Stránka 1 z 1

Široký predal najväčšiu firmu Váhostav

OdoslaťOdoslané: 11. Jún 2021 11:00
od bzzi
Široký predal najväčšiu firmu. Váhostav kúpil Čech, na ktorého strieľali a bol vyšetrovaný za manipulácie zákaziek

https://e.dennikn.sk/2425988/siroky-predal-najvacsiu-firmu-vahostav-kupil-cech-na-ktoreho-strielali-a-bol-vysetrovany-za-manipulacie-zakaziek/

Už v polovici mája Denník E informoval, že rozpredaj majetku kontroverzného podnikateľa Juraja Širokého môže pokračovať predajom jeho najväčšej firmy. Váhostav-SK, ktorý patrí k najväčším slovenským stavebným podnikom, vtedy potvrdil, že rokuje s investormi. Včera ho kúpila česká stavebná firma Geosan Group.

„Môžem potvrdiť, že Geosan Group kúpila spoločnosť Váhostav-SK,“ uviedla pre Denník E komunikačná manažérka českej skupiny Vlasta Končelová. Geosan kúpil Širokého firmu cez svoju slovenskú dcéru Geosan Construction SK.

Česká firma preberá celý stopercentný balík akcií. Akvizičný proces však bude dokončený až po vydaní súhlasu zo strany slovenského Protimonopolného úradu a českého Úradu pre ochranu hospodárskej súťaže.

Váhostav na otázky Denníka E zatiaľ nereagoval.

Kto je nový vlastník Váhostavu

Geosan Group pred tridsiatimi rokmi založil a dodnes riadi úspešný český stavbár a developer Luděk Kostka, ktorý má však za sebou aj tienistejšie stránky svojho podnikania.

Podnik bol spočiatku iba menším lokálnym hráčom pôsobiacim na českom Kolínsku, no postupne ho jeho majiteľ posunul na pozíciu podniku s celoštátnou pôsobnosťou. Vlani firma s tristo zamestnancami dosiahla súhrnný obrat 140 miliónov eur. Jeho tržby tak boli na zhruba dvojnásobku posledných zverejnených tržieb Váhostavu.

Kostkovo meno sa v minulosti v Česku často objavovalo aj v súvislosti s rôznymi kauzami zmanipulovaných verejných zákaziek. „To je už pre mňa uzavretá kapitola. Pred piatimi-šiestimi rokmi sme s kolegom dostali oslobodzujúci rozsudok,“ uviedol v rozhovore pre E15 koncom roka 2017 Kostka. Dodal, že každý si o stavebníctve myslí, že sa v ňom zarábajú neuveriteľné peniaze a že všetko je v ňom skorumpované, no v skutočnosti je rentabilita tohto sektora iba na dvoch či troch percentách, čo je oveľa menej ako v iných odvetviach.

Geosan bol v Česku dlho kritizovaný aj pre pochybnosti okolo likvidácie ropných lagún v Ostrave. Kostka sa bránil tím, že zvolená metóda bola najefektívnejšia a aj najekologickejšia. „Kaly sme zmiešali s vápnom a produkty sa potom pálili v cementárni. Z odborného hľadiska je tento postup najekologickejší. Spaľovňa nebezpečných odpadov je na tom horšie. Vďaka medializácii nebola nikdy žiadna zákazka v sanácii ekologických záťaží pod väčším dohľadom,“ uviedol v rozhovore pre E15. Podľa Kostku objednávka nebola pre Geosan ani zisková, skôr na nej stratil.

Po prelome milénia majiteľ Geosanu dokonca čelil zastrašovaniu a pokusom o likvidáciu. „V roku 2002 na mňa niekto vystrieľal celý zásobník zo samopalu. Potom mi niekto hodil pred dvere aj plastový granát. Kolegovi zasa zapálili auto. Nebolo to pekné obdobie. Sa stavebníctvom to však nemalo vôbec nič spoločné,“ uviedol v rozhovore pre E15 s tým, že polícia ataky napokon nedoriešila. On za nimi vidí hlavne vydieranie. „Keď to zjednoduším, niekto mal pocit, že máme peniaze a že by sme sa o ne mali podeliť. Boli sme vydieraní, nechceli sme prijať určité ponuky. Ale viac by som sa k tomu nechcel vyjadrovať. Je to pre mňa história,“ uviedol vtedy Kostka.

