Obce z Turca sa súdia pre tunel Korbeľka, môže to spomaliť v

Moderátor: Moderátori

Obce z Turca sa súdia pre tunel Korbeľka, môže to spomaliť v

Odoslaťod lolo » 05. Máj 2021 12:10

Obce z Turca sa súdia pre tunel Korbeľka, môže to spomaliť výstavbu úseku D1 Turany – Hubová
Soňa MäkkáSOŇA MÄKKÁ

Tunel Višňové, rozostavaný úsek diaľnice D1. Foto N - Tomáš Benedikovič
Tunel Višňové, rozostavaný úsek diaľnice D1. Foto N – Tomáš Benedikovič
Krpeľany a ďalšie obce z Turca čakajú na rozsudok Krajského súdu, boja sa o pitnú vodu. Projektant Ján Snopko hovorí, že riešenia na zachytenie vody pri razení tunela existujú.

Krpeľany a ďalšie obce v Turci sa obávajú, že pripravované práce na tuneli Korbeľka im zničia zdroj pitnej vody. Obrátili sa na súd, aby zrušil závery posudzovania vplyvov tejto stavby na životné prostredie, tzv. EIA.

Ak by im súd dal za pravdu, celý proces výstavby diaľničného úseku Turany – Hubová by sa mohol výrazne spomaliť. Tohto scenára sa zasa hrozia obce pri Ružomberku, ktoré zaťažuje tranzitná doprava tak, že obyvatelia sa nevedia dostať na hlavnú cestu.

Ministerstvo životného prostredia odporučilo viesť diaľnicu v úseku Turany – Hubová tunelmi a nie údolím popri Váhu v roku 2018. Urobilo tak už aj v roku 2002, no za prvej Ficovej vlády sa začalo s prípravnými prácami na údolnom variante. Ten bol rozpore s národnou i európskou legislatívou a po zásahu Bruselu na ňom Slovensko prestalo pracovať v roku 2009.

Stavbári však už zničili kus prírody na úpätí Národného parku Veľká Fatra a poškodili najstaršie rašelinisko v Západných Karpatoch. Celý tento pokus stál štát 40 miliónov eur.


Prečítajte si
Diaľničný pokus pri Turanoch stál 40 miliónov, príroda to so stratami prežila
Národná diaľničná spoločnosť aktuálne ráta už len s tunelovým variantom, no obce z Turca čakajú na rozhodnutie súdu, na ktorý sa obrátili pred troma rokmi. Starosta Krpelian Jaroslav Kráľ namieta, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie bolo vypracované tendenčne v prospech variantu tunelom Korbeľka.

„Aj napriek našim nesúhlasným stanoviskám spolu s obcami Ratkovo, Nolčovo, mestom Turany a okolitými obcami bolo vydané tzv. Záverečné stanovisko. Spísali sme petíciu na ministerstvo životného prostredia, podali sme rozklad proti Záverečnému stanovisku, vtedajší minister životného prostredia všetky naše argumentácie zmietol zo stola. Následne bola 4. marca 2018 podaná žaloba o preskúmanie zákonitosti rozhodnutia Ministerstva životného prostredia podľa Správneho súdneho poriadku.”

Predmetom sporu je zásobovanie pitnou vodou z prameňa Teplička. „Na základe prieskumných vrtov, ktoré sa robili v trase budúceho tunela, bolo zistené pri najhlbšom vrte, že v hĺbke 187 m nad niveletou tunela (nad úrovňou tunela, pozn. red.) sa narazilo na vodu. Všade, kde sa robili a razili tunely, prišli ľudia o vodu, či je to tunel D1 Višňové – Dubná Skala, alebo železničný tunel Milochov,” hovorí starosta Krpelian Jaroslav Kráľ.

„Nejde len o zásobovanie obyvateľov, ale celkove o stratu vodných zdrojov pri dnešných klimatických zmenách. Vynakladajú sa obrovské finančné prostriedky na zadržiavanie vody v krajine a my chceme vypustiť takú kvalitnú vodu. Dnes nám vyteká z tunela Dubná skala 250 litrov a viac za sekundu pramenitej vody. Nedávno som si pozeral geologickú mapu Slovenska. Oblasť, kadiaľ bude viesť tunel, patrí medzi najkvalitnejšie spodné vody na Slovensku.” Starosta sa odvoláva na štúdiu, ktorú si dala vypracovať miestna vodárenská spoločnosť Turvod.

Turčianska vodárenská spoločnosť vlastnou štúdiou nedisponuje, podľa výrobno-investičnej riaditeľky Aleny Chudíkovej vychádza len z dostupných podkladov a hydrogeologických posudkov.

[ Odoberajte e-mailové upozornenia na nové články v rubrike Diaľnice a cesty e-mailom. Aktivujte jedným kliknutím sem. ]
„Zámerom našej spoločnosti je chrániť jestvujúci vodný zdroj Teplička, naša spoločnosť doteraz vyjadrila nesúhlas s realizáciou tunelového variantu tohto úseku D1 a prikláňa sa k realizácii úžinového variantu.”

V stanovisku sa ďalej uvádza, že všetky vodné zdroje, ktoré budú ovplyvnené tunelmi Korbeľka a Havran, sa nachádzajú na území významnej vodohospodárskej oblasti.

„Zákonom chránené VVO sú predurčené na akumuláciu zdravej, prírodnej vody určenej pre potreby zásobovania pitnou vodou v širokom verejnom záujme. V území VVO by sa nemalo hazardovať, že pri realizácii stavieb ako je razenie tunelov môže dôjsť, (v istej miere dnes neznámej aj dôjde), v negatívnom zmysle k ovplyvneniu množstva a kvality zásob podzemnej vody.”

Údolný variant poškodil unikátne rašelinisko
„Neustále zvýrazňovanie domnelého ohrozenia niektorých vodných zdrojov tunelom Korbeľka a zamlčiavanie ohrozenia iných zdrojov úžinovým variantom považujeme za tendenčné,” hovorí ochranár Jozef Ridzoň z mimovládnej organizácie SOS/BirdLife Slovensko.

„Trasa diaľnice D1 Turany-Hubová vedie vari najkomplikovanejším územím na Slovensku, kde sú ohrozené mnohé iné záujmy, nielen voda. Nejde len o vážne hrozby pre chránené územia, pre ktoré výstavba diaľnice údolím nebola možná. Okrem ohrozenia iných vodných zdrojov by úžinový variant preťal viaceré zosuvné územia, čo by ho vážne skomplikovalo a predražilo. Vplyv tunelového variantu na prírodu a na obce na pomedzí Liptova, Oravy a Turca je významne menší.“

Ani ekológ Ján Topercer z Univerzity Komenského v Bratislave nevidí ohrozenie pitnej vody ako reálne. Prameň Teplička je podľa neho od trasy tunela oddelený dolinou Repiská výškovo aj geologicky. „Ten tunel má ísť o 300 metrov južnejšie v slienitých horninách, ktoré sú veľmi málo priepustné. Okrem toho niveleta tunela má viesť nad hladinou podzemných vôd.”


Mäsožravá rosička. Foto N – Tomáš Benedikovič
V rašelinisku žijú druhy a biotopy európskeho významu. „Slatiny, rašeliniskové brezové lesíky, pármilimetrový slimáčik pimprlík, mäsožravá rosička okrúhlolistá, tučnica, vzácne ostrice, kľukva, páperec,” vymenúva Ján Topercer.
V apríli 2010 stavbári vykopali kanál, ktorý pár týždňov odvodňoval rašelinisko na začiatku vegetačného obdobia a významne ho poškodil. „Vidíme, že tam prišli iné rastliny, rozrástli sa tam vrbiny. Je to malé územie, necelé tri hektáre, z viacerých strán je takto načaté. Keby ešte 80 metrov nad ním vykopali stavebnú jamu pre tunel, hlbokú asi 25 metrov, to by bol koniec rašeliniska.


Rašelinisko. Foto N – Tomáš Benedikovič
Na rozhraní Veľkej Fatry a doliny Váhu sú tektonické zlomy hlboké aj niekoľko sto metrov. Pozdĺž nich vyvierajú minerálne pramene. Pri niektorých sa nachádzajú vzácne travertíny, Rojkovská travertínová kopa, Sliačske travertíny, Stankovianske travertíny v národnej prírodnej rezervácii Močiar. Aj tam rastú cenné druhy, napríklad marica pílkatá.

