Zoberú im prístav? Čierna Hora nevládze platiť Číne za diaľn

Moderátor: Moderátori

Zoberú im prístav? Čierna Hora nevládze platiť Číne za diaľn

Odoslaťod Jonathan » 14. Apr 2021 10:01

Zoberú im prístav? Čierna Hora nevládze platiť Číne za diaľnicu, prosí o pomoc EÚ

Obrázok
Mapa diaľnice Bar – Boljare v Čiernej Hore. Tento rok by mali dostavať prvý úsek (červená čiara). Zdroj – geodata.it

Čína v posledných rokoch na Balkáne stavia veľké infraštruktúrne projekty. Buduje vysokorýchlostnú železnicu medzi Budapešťou a Belehradom či renovuje železničné trate v Chorvátsku.

Väčšinou to štáty financujú úvermi od čínskych bánk.

Aké riziká môžu mať tieto projekty, ukazuje súčasný príklad z Čiernej Hory. Čínske firmy v tejto malej balkánskej krajine stavajú diaľnicu naprieč krajinou od srbských hraníc po prístavné mesto Bar.
[ To najdôležitejšie z každého regiónu sveta v jednom súhrne každý piatok. Ak vás zaujíma svetové dianie, aktivujte si odber Svetového newsfiltra na e-mail. ]

Len jeden z troch úsekov stojí 1,3 miliardy eur, čo je asi pätina HDP 620-tisícového štátu.

V júli však musí miestna vláda za pôžičku zaplatiť prvú splátku 67 miliónov dolárov. A v čase, keď krajine pre pandémiu výrazne vypadli príjmy z turizmu, jeden z hlavných príjmov ekonomiky, sa s prosbou o pomoc obrátila balkánska krajina na Európsku úniu.

Môžu prísť o prístav?

Slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu) hovorí, že minulý mesiac do Európskeho parlamentu prišiel podpredseda čiernohorskej vlády Dritan Abazović.

„Počas vystúpenia veľmi explicitne a vehementne vyjadril prosbu, aby EÚ pomohla Čiernej Hore splatiť pôžičku,“ vraví Bilčík, ktorý je predsedom delegácie EP pre vzťahy s touto krajinou. Pandémia podľa neho zasiahla Čiernu Horu najzásadnejšie zo západného Balkánu.

„EÚ musí hľadať cesty, ako jej pomôcť,“ povedal europoslanec, aj keď podľa neho nie je jasné, akou formou by to bolo.

Podmienky čínskej pôžičky, aspoň z toho, čo je zverejnené, sú podľa Bilčíka veľmi problematické. Hovorí, že sú v nej veľmi silné zábezpeky zo strany Číny.

„Ak by mal nastať spor v súvislosti so splácaním, budú o ňom rozhodovať čínske arbitrážne inštitúcie,“ hovorí Bilčík.

Druhou nevýhodnou vecou pre Čiernu Horu je, že ak by došlo k neplneniu záväzkov, Čína by si mohla nárokovať na časť pôdy či majetku v rámci krajiny. Nie je jasné, čo to znamená.

„Čína by sa mohla stať majiteľom prvej časti diaľnice alebo použiť mýto z tunelu Sozina, jedného z najfrekventovanejších tunelov v Čiernej Hore, až kým sa nesplatí ich dlh. Niektoré mimovládky a politické strany hovoria, že Čína by mohla využiť prístav Bar, ale úrady nikdy oficiálne nevysvetlili, akú pôdu si môže nárokovať. V každom prípade, takéto rozhodnutie musí najskôr schváliť parlament,“ odpísal novinár Kajošević, ktorý píše pre portál BalkanInsight.

Diaľnica Bar-Boljare

Čierna Hora je, ako už jej názov napovedá, veľmi hornatá krajina. „Stavať diaľnicu je tu možno ešte náročnejšie ako v hornatých oblastiach na Slovensku,“ hovorí Bilčík.

Dnes sa odhaduje, že prvý takmer dokončený 41-kilometrový úsek medzi mestami Podgorica a Mateševo, na ktorom je 20 mostov a 16 tunelov, stojí 20 miliónov eur na kilometer. Miestny minister financií z novej vlády, ktorá sa k moci dostala na jeseň, pre Financial Times povedal, že ide o jednu z najdrahších diaľnic na svete.

„To neviem, ale iste je to najdrahší projekt v moderných dejinách Čiernej Hory. Je taký drahý, že ťažko očakávať, že všetky tri časti sa dokončia v priebehu desiatich rokov,“ povedal čiernohorský novinár Samir Kajošević.

Keďže prechádza aj cez chránené územia, mnohí aktivisti upozorňujú na znečisťovanie prírody, napríklad rieky Tara, ktorá je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. V marci tohto roku v tejto veci začala konať aj miestna prokuratúra.

Politický projekt

Novinár Kajošević dodáva, že diaľnica je politickým projektom bývalej vlády. Čiernej Hore skoro 30 rokov de facto vládol dlhoročný premiér a súčasný prezident Milo Djukanovič, k zmene prišlo až po minuloročných voľbách.

Keď vtedajšia vláda začala nad diaľnicou premýšľať, obrátila sa s pomocou pri financovaní aj na EÚ, no neúspešne. „EÚ ju opakovane varovala, že projekt nie je finančne udržateľný,“ hovorí Matej Šimalčík, sionológ a riaditeľ Stredoeurópskeho centra pre ázijské štúdie. To tvrdili aj dve nezávislé štúdie z roku 2006 a 2012.

„Čierna Hora sa však aj napriek týmto varovaniam rozhodla realizovať projekt a financovať ho čínskym úverom,“ dodal.

