Štát vráti Bruselu 56 miliónov: stavbárov nepotrestal za kar

Moderátor: Moderátori

Štát vráti Bruselu 56 miliónov: stavbárov nepotrestal za kar

Odoslaťod bzzi » 23. Jún 2021 17:55

Štát vráti Bruselu 56 miliónov: stavbárov nepotrestal za kartelový podvod a ešte im dal zarobiť

https://e.dennikn.sk/2442318/stat-vrati-bruselu-56-milionov-stavbarov-nepotrestal-za-kartelovy-podvod-a-este-im-dal-zarobit/

    Šesť stavebných firiem preukázateľne manipulovalo diaľničný tender. Štát im dal za to pokuty, ktoré niektoré z nich ani nezaplatili.
    Napriek tomu mohli tieto firmy ďalej pracovať pre štát, čo nahnevalo Európsku komisiu, ktorá nám prikázala vrátiť časť eurofondov.
    Za kartel teda zaplatil štát, kým napríklad Doprastav riadený ľuďmi Miroslava Výboha a Strabag ruského oligarchu Olega Deripasku o nič neprišli a ešte aj ďalej zarábali na štátnych zákazkách.

Slovensko dostalo od Európskej komisie pokutu 55,5 milióna eur za to, že naše úrady účinne nepotrestali účastníkov veľkého kartelového podvodu ešte z roku 2004.

Strabag, Doprastav, Skanska, Inžinierske stavby, Betamont a Mota-Engil vtedy oklamali štát, aby si mohli za diaľnicu pri Poprade pýtať predražené ceny. Uzavreli kartelovú dohodu o tom, kto akú cenu v súťaži ponúkne a kto sa v predstieranej súťaži stane víťazom.

Podvod potvrdili súdy, Protimonopolný úrad aj Úrad pre verejné obstarávanie.

Namiesto účinného trestu však štát dával stavebným firmám ďalšie diaľničné zákazky. A k tomu ešte aj z eurofondov, čo sa nepáčilo Európskej komisii.

„Dôvodom opravy (pokuty, pozn. red) bolo verejné obstarávanie Slovenskej správy ciest na realizáciu stavby „Diaľnica D1 Mengusovce – Jánovce“ z roku 2004. Protimonopolný úrad SR v roku 2006 v tejto súvislosti udelil šiestim stavebným firmám pokutu za kartel, a rovnako päťročný zákaz zúčastňovania sa na verejnom obstarávaní. Audity Európskej komisie ale dokázali, že účastníci kartelu v rokoch 2006-2011 naďalej vo veľkom zarábali na štátnych zákazkách,“ píše v súčasnosti ministerstvo financií.

Európska komisia s našimi úradníckymi špičkami najmenