Doležal o D3 na Kysuciach (CELÝ ČLÁNOK)

[metelesku.blesku]

Doležal o D3 na Kysuciach: Jednotlivé úseky sme našli absolútne nepripravené

Z podrobnej analýzy nám vyšlo, že Kysuce musia byť priorita, hovorí minister dopravy.

Základný kameň kysuckej diaľnice položil Vladimír Mečiar ešte v roku 1996. Prešlo 25 rokov a diaľnica, ktorá má odľahčiť preťaženú dopravu na Kysuciach, nie je dobudovaná ani len do polovice.
Kde kompetentní v minulosti zlyhali? V akom stave našiel jednotlivé úseky D3 po nástupe do funkcie? A kedy sa reálne začne s výstavbou?
Aj o tom sme sa rozprávali s ministrom dopravy Andrejom Doležalom.

Výstavba diaľnice na Kysuciach začala pred štvrťstoročím, no dodnes nie je tento úsek ani len v polovici. Kde podľa vášho názoru kompetentní v minulosti zlyhali?
Hlavný dôvod je v nekoncepčnom a nesystémovom prístupe k plánovaniu a výstavbe ako takej. Budovanie diaľničnej siete bolo veľakrát predmetom politiky, politických dohôd a politických priorít. Výsledkom je fakt, že dnes nemáme dobudovanú ani len D1.

Chcete tým povedať, že sa často stavalo tam, kde sa nemalo?
Odpoveďou je prioritizácia. Nemáme toľko finančných prostriedkov a ani technických možností, aby sme naraz stavali všade. Preto musíme budovať tam, kde je to najviac potrebné. Nerozumiem, ako nám mohli utiecť jednotlivé úseky D3, kde je jedna z absolútne najvyšších intenzít dopravných tokov, medzinárodný dopravný tranzit a osobná doprava na Žilinu!? Ako je možné, že Kysuce ešte v nedávnej minulosti vypadli z priorít a stavali sa diaľničné úseky s oveľa nižšou frekvenciou dopravy!? Odpoveďou na tieto otázky je náš prístup. Nerobíme politické rozhodnutia. Na základe dát sme vytvorili jednoznačný zoznam investičných priorít a teraz na to mapujeme finančné prostriedky. Z podrobnej analýzy nám vyšlo, že Kysuce musia byť priorita.

Vo funkcii ministra dopravy pôsobíte viac než rok. V akom stave ste našli jednotlivé úseky D3 na Kysuciach?
Na úseku Brodno – Kysucké Nové Mesto sme museli začať riešiť len dokumentáciu pre územné rozhodnutie. Nerozumiem, prečo sme ju ešte nemali. Na úseku Kysucké Nové Mesto – Oščadnica prebieha aspoň spracovanie dokumentácie pre stavebné povolenie. V rovnakej fáze sme pri druhom profile Horelice. Problémom je ale aj stará EIA (Environmental Impact Assessment) – posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Snažíme sa akcelerovať, aby aktualizácia tohto zásadného dokumentu netrvala štandardne, teda dva roky.

Môžete byť konkrétnejší?
Jednotlivé úseky sme našli absolútne nepripravené. A ak by sme aj mali čo stavať, nemali by sme za čo. Spolu s mojím tímom sme okamžite začali s prípravou a máme aj finančné krytie. Na realizáciu D3 budeme čerpať prostriedky z operačného programu Slovensko, ktorý korešponduje zo zoznamom priorít. Veríme, že dovtedy pripravíme dokumentáciu pre stavebné povolenie a bude aktualizovaná EIA. Je dôležité zdôrazniť, že na čerpanie prostriedkov z Európskej únie je potrebné mať vypracovanú štúdiu uskutočniteľnosti. Ale aj tá chýbala. V utorok 6. apríla 2021 vyhlásila NDS obstarávanie na štúdiu uskutočniteľnosti, teda dokument, ktorý posudzuje finančné, technické či environmentálne uhly pohľadu na stavbu. Pre Európsku komisiu to je kľúčový dokument, aby nám schválili eurofondy. Bez štúdie uskutočniteľnosti sa ďalej naozaj nepohneme.

Po spustení výstavby diaľnice sa budú najmä v okolí kritickej križovatky v Radoli vytvárať rozsiahle kolóny. Vodiči tak budú využívať aj obchádzkové trasy (cez Semeteš a Veľké Rovné, resp. cez Starú Bystricu a Lutiše). Pripravíte na zvýšenú premávku obce a mestá na trasách týchto obchádzok?
Štúdia uskutočniteľnosti ukáže, či ide o takzvané vynútené investície. Ak potvrdí, že počas výstavby budú spomínané trasy využívané, budú sa musieť spevniť a skvalitniť tak, aby zvládli zvýšenú intenzitu dopravy. V neposlednom rade ich bude treba aj po výstavbe opraviť a vrátiť do pôvodného stavu.

