Minister Andrej Doležal prvýkrát načrtol, za koľko a ktoré cesty môže štát postaviť v dohľadnom čase
Napriek neveľkej rozlohe sa Slovensko dodnes nedokázalo vyrovnať s potrebou prepojiť dôstojnou cestnou infraštruktúrou čo i len krajské centrá. Pohľad investorov pritom siaha len potiaľ, pokiaľ vedie diaľnica alebo rýchlostná cesta. Priepastný rozdiel v kvalite života v jednotlivých regiónoch sa tak aj v dôsledku nedokončenej cestnej infraštruktúry prehlbuje.
To je aj jeden z dôvodov, prečo patria politické sľuby o výstavbe diaľnic k tým, na ktoré voliči počúvajú najlepšie. Paradoxne, patria aj k tým, ktoré sa v horizonte jedného volebného obdobia splniť nedajú. Od prípravy projektu po výstavbu, od počiatočných technických štúdií cez hodnotenie vplyvov na životné prostredie, štúdiu realizovateľnosti, územné rozhodnutia, stavebné povolenie a verejnú súťaž až po podpis zmluvy s úspešným uchádzačom uplynie na Slovensku nezriedka viac ako desať rokov.
Výsledkom prevahy politických preferencií nad reálnym prínosom bola nesystematickosť a neprehľadnosť prípravy projektov. Súčasný minister dopravy Andrej Doležal si dal za cieľ pokúsiť sa toto stavebné tápanie ukončiť. Minulý rok v lete prezentoval spolu s Útvarom hodnoty za peniaze pri ministerstve financií rebríček, v ktorom boli jednotlivé úseky zoradené podľa predpokladaných nákladov a výsledných benefitov. Na posledné, aprílové zasadnutie vlády prišiel minister A. Doležal s harmonogramom prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry.
Priority sú skromné, no reálne
Dostupné finančné prostriedky a nedostatok projektov vo finálnych fázach prípravy umožňujú zaradiť pred horizont plánovania v roku 2028 len obmedzený počet projektov. Z prvej stovky už predstaveného rebríčka sa tak v najbližších rokoch zrejme dostane do výstavby len necelá pätina. Prednosť pritom dostane napríklad dostavba chýbajúcich častí diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc, diaľničné prepojenie D3 cez Kysuce do Poľska či dokončenie úsekov, ktoré sú nadviazané na financovanie z končiaceho sa programového obdobia eurofondov.
V pláne výstavby minister A. Doležal uvažuje aj o dvoch možných scenároch prepojenia severu a juhu krajiny – prvým je pokračovanie rýchlostnej cesty R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka, druhým výstavba rýchlostnej cesty R3 z Banskej Bystrice do Martina.
Politické sľuby o výstavbe diaľnic patria k tým, na ktoré voliči počúvajú najlepšie
Výrazne by sa malo posilniť aj financovanie obnovy ciest I. triedy. Slovenská správa ciest, ktorá za ich údržbu zodpovedá, je historicky podfinancovaná a tlačí pred sebou rastúci investičný dlh. Dnes je približne polovica z 3 300 kilometrov celkovej dĺžky týchto ciest v nevyhovujúcom stave. Minister počíta s tým, že do ich obnovy by malo po novom ročne smerovať až 200 miliónov eur. Súčasťou tejto položky je zavedenie systematickej obnovy mostov na týchto cestách približne za 30 až 50 miliónov eur ročne.
Najväčším limitom sú peniaze
Najväčším obmedzením rýchlejšej prípravy a výstavby chýbajúcich diaľnic sú financie. Ministrovi dopravy sa podarilo s Útvarom hodnoty za peniaze dohodnúť na alokácii 0,8 percenta miery hrubého domáceho produktu krajiny ročne. V hrubých číslach je to približne sedemsto až osemsto miliónov eur.
S takou sumou sú možnosti výstavby pomerne obmedzené. Podľa prepočtov rezortu dopravy by zvýšenie podielu cestných investícií na celkovom HDP o 0,3 percenta umožnilo v rovnakom čase pripravovať do realizácie približne o dvadsať až dvadsaťpäť úsekov viac. „Štáty, ktoré sú vo fáze budovania nadradenej infraštruktúry obdobne ako Slovensko, investujú v priemere 1,1 až 1,2 percenta HDP,“ pripomína v materiáli ministerstvo.
