Nič by som neurobil inak, tvrdí šéf Národnej diaľničnej spol

[bzzi]

Nič by som neurobil inak, tvrdí šéf Národnej diaľničnej spoločnosti o zničených dielach na Triblavine

https://dennikn.sk/2359981/nic-by-som-neurobil-inak-tvrdi-sef-narodnej-dialnicnej-spolocnosti-o-znicenych-dielach-na-triblavine/

Generálny riaditeľ NDS Juraj Tlapa hovorí, že ich povinnosťou je stavať diaľnice a nie zachraňovať diela. To majú podľa neho robiť iné inštitúcie.
„Všetko sme urobili zákonne, legálne a ešte aj veľký kus nadpráce,“ hovorí Juraj Tlapa, generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti o búraní preliezačiek na odpočívadle Triblavina.

Tri týždne po tom, čo Maroš Schmidt, šéf Slovenského centra dizajnu, upozornil na demoláciu diel sochára Alexandra Bilkoviča, sa stretli v centrále NDS.

Výsledkom je spoločné konštatovanie, že ak sa nezmení autorský zákon, ktorý povoľuje majiteľovi diela jeho zničenie, podobné prípady sa budú opakovať.

„Je stále veľká škoda, že sme o tieto diela prišli, ale je pozitívne, že sme dokázali komunikovať,“ hovorí Maroš Schmidt, ktorý avizoval založenie inštitútu na ochranu diel vo verejnom priestore.

Nevieme, nedá sa
Zničenými preliezačkami na Triblavine, ktoré boli podľa historičky umenia Sabiny Jankokvičovej unikátnym dielom sochára Alexandra Bilkoviča, sa v uplynulých týždňoch zaoberal minister dopravy Andrej Doležal aj ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO).

Na otázku, či by už v NDS dnes konali inak, Juraj Tlapa odpovedá jednoznačne: „Nie, neurobil. Ak vezmeme do úvahy existujúce zákonné normy, neurobil by som nič inak.“

NDS podľa neho urobila „nadprácu“, keď oslovila spoluautorov odpočívadla – Viktóriu Cvengrošovú a Virgila Droppu, ktorí v roku 2019 na základe informácie, že dielo je v dezolátnom stave a nie je ho možné presunúť, podpísali súhlas s demoláciou.

Podľa autorského zákona pritom ide o povinnosť – ak chce vlastník dielo zbúrať či presunúť, je povinný o tom oboznámiť autora diela s dostatočným časovým predstihom.

Prvá dohoda medzi spoluautormi odpočívadla a Národnou diaľničnou spoločnosťou z roku 2012 rátala s tým, že diela ostanú zachované, čo diaľničiari tvrdili ešte v roku 2017, keď sa o záchranu diela zaujímalo aj Slovenské centrum dizajnu. Rovnakú vedomosť mala historička umenia Sabina Jankovičová, ktorú v roku 2015 kontaktovala priamo realizačná firma Porr s ambíciou dielo zachrániť.

Podľa Juraja Tlapu sa všetko zmenilo až v roku 2019 pri pokuse o manipuláciu s dielami. „Nebolo to ani z bronzu, ani z mramoru, ktorý by bol trvácny. Keď to skúšali zodvihnúť, tak sa to rozpadlo,“ hovorí Tlapa. Sochy boli odliate z betónu.

NDS mala súhlas s demoláciou od dvoch spoluautorov.

Ľudmilu Bilkovičovú, dedičku autorských práv tretieho spoluautora, Alexandra Bilkoviča, ktorý zomrel v roku 1995, však nekontaktovali. „Diaľničná spoločnosť nepozná, aké sú dedičské konania, dedičov zastupuje LITA,“ odpovedá Juraj Tlapa na otázku, prečo ju nevyhľadali. „Máme písomné vyjadrenie, že LITA oslovila aj ďalšie organizácie, či o to nemajú záujem, ale nič, žiadna reakcia.“

LITA sa voči týmto tvrdeniam vyhradila. Dedičku autorských práv Alexandra Bilkoviča nezastupuje. „Je preto diskutabilné, či oznámenie o demolácii smerované na LITA bolo iba formálnou snahou splniť si administratívne povinnosti, alebo či sa NDS naozaj pokúsila všetkých dedičov kontaktovať,“ napísala LITA.