Na Kysuciach sa veľa hovorilo aj o dočasnom premostení križovatky v Radoli. Na čom tento projekt stroskotal?
Do Kysuckého Nového Mesta som smeroval jednu z mojich prvých návštev vo funkcii ministra dopravy. Stretol som sa tam s primátorom Mariánom Mihaldom a starostami dotknutých obcí. Som minister, ktorý nerozhoduje od stola z Bratislavy. Kľúčom k úspechu je spoznať situáciu priamo na mieste a rozprávať sa so samosprávou, ktorá čelí každodenným problémom. Takto som sa dostal aj k údajnému ideovému zámeru zrealizovať dočasné premostenie. Problémom bol fakt, že ani k tomuto premosteniu neexistoval projekt. Bol to nápad prameniaci z frustrácie ľudí. To je úplne normálne. Ideu sme dali posúdiť odborníkom. Výskumný ústav dopravný dospel k záveru, že je oveľa rozumnejšie urýchlene zrealizovať diaľničný privádzač do Kysuckého Nového Mesta, ktorý bude súčasťou budúcej D3. Spomínané dočasné premostenie by sa dokončilo v rovnakom čase ako privádzač, navyše by nám aj tak zavadzalo v telese diaľnice D3. Od mája 2020, kedy sme boli prvýkrát na Kysuciach, sa veci rýchlo pohli. Cez leto sme zrealizovali štúdiu, v septembri sme začali robiť projektovú dokumentáciu, teraz sme v obstarávaní a ja som presvedčený, že do konca tohto roka začneme výstavbu privádzača.

Nehovoriac o tom, že Kysuce mám rád. Ľudia odtiaľ boli vždy veľmi milí a ja k nim zas úprimný. Aj preto podľa mňa ten náš vzťah zafungoval. Iba pripomeniem situáciu, keď sme prišli s inováciou a vizualizovali sme privádzač v Kysuckom Novom Meste pomocou rozšírenej reality, aby sme ľuďom ukázali, ako bude vyzerať privádzač v skutočnosti.

Dočasným riešením situácie by mohlo byť aj presmerovanie ľudí do vlakov. Robila sa k tomu už nejaká analýza, koľko spojov by sa na trati Kysuce – Žilina mohlo pridať?
Navýšenie vlakových spojov sme aj v súvislosti so zlou dopravnou situáciou na Kysuciach už zapracovali do grafikonu. Pandemická situácia a s ňou súvisiaci výrazný pokles tržieb však neumožňuje pridávať ďalšie spoje. Situácia v osobnej doprave je veľmi vážna, riešime jej celkové financovanie na Slovensku. Ale, aby som sa vrátil k podstate. Nehovorím nie ďalším vlakovým spojom na Kysuciach. Myslím si, že najmä s budúcou výstavbou diaľnice bude musieť prísť k posilneniu železničnej dopravy. Konkrétnu analýzu sme však zatiaľ nerealizovali, určite sa tým budeme zaoberať.

Je počas výstavby reálny odklon kamiónovej dopravy?
Celkom otvorene, toto vôbec nevidím reálne. Samozrejme, komunikujeme s českým a poľským ministrom dopravy, ale ja tam nevidím reálnu možnosť. Tranzit cez Kysuce je logickým a najkratším severojužným prepojením v nadväznosti na existujúcu D1 od Žiliny. Neviem si tak predstaviť, že by sme dopravu počas výstavby zásadným spôsobom presmerovali. Ak by sme mali dostavaný koridor R4, tak sa o tom môžeme rozprávať.

Apeluje česká či poľská strana na dostavbu D3?
S poľským ministrom dopravy Andrzejom Adamczykom telefonujem prakticky každý druhý týždeň. Paradoxne, nie až tak kvôli D3, lebo tu už máme roadmapu a vykonávame kroky, aby sme začali s výstavbou. Prirodzene si to všimla aj poľská strana. Poliaci sú skôr znepokojení tým, že R4 nenapreduje tak, ako by mala. To je veľká úloha pre ministerstvo dopravy v spolupráci s ministerstvom financií. Hneď, ako bude dokončená D1 a D3, by mala prísť do výstavby R4. Ale to neznamená, že prípravu, územné plánovanie a vysporiadanie pozemkov by sme nemali robiť už teraz, aby sme nedopadli ako tu na Kysuciach.

Od konca minulého roka vám v regióne Kysúc pomáha Jozef Mozol. V čom je jeho úloha poradcu, splnomocnenca pre D3 na Kysuciach? Osvedčila sa vaša spolupráca v praxi?
Kto nám to pomáha (smiech)? Teraz vážne. Nie je to len reprezentatívna funkcia. Je za tým reálny výkon, úzka komunikácia so samosprávou. Napríklad aj vďaka nemu sa tak rýchlo darí realizovať všetko okolo plánovanej výstavby privádzača do priemyselnej zóny v Kysuckom Novom Meste. Ľudovo povedané, Jozef Mozol rieši mikroproblémy a deň čo deň naháňa lehoty jednotlivých úradov v regióne, čo opäť nejde zrealizovať od stola z Bratislavy. Znamená to, že na vybavenie jednotlivej agendy nečakáme do konca zákonom stanovenej lehoty. Ak sa nejaký krok z dôležitej skladačky zasekne, je dobré, keď vám s tým pomôže človek znalý región a tamojších ľudí, ktorý dokáže projekt akcelerovať. Čiže, naozaj nejde o reprezentatívnu funkciu. Kiežby sme takýchto Jozefov Mozolov mali na Slovensku viac. Úprimne a seriózne, osvedčilo sa nám to na Kysuciach, a tak sme nedávno menovali takéhoto splnomocnenca aj pre Zemplín. Je to cesta, ako zefektívniť procesy a byť bližšie k regiónu, kde máme reálny problém.