Predložený plán zatiaľ zohľadňuje len možnosti financovania zo štátneho rozpočtu a predpokladané čerpanie eurofondov do roku 2023. Prípadný príspevok z operačného programu Slovensko a z plánu obnovy zatiaľ nezachytáva, pretože zatiaľ nemajú finálne stanovený objem. Zohľadnia ich teda až následne pri ďalšej aktualizácii.
Pre stavebníkov je plán kľúčový
„Pre stavebníkov je to z hľadiska plánovania veľmi dôležitý dokument,“ pripomína predseda Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik. Plán výstavby, najmä ak je záväzný, umožňuje stavebným firmám lepšie plánovať využitie svojich kapacít. Vedia pripraviť včas a kvalitnejšie ponuky do verejných súťaží, naplánovať nákup stavebných materiálov či dostupnosť pracovnej sily.
Na Slovensku je chýbajúca kontinuita výstavby v porovnaní s okolitými štátmi dlhodobým problémom. „Česká republika má obrovskú výhodu, že má od roku 2018 vypracovaný prierezový národný investičný plán do roku 2030. K dispozícii je tak zásobník projektov, ktoré sa budú realizovať,“ konštatuje P. Kováčik.
Záväznosť ostáva otázna
Aj v prípade, že sa ministrovi dopravy podarí získať pre plán postavený na reálnych dátach podporu kolegov vo vláde a koaličných poslancov v parlamente, najväčšia výzva pretrvá. Dlhodobý plán výstavby cestnej infraštruktúry splní svoj účel zabezpečiť kontinuitu stavebného sektora len vtedy, ak bude jeho záväznosť presahovať časový rámec jedného volebného obdobia.
Už teraz pritom možno predpokladať, že dokument bude čeliť kritike. Viaceré samosprávy sa v plánoch ministerstva na nasledujúce roky nenájdu. Navyše aj keď nové úseky nepochybne budú mať na rozvoj dotknutých regiónov pozitívny vplyv, ich vlastné bremeno neznížia. Zahŕňa totiž výhradne investície do ciest, ktoré kompetenčne spadajú pod ministerstvo dopravy. Na cesty II. a III. triedy, ktoré majú v gescii samosprávy, bude treba hľadať zdroje inde.
Uzákoniť plán na ústavnej úrovni je zrejme za hranicou reálnych očakávaní. V prospech snahy nájsť preň podporu naprieč politickým spektrom však môže hrať jeho transparentnosť. Rozporovať verejne dostupný materiál založený na reálnych dátach je totiž ťažšie než politické sľuby predchádzajúcich nominantov vo vedení ministerstva dopravy.
Projekty, ktoré majú postaviť ako prvé
• Diaľnica D1 v úseku Turany – Hubová (posledný nerozostavaný úsek diaľnice z Bratislavy do Košíc)
• Juhovýchodný diaľničný obchvat Košíc
• Diaľnica D3 v úseku od Žiliny po hranice s Poľskom (spolu tri úseky na Kysuciach)
• Rýchlostná cesta R1 v úseku Banská Bystrica – Slovenská Ľupča (pre most v havarijnom stave)
• Obchvat mesta Šahy (vo vysokej fáze prípravy)
• Obchvat mesta Holíč (financované z operačného programu Integrovaná infraštruktúra na roky 2021 až 2023)
• Cesta I. triedy v úseku medzi Strážskym a Petrovcami nad Laborcom (vo vysokej fáze prípravy)
• Preložka cesty I. triedy v Sabinove (financované z operačného programu Integrovaná infraštruktúra na roky 2021 až 2023)
• Preložka cesty I. triedy v Stropkove (financované z operačného programu Integrovaná infraštruktúra na roky 2021 až 2023)
• Rekonštrukcie ciest I. triedy (približne polovica z nich je v nevyhovujúcom stave)
https://www.trend.sk/trend-archiv/dolez ... ch-dialnic