Váhostav nie je prvým výjazdom Kostkovho biznisu do cudziny. Firma už skôr hľadala príležitosti v Líbyi, Tunisku a Katare. Nepokoje na Blízkom východe počas Arabskej jari však firme podnikanie v regiónoch skomplikovali. V líbyjskom povstaleckom centre Benghází Geosan pred vypuknutím bojov napríklad budoval kanalizácie.

Firma sa podobne ako Váhostav angažuje vo všetkých segmentoch stavebníctva od ekologických stavieb až po pozemné staviteľstvo a inžinierske siete.

Zatiaľ nie je známe, či teraz bude Geosan zásadnejšie meniť produkčnú štruktúru Váhostavu alebo dokonca bude musieť slovenskú firmu finančne zastabilizovávať. Geosan na tieto otázky nereagoval.

Široký v posledných rokoch trpel finančnými suchotami, preto mnohé svoje firmy aj predával. No Váhostav sa zo skorších problémov, ktoré vyústili až do oddlžovania pod ochranou súdov, už postupne dostával.

Váhostav na otázky Denníka E zatiaľ nereagoval, no svojich zamestnancov mailom informoval, že vstup nového investora prispeje k stabilizácii firmy.

„Proces vstupu nového investora výrazne prispeje k našej lepšej spolupráci s bankami. Náš nový akcionár Geosan Construction SK neplánuje výraznejšie zasahovať do štruktúry spoločnosti a jej procesov a ponecháva jej aj pôvodný obchodný názov,“ uviedol pre zamestnancov aktuálne generálny riaditeľ Váhostavu Ivan Kimlička s tým, že nový investor môže prispieť aj k výraznejšej expanzii Váhostavu do cudziny.

Prečo sa predal Váhostav

Veľký rozpredaj firiem Juraja Širokého sa začal práve po skorších problémoch Váhostavu. Z portfólia oligarchu spájaného so stranou Smer postupne odišli IT firma bit-Studio, hokejový klub bratislavského Slovana, tatranský Grandhotel Bellevue a aj nitriansky výrobca plastových rúr na vodovody a kanalizácie Plastika Pipes. Predaj jeho vlajkovej lode bol otázkou času.

Široký sa z biznisu sťahuje nielen pre finančné problémy, ale tvrdí, že aj pre vek. Vo svojich firmách síce už má syna Juraja Širokého mladšieho, no zjavne uprednostňuje rýchle speňaženie zvyšku podnikov pred úplným presunom ich riadenia na juniora.

Predaj Váhostavu mohol byť v súčasnosti výhodný, pretože aktuálne majú o stredoeurópske stavebné firmy investori veľký záujem a sú ochotní za ne platiť aj zaujímavejšie ceny. V najbližších rokoch sa totiž má stavať na Slovensku viac bytov aj ciest, no na druhej strane je na tunajšom trhu málo stavebných kapacít. Takýto pohľad na súčasný trh potvrdilo Denníku E viacero veľkých investorov.

Čo Česi získavajú

V akej kondícii predáva Široký Váhostav, nie je známe, firma výsledky za vlaňajší rok ešte nezverejnila. Koronakríza však stavebníctvo nijako dramaticky nezasiahla a v posledných rokoch mal Váhostav po skoršom oddlžení už celkom dobré výsledky. Za svoj posledný finančne uzavretý rok 2019 vykázal podnik menší zisk 287-tisíc eur, a to pri tržbách 74 miliónov eur.

So značkou Váhostav sú spojené najmä stavby priehrad a hydroelektrární na strednom a hornom toku rieky Váh ešte z čias socializmu. Váhostav bol napríklad aj pri budovaní Liptovskej Mary či dunajského vodného diela Gabčíkovo.