V reáli to teda nefunguje tak, že si ministerstvo niečo zaumieni a úrady konajú bezodkladne...
Trošku vás poopravím. Nie je to o tom, čo si ministerstvo zmyslí alebo zaumieni. Toto presne chcem z ministerstva odstrániť. Aby úradníci, minister či politici nerozhodovali o tom, čo sa bude a nebude stavať. Myslím si, že by malo ísť o jasnú koncepciu a stratégiu dlhodobého charakteru, ktorá bude hovoriť o tom, čo má ten ktorý minister stavať. A konkrétne k vašej otázke. Len preto, že sa jedná o ministerstvo a verejný záujem, nie je súčinnosť úradov vždy taká ideálna, aká by mala byť.

Viem, že je to ťažká otázka. Ale, kedy bude stáť diaľnica na Kysuciach?
Poviem vám, keď budem mať ku všetkým úsekom dokumentáciu pre stavebné povolenie, štúdiu uskutočniteľnosti, hodnotenie Útvaru hodnoty za peniaze, keď budem poznať štruktúru operačného programu Slovensko. Toto všetko sú premenné, ktoré ovplyvňujú začiatok výstavby. Ale bez toho, aby som ľuďom dával nádej a vzbudzoval emócie – najskorší termín začiatku výstavby D3 na Kysuciach je rok 2023.

Čo by sa na Slovensku malo zmeniť, aby sa rýchlejšie stavali diaľnice, cesty?
Potrebujeme koncepciu, ktorá musí hovoriť nielen o tom, kedy čo stavať, ale aj kedy čo pripravovať. Nesmie zaspať príprava projektov, aby sa nestalo, že skončím výstavbu a zrazu nemám čo stavať. V správnom pomere musí ísť ruka v ruke výstavba a príprava s rešpektovaním objektívnych priorít. Samozrejme, mala by sa zmeniť aj príslušná legislatíva. Tu vidím obrovské rezervy. Nielen v systematickom plánovaní, ale aj v povoľovacích procesoch. Kolega z vlády Štefan Holý má na starosti zmenu stavebnej legislatívy, ktorá by mala urýchliť celé stavebné konanie. Ale, samozrejme, environmentálne vplyvy a procesy súvisiace s územným plánovaním musíme rešpektovať. Nehovoriac o legislatíve v oblasti verejného obstarávania. Keď si zhrnieme celý proces: štúdia uskutočniteľnosti, EIA, územné plánovanie, stavebné povolenie, verejné obstarávanie, samotná výstavba, tak keď sme v procese verejného obstarávania, sme s nadhľadom ako keby na konci. Jednoducho povedané, musíme skrátiť prípravu a povoľovanie, inak sa tak rýchlo nepohneme.

V iných štátoch to funguje inak?
Veľakrát mi za príklad dávajú Chorvátsko. Ale to v dobe najväčšej výstavby nebolo v Európskej únii. Nemuselo úplne rešpektovať vlastnícke práva či environmentálne vplyvy na životné prostredie. Nehovorím, že to nerobilo, ale malo to oveľa jednoduchšie. Slovensko je právny štát, musíme rešpektovať vlastnícke práva. Žijeme v nádhernej krajine, musíme rešpektovať aj životné prostredie. Neklamme si, každá stavba má negatívny vplyv na životné prostredie a ten treba eliminovať tak, ako vyhodnotí EIA. Na druhej strane, procesy sa musia zrýchliť, zjednodušiť, zefektívniť.

Na záver otázka na odľahčenie. Ešte pred našim stretnutím sme vám poslali link na skladbu Tak kedy od dvojice KOKO&ROKO. Vypočuli ste si ju?
Áno, pustil som si ju. Nepoznám ju tak dobre ako pesničku Obchádzka od skupiny Heľenine oči. Napriek tomu, že je to otázka na odľahčenie, neodpoviem odľahčene. Ja si totiž veľmi dobre uvedomujem, že v týchto skladbách je obrovská dávka frustrácie a prirodzene aj irónie. Je to negatívnym vysvedčením toho, ako sa na Slovensku nemajú stavať diaľnice.

https://mykysuce.sme.sk/c/22645138/dolezal-o-d3-na-kysuciach-jednotlive-useky-sme-nasli-absolutne-nepripravene.html?ref=av-left