V území sú aj jaskyne. „Jaskyňa Ľudmila je veľmi reprezentatívna pre celú Krivánsku Fatru, najmä jej kvapľová a sintrová výzdoba, ale aj vodný režim. Nájdeme tam jaskynné perly a podobné útvary, ktoré v Malej ani Veľkej Fatre a v širšom okolí takto vyvinuté nie sú.”

Jaskyne sú ohrozené najmä zosuvmi. Tie sa spustili vinou prípravných prác na D1 a na lesných cestách, ktoré narezali svahy. Pohyb ukazujú geológom meracie zariadenia v neďalekom kameňolome.


Jaskyňa Ľudmila. Foto – Eduard Piovarči
Zatiaľ čo obce z Turca čakajú na stanovisko Krajského súdu, obce bližšie k Liptovu sa nevedia dočkať výstavby tunelov Korbeľka a Havran. „Čakáme každý deň, kedy sa tu začne konečne robiť diaľnica. Obce Stankovany, Rojkov, Hubová, Švošov, Ľubochňa, všetky sme dotknuté nejestvujúcou diaľnicou,” hovorí Milan Široň, starosta obce Švošov.

„Už teraz je tu taký tranzit, že máme problémy sa dostať z bočných ulíc cez most v Ľubochni na cestu 1. triedy. A už vôbec si nevieme predstaviť fungovanie dopravy, keď sa spustí úsek Hubová – Ivachnová. Celá doprava, ktorá sa teraz končí v Ivachnovej, celý ten asi päťkilometrový úsek, kde sa tvoria zápchy, sa presunie na začiatok Hubovej. A bude to ešte horšie, pretože priamo z diaľnice sa doprava po pár metroch dostane na rýchlosť 50 kilometrov za hodinu. Vznikne tu také spomalenie, že sa budú aj na diaľnici tvoriť kolóny.”

Podľa starostu Švošova zomrelo za 50 rokov na cestách v týchto obciach viac ako 50 ľudí. Pripúšťa, že nie všetky úmrtia musia všetky súvisieť s dopravou, ale doprava je už taká hustá, že napomáha vzniku smrteľných nehôd.

Riešenia pri vŕtaní tunela existujú
Ján Snopko je projektant tunelov. Viedol stavbu tunelov Branisko, Sitina, Bôrik, pracoval aj na pri stavbe ostatných diaľničných tunelov okrem Horelice. Hovorí, že existujú riešenia, ako je možné zabrániť úniku vody z masívu počas výstavby tunela.

Ak sa tunel razí tzv. kontinuálnou metódou pomocou plnoprofilového raziaceho stroja, jednotlivé pracovné postupy sa vykonávajú súčasne pod ochranou oceľového plášťa raziaceho stroja. „Vtedy je možné zabezpečiť plnú ochranu horninového masívu pred poklesom hladiny vody. Výberovom vhodného raziaceho stroja sa dielo stáva okamžite počas razenia vodotesné.”

Tento spôsob razenia je však drahý. Je pravdepodobnejšie, že tunely Korbeľka a Havran sa budú raziť tzv. konvenčnou alebo vrtno-trhavinovou metódou, ktorou sa na Slovensku robila podstatná časť tunelov.

„Tu vieme zabrániť poklesu spodnej vody systémom opatrení ako sú zmrazovanie alebo injektáže masívu na báze ílocementov alebo poyluretánov. Dnes sa tunely razia aj pod morskými zálivmi.” Ako príklad tunelov vyrazených pod hladinou spodnej vody dáva Ján Snopko Brenner basis tunnel podchádzajúci rieku Isarco alebo tunel viedenského metra. Linka U2 prechádza pod Dunajským kanálom.


Prečítajte si
Previezli sme sa tunelmi severnej D1. Kedy budú hotové a ako to tam vyzerá?
Ak by došlo k narazeniu výdatného zdroja podzemnej vody, existuje možnosť, ako ho zachytiť a využiť ako zdroj pitnej vody. „Z hľadiska technického i hygienického nie je problém vybudovať záchyt hlavných výverov podzemnej vody počas raziacich prác a ich zvedenie do tunelovej rúry bez toho, aby došlo ku kontaminácii vody. Takéto riešenia sú bežné nielen vo svete, ale aj u nás.”

Už v medzivojnovom období sa takto zachytila voda v Čremošnianskom železničnom tuneli. Voda z neho dnes zásobuje Banskobystrický skupinový vodovod.