Po zmene režimu k vodohospodárskym dielam pribudlo budovanie diaľničnej infraštruktúry a železničných koridorov vrátane mostov či tunelov. Zároveň sa firma začala orientovať aj na výstavbu priemyselných komplexov, budovanie infraštruktúry priemyselných parkov a ekologické stavby.

Súčasťou Váhostavu je aj jeho dcérska výroba prefabrikátov Váhostav-SK-Prefa z Horného Hričova, a tak okrem stavebných kapacít Váhostavu mohol nový vlastník získať aj tieto výrobné prevádzky. Či to tak bolo alebo si menšiu dvojičku Váhostavu Širokí nechávajú, zatiaľ nie je jasné. Geosan ani Váhostav na to zatiaľ nereagovali.

Váhostav-SK-Prefa vlani zarobil 51-tisíc eur pri tržbách 5,1 milióna eur. Ešte v roku 2016 však tržby tejto výrobnej firmy boli až 15 miliónov eur.

Posledné zvyšky impéria Širokého

Popri Váhostave dnes Široký ovláda už len dve významnejšie firmy. Developerskú firmu Pharos Development, ktorá postavila priestory pre viacero väčších špecializovaných obchodných centier neďaleko bratislavského letiska. Tesne pred koronakrízou Pharos zverejnil, že tam chce postaviť aj nové multifunkčné zábavné centrum.

Druhou zostávajúcou firmou je výrobca farieb a lakov Chemolak v Smoleniciach, no aj okolo neho v poslednom čase Široký robí kroky, ktoré takisto naznačujú možný predaj.

Pád impéria oligarchu odštartoval „prepálený“ rast Váhostavu. Zhruba pred dekádou s ním síce získaval mnohé štátne zákazky, no s tým, že aj podliezal ceny. Širokého top firma išla do tendrov na diaľnice agresívne, lebo verila, že neskôr si u politikov dohodne zvýšenie cien. Tak sa vo Váhostave-SK nakopili dlhy, ktoré sa prejavili aj v iných Širokého firmách.

Váhostav-SK Širokému vtedy napokon zachraňovala druhá vláda Smeru tým, že štát vyplácal dlhy voči subdodávateľom z radov menších stavebných firiem. Firma chcela totiž zo záväzkov právnymi kľučkami vykĺznuť, čo vyvolalo verejné protesty jej drobných veriteľov.

V dôsledku tejto kauzy má dnes Slovensko jedny z najprísnejších súdnych reštrukturalizácií na svete. Firmy pod ochranou súdov musia aj menším nezabezpečeným veriteľom vyplatiť aspoň polovicu dlhov, inak aj tak končia hneď v konkurze. Párpercentné odškodňovanie veriteľov sa stalo minulosťou.

Široký sa k Váhostavu-SK v tom čase oficiálne nepriznával. Definitívne ho za firmou demaskoval až register partnerov verejného sektora.

O Širokom sa v biznise hovorí, že jeho podnikanie dlhodobo stojí hlavne na kontaktoch s politikmi. Jeho firmy boli často postavené na štátnych zákazkách a boli úspešné v čerpaní eurofondov. Na privátnom trhu sa mu darilo už horšie.

Aj v nahrávkach z kauzy Gorila sa o ňom spolumajiteľ Penty Jaroslav Haščák vyjadruje tak, že Široký nemá zvládnuté moderné metódy riadenia a všetko má postavené na starých kamarátoch.

Širokého biznisu sa prestalo dariť aj po tom, čo jeho vplyv na politikov zoslabol. Pôvodne ho označovali za jedného zo zakladateľov Smeru. Bývalý generálny riaditeľ jeho nitrianskej Plastiky Ľubomír Jahnátek sa stal viackrát ministrom.

Po kauze s dlhmi Váhostavu sa jeho prepojenia na politikov oslabili a rozbehol sa aj veľký rozpredaj jeho aktív.