzajú z premisy, že keď postavíme diaľnicu, príde doprava. Príklady z praxe hovoria, že sa to môže stať, ale aj nemusí.

Navyše, u nás je náročný terén. Výstavba dvoch pruhov rýchlostnej cesty by podľa ministerstva dopravy stála zhruba 15 miliónov eur na km. V praxi očakávam, že sa postupne nahradia najhoršie miesta novými úsekmi v parametroch širokej cesty I. triedy s obchádzkami obcí. Úsek Lipníky – Kapušany je medzi najväčšími prioritami, ďalej potom tri úseky od Kukovej až za Šarišský Štiavnik. Za Svidníkom smerom na Duklu počet vozidiel klesá a náklady rastú.

Čo hovoríte na iniciatívu podnikateľov a samospráv na východnom Slovensku, že objednajú štúdiu uskutočniteľnosti pre D1 na Ukrajinu, aby urýchlili prípravu?

To, že verejná diskusia sa posúva od protestných blokád a pocitov k štúdiám založeným na dátach, vnímam ako obrovský posun. Štúdie by malo robiť ministerstvo dopravy. Zabezpečí tým konzistentnosť s metodikami a porovnateľnosť s ďalšími projektmi. ÚHP má zároveň v celom procese možnosť oboznámiť sa s dátami a analýzu pripomienkovať. Keby bol dnes k dispozícii investičný harmonogram, bolo by z neho zrejmé, kedy ministerstvo dopravy plánuje realizáciu týchto úsekov, aj kedy by mala vzniknúť štúdia.

Ste spokojní s tým, čo ste dosiahli v plánovaní investičných priorít, alebo máte pocit, že vás ministerstvo dopravy berie na ľahkú váhu?

Radi by sme už videli zverejnený investičný plán (harmonogram) pre cestné projekty. Veľakrát sme rokovali, ale verziu v súlade so schválenou metodikou som zatiaľ nevidel. Príprava trvá veľmi dlho a nerozumieme, prečo to tak je. Verím, že harmonogram by výrazne zjednodušil a sprehľadnil diskusiu o príprave projektov a rozpočte. Niekedy mám však pocit, akoby sa z diskusie o príprave harmonogramu stalo rozpočtové vyjednávanie o navýšenie zdrojov na výstavbu a údržbu ciest. Táto diskusia môže byť legitímna, ale jej miesto je na úrovni vlády a na základe riadnej analýzy národných potrieb a priorít. Navýšenie peňazí v jednej oblasti zákonite znamená zníženie zdrojov na iné. Alebo zvýšenie daní.
čavo

To čo píšem, sú moje názory, alebo informácie, ktoré mám. Budem rád, ak si žiadne moje slová nikto nebude brať osobne.
Čavo
zaslúžilý diskutujúci
 
Príspevky: 541
Obrázky: 1
Založený: 07. Feb 2005 14:19
Bydlisko: Nitra

Naspäť na 2021

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.