Nie že by diaľnica nepomohla občanom či krajine. Spojila by srbské hranice s pobrežím a urýchlila by okrem iného cestu srbským dovolenkárom. Srbsko nemá more a mnohí Srbi dovolenkujú na pobreží Čiernej Hory, s ktorou do roku 2006 tvorili jeden štát. Momentálne cesta z Belehradu trvá osem hodín.

„Skráti to cestu k čiernohorskému pobrežiu a urobí ju bezpečnejšou, pretože teraz cestujúci prechádzajú kaňonom rieky Moraca, ktorý je známy častými dopravnými nehodami,“ hovorí Kajošević.

Problémom je však cena a schopnosť krajiny zaplatiť ju.

„Pôžičku bude ťažké splatiť, keďže verejný dlh krajiny konštantne rastie a ekonomiku závislú od turizmu zasiahla pandémia. Nová vláda si vzala v decembri 750-miliónový úver, najväčší za posledné dve desaťročia, aby zaplátala diery v rozpočte na rok 2021. Nová pôžička zvýšila dlh krajiny na 91 percent HDP (v roku 2012 to bolo 63 percent, pozn. red.),“ hovorí Samir Kajošević.

Ako dodáva, samotná diaľnica po kompletnom dokončení bude stáť 45 percent HDP štátu. „Teraz to tlačí Čiernu Horu do dlhu a finančnej neistoty. A tiež to otvorilo priestor pre čínsky vplyv v krajine,“ dodal novinár.

Zodpovednosť Čiernej Hory

Samozrejme, nikto nenútil Čiernu Horu podpísať takýto kontrakt. „Gro zodpovednosti za vzniknutú situáciu nesie samotná Čierna Hora, ktorá dobrovoľne podpísala nevýhodné úverové zmluvy s Čínou na neudržateľný projekt,“ hovorí Šimalčík.

„Časť zodpovednosti však má aj Čína, ktorá opakovane podporuje vysoko rizikové a neudržateľné projekty na Balkáne a inde vo svete. Pre Balkán tak hrá Čína rolu akéhosi plánu B, keď poskytuje alternatívne zdroje financovania pre vysoko rizikové projekty,“ dodáva.

Čína momentálne vyjednáva s Čiernou Horou o splátkach. Ako vraví Šimalčík, aj pre ňu je výhodnejšie sa s dlžníkom dohodnúť na nejakej forme riešenia.

„Sú zaznamenané prípady, keď bola prístupná aj reštrukturalizácii dlhu, alebo poskytnutiu odkladu. Zaujímavé ale je, že Čína si zvykne vyhradzovať právo nepodieľať sa na kolektívnej reštrukturalizácii s ostatnými veriteľmi,“ vraví.

Sú však aj prípady, keď Čína prevzala kontrolu nad aktívami, ktoré slúžili ako záloha úveru. Najznámejší je prípad prístavu Hambantota na Srí Lanke.

„Čínska firma ho získala do 99-ročného nájmu po tom, čo Srí Lanka nezvládala platiť splátky úverov. V januári 2019 potom napríklad Malajzia rozhodla o zastavení jedného čínskeho projektu výstavby železnice, práve z dôvodu príliš vysokých nákladov. Prakticky na všetkých kontinentoch sa dajú nájsť príklady Čínou financovaných projektov, ktoré sa následne ukazujú ako neudržateľné,“ vraví.

Motivácia Číny

Šimalčík hovorí, že Balkán je pre Čínu dôležitý, pretože je to tranzitný región pre prepravu tovarov z čínskeho prístavu Piraeus pri Aténach do zvyšku EÚ. „Z tohto pohľadu má Čína záujem na vybudovaní infraštruktúry za účelom zjednodušenia prepravy,“ vraví.

Pre Čínu ide podľa neho aj o investíciu do budúcnosti. Dá sa očakávať, že skôr či neskôr sa viaceré štáty regiónu stanú členmi EÚ. Najbližšie k tomu má práve Čierna Hora, spomína sa rok 2024.

„Čína bude mať snahu premeniť vytvorené ekonomické závislosti a sociálny kapitál na vplyv na rozhodovacie procesy vo vnútri EÚ,“ dodáva.

Čína tiež podľa neho podmieňuje projekty tým, že ich budú stavať čínski robotníci z čínskeho materiálu. To je inak hlavný dôvod, prečo sa prvý úsek diaľnice, ktorý majú dokončiť koncom tohto roka, omeškal – vlani počas pandémie mali problém dostať do krajiny čínskych stavbárov.

„Zároveň Peking dokáže na poskytované financie viazať aj politickú kondicionalitu, keď sa od prijímateľov očakáva, že nebudú kritickí voči Číne v pre ňu citlivých otázkach ako Tibet alebo Si-ťiang (popieranie práv ujgurskej menšiny v tomto regióne, pozn. red.),“ hovorí Šimalčík.

Mocenský vplyv

Čína buduje projekty v regióne celkovo za 15 miliárd eur.

Bilčík však hovorí, že keď sa pozrieme na objem peňazí, niet aktívnejšieho investora a donora na západnom Balkáne ako EÚ a jej členské štáty. Zároveň však priznáva, že posledné roky vzrástli investície aj iných štátov.

„Presne cez takéto typy pôžičiek sa Čína snaží získať väčší mocenský vplyv, než by jej prislúchalo na základe nejakého aritmetického podielu z investícií,“ hovorí.

Podľa neho by tak EÚ mala viac investovať v regióne a tiež sa dôslednejšie postaviť týmto „hybridným vojnám“. „Mali by sme brať Balkán politicky veľmi vážne,“ dodal slovenský europoslanec.
Jonathan
zaslúžilý diskutujúci
 
Príspevky: 624
Obrázky: 31
Založený: 09. Feb 2005 09:49

Naspäť na 2021

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 0 hostí.