“Pod koľajou sa nachádza stredová kanalizačná stoka, a tá zbiera vody z okolitého masívu. Kanalizačná znie škaredo, ale v tomto tuneli tečie pitná voda. Zhruba v polovici tunela sa narazil obrovský prameň vody. Vyteká von pred portál tunela, kde je vybudovaný záchytný objekt. Tam sú nasadené pstruhy, ktoré by pri akomkoľvek znečistení svojím uhynutím indikovali problém s kvalitou vody.

Pri diaľničnom tuneli je to trochu iné, ukazuje Ján Snopko prierez tunela Branisko.

„V diaľničnom tuneli sa v strede nachádza kanalizačný zberač, do ktorého je odvádzaná priesaková voda z masívu. Tu je pitná voda. Znečistená voda z vozovky je v inom žľabe. Sú od seba striktne oddelené. Takto to funguje napríklad v Branisku, v prípade, ak by sa tam našiel zdroj pitnej vody. Ale nebolo tam toľko vody, tečie tam 5 až 10 litrov za sekundu. Táto voda sa používa na zásobovanie požiarneho vodovodu.“


Ján Snopko. Foto – Soňa Mäkká
Starosta Krpelian argumentuje aj tým, že z tunela Dubná Skala vyteká 250 a viac litrov za sekundu pramenitej vody. O pitnú vodu mali prísť aj ľudia z Milochova pri výstavbe železničného tunela.

Ján Snopko hovorí, že záhradkárska oblasť pri Milochove naozaj prišla o vodu. „Tunel sa začína v masíve, ktorý je zeminového až piesčitého a ílovitého charakteru. Íl to celé lepí a drží ako plastelína. O vodu prišli tí ľudia, ktorí bývajú priamo nad tunelom a majú studne, ktorých spodná hrana je niekoľko metrov nad vrchom tunela. Priamo v príprave sa vedelo, že im bude treba zabezpečiť náhradný zdroj vody. Železnice im museli zabezpečiť dodávku vody pomocou cisterien, v prípade havárie, a pred samotným razením tunela mal byť vybudovaný vodovod.“

Voda, ktorá dnes vyteká z tunela Višňové do Váhu, by sa dala použiť na pitie. Podľa Jána Snopka je po úprave vhodná na zásobovanie pitnou vodou. K tomu je potrebné, aby sa Národná diaľničná spoločnosť dohodla so správcom verejného vodovodu.

„Teraz tá voda vyteká cez sedimentačnú nádrž do Váhu. Stačí jej pH znížiť na 7 a nechať ju vysedimentovať, a je na úrovni pitnej vody. Tečie tu 200 litrov za sekundu a nikto sa tým nezaoberá. A na druhej strane sa rieši, že v Korbeľke sa môže poškodiť prameň s výdatnosťou 40 litrov za sekundu.”

Turčianska vodárenská spoločnosť neoslovila NDS so žiadosťou o využitie tohto vodného zdroja.

„Naša spoločnosť disponuje dostatočným množstvom vody pre zásobovanú oblasť v blízkosti výtoku pitnej vody z tunela Višňové – mesto Vrútky a priľahlé obce, ako aj pre región Turiec, ktorý je v pôsobnosti našej spoločnosti. Oblasť výtoku podzemnej vody je dosť vzdialená od našej jestvujúcej infraštruktúry a vyžadovala by nemalé finančné prostriedky na realizáciu siete vodovodov a súvisiacich objektov, ktorými naša spoločnosť nedisponuje. Taktiež nie je pravdepodobne realizované sledovanie kvality pitnej vody, ktoré je potrebné pre hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.”

Nebezpečenstvo zosuvov
Podľa Ministerstva dopravy a výstavby neprichádza zmena tunelového variantu na údolný do úvahy. „Realizáciu údolného variantu v pripravovanej trase znemožnil zosuv v oblasti Šútova a potreba ochrany životného prostredia,” odpísal hovorca rezortu Ivan Rudolf.


Zosuv pôdy v horskom masíve neďaleko ŠŠútova, ktorým mala viesť diaľnica. Foto – tasr
Podľa projektanta Jána Snopka viedla údolná trasa cez tri veľké zosuvy. „Neznamená to, že to padne samé od seba, ale keď do toho začnete zasahovať stavebnou činnosťou, ktorá odstráni vegetačný porast a pokryvné vrstvy jednotlivých svahov, tak dôjde k tomu, že zrážky vsakujú vo väčšej miere do spodných vrstiev. Aktivujú sa jestvujúce šmykové plochy a ten svah sa môže zosunúť.”