Žiadne „odškodné“ nebude
Keď v roku 2011 pri stavbe novej prevádzky Lidl-u v bratislavskom Ružinove zbúrali sochu Jozefa Jankoviča, Lidl reagoval na spoločenskú kritiku a finančne podporil terénny výskum. Vďaka nemu vznikol Súpis sochárskych diel na území Bratislavy, na ktorom pracovala historička umenia Sabina Jankovičová.

Podobné gesto zo strany diaľničnej spoločnosti je podľa jej generálneho riaditeľa vylúčené.

„Nedá sa. Zákon to neumožňuje. A nie jeden, ale niekoľko zákonov. Zákon o rozpočtových pravidlách, cestný zákon, zákon o NDS. Skrátka nemôžeme. Zákonom to máme doslova zakázané,“ hovorí Juraj Tlapa. Kým súkromná spoločnosť podľa neho má dosah na podobné rozhodnutia, štátna firma nevie na takúto aktivitu vyčleniť ani jedno euro.

Otázky ohľadom ochrany a starostlivosti o ďalšie diela, ktoré sú v majetku NDS, podľa neho treba smerovať inde.

„Sú organizácie, ktoré sa tomu majú venovať zo zákona. NDS má stavať diaľnice, starať sa o ne a prevádzkovať ich. My budeme súčinní. Keď sa zajtra ozvú, nech sa páči, sme k dispozícii, poďme urobiť súpis diel NDS a nech je relevantný, ale naša povinnosť to nie je,“ hovorí Tlapa.

V prípade diel na Triblavine podľa neho zlyhali práve odborné kultúrne inštitúcie, ktoré boli informované aj o schvaľovacom procese búracieho povolenia, no nereagovali.

Maroš Schmidt hovorí, že podľa dokumentov malo byť kontaktované aj Slovenské centrum dizajnu, no nemá o tom vedomosť. „Musíme preveriť, ako to bolo.“ Schmidt je poverený vedením SCD od januára tohto roka.

Vznikne inštitút pre ochranu diel
Hoci betónové preliezačky od Alexandra Bilkoviča skončili v drvičke, zopár malých fragmentov sa podľa šéfa NDS podarilo zachovať a budú prevezené do Slovenského centra dizajnu.

„Teší ma, že ostali zachované aspoň guľové fragmenty, z ktorých dokážeme urobiť inštaláciu ktorá bude na zničené dielo odkazovať,“ hovorí Maroš Schmidt z centra dizajnu. Zároveň podľa neho možno takáto inštalácia rozprúdi diskusiu o tom, ako efektívne realizovať súpis ďalších diel popri diaľniciach, ako sa k takýmto dielam správať, a kde nájsť financie na ich udržiavanie či reinštaláciu.

To už by však mohla byť úloha pre nový inštitút, ktorého vznik inicioval na stretnutí s ministerkou kultúry krátko po demolácii objektov na odpočívadle Triblavina.

Inštitút by sa cielene staral o ochranu diel vo verejnom priestore na celom Slovensku, pomáhal by riešiť podobné situácie vlastníckych a autorských práv, určoval umeleckú hodnotu diel a kontroloval dodržiavanie zákona.

„Teraz už nemá zmysel proti sebe bojovať, ale nastaviť podmienky tak, aby sme boli všetci spokojní. Musíme predložiť také úpravy legislatívy do parlamentu, aby sme takýmto situáciám aj osobným sporom predišli,“ hovorí Schmidt.

Inštitút, na ktorom by mali spolupracovať aj odborníci z Pamiatkového úradu SR, Slovenskej národnej galérie a Slovenského centra dizajnu, už mal získať aj podporu zo strany ministerky Milanovej. Oficiálne by jeho vznik mal byť oznámený v najbližších dňoch.

„Ak ide o financie, začíname od nuly, ale konať vieme ihneď. Je dôležité, aby sme z už existujúcich súpisov aj v spolupráci so Sabinou Jankovičovou začali vytvárať jednotnú databázu,“ hovorí Schmidt.

Potom by mala prísť na rad nevyhnutne aj úprava autorského zákona, aby sa rovnaká situácia ako na Triblavine či so sochou Jozefa Jankoviča nezopakovala opäť.