Ako ilustráciu spomína Ján Snopko svah nad Hrboltovou na ďalšom úseku D1 pri Ružomberku, ktorý bol stabilný, no keď sa na ňom začalo pracovať na navrhnutých mostoch, svah sa začal hýbať a muselo prísť k zmene projektu.

Údolný variant mal ešte ďalšie slabé miesto. „Spracovali sme štúdiu slnečného svitu na úsek diaľnice pod severnými svahmi Kopy. Mal byť vedený na estakáde. Tu bol problém, že tri mesiace v zimnom období tu nezasvieti slnko, bývajú tam inverzie, je tam veľká možnosť vzniku námrazy. To by malo výrazný vplyv na zníženie maximálnej povolenej rýchlosti. V tom prípade diaľnica prestáva byť diaľnicou, ak máte ísť v zime rýchlosťou 60 kilometrov za hodinu.”

Čakajú na rozsudok
Čo konkrétne obce z Turca namietajú? Starosta Krpelian Jaroslav Kráľ hovorí, že hydrogeologický prieskum, ktorý je v EIA, je len orientačný.

„V časti Riziká vstupu do horninového prostredia tunela Korbeľka sa píše, že vrty, ktoré boli robené, sú len orientačné a je potrebné vykonať dôkladný hydrogeologický prieskum. Poukazujeme na to, že ten bol vykonaný až po vydaní a schválení Záverečného stanoviska, a teda nebol dôkladne a dôsledne vykonaný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle platných zákonov.”

Advokátka Eva Kováčechová z VIA IURIS kritizuje, že preskúmanie zákonnosti vydanej EIA trvá krajskému súdu tak dlho. Záverečné stanovisko je podkladom pre vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Proces výstavby diaľnice pokračuje a na základe platnej EIA sa vydávajú ďalšie podklady.

„Máme za to, že z nezákonnosti nemôže vzniknúť zákonný podklad záväzný pre vydanie ďalších stanovísk.” Ak by teda súd napokon rozhodol, že vydaná EIA nebola urobená v súlade s platnou legislatívou, zúčastnené strany by to vrátilo v čase minimálne o tri roky naspäť.

Čo by nastalo v prípade kladného rozsudku? Ochranár Jozef Ridzoň hovorí, že opätovné odstúpenie od variantu s tunelom by mohlo zablokovať dostavbu diaľnice úplne, pretože prípravu údolného variantu neumožňuje európska legislatíva.

Podľa Evy Kováčechovej by sa muselo urobiť nové posúdenie vplyvov na životné prostredie, ktoré by síce mohlo dopadnúť rovnako, no sporné otázky by v ňom boli lepšie spracované.

Problém s pitnou vodou by riešil štát
Úsek D1 Turany – Hubová je posledný, ktorý sa ešte na diaľnici medzi Bratislavou a Košicami nezačal stavať.

„Je spracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie a prebieha tzv. vodná EIA, ktorá by mala dať aj odpoveď na otázku, aký bude mať stavba, vrátane tunela Korbeľka, vplyv na režim podzemných vôd,” hovorí Ivan Rudolf.

Čo by sa stalo, ak by obec Krpeľany uspela na Krajskom súde so žalobou o neplatnosť EIA, ktorá odporučila tunelový variant? „Ide o hypotetickú otázku. Pracuje sa s odporúčaným variantom na základe Záverečného stanoviska z riadneho transparentného procesu EIA, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. februára 2018.”

NDS informovala, že po tom, čo sa dokončí vodná EIA, spoločnosť požiada o vydanie územného rozhodnutia stavby.

Ak sa preukáže, že by obce mohli prísť o zdroj pitnej vody v dôsledku výstavby tohto úseku, podľa ministerstva dopravy je možné vybudovanie náhradného zdroja pitnej vody pre dané územie v režime vyvolanej investície.

Zdroj: https://e.dennikn.sk/2376445/obce-z-tur ... 1620212714
lolo
pokročilý diskutujúci
 
Príspevky: 374
Založený: 29. Mar 2018 18:39

Naspäť na 2021

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 0 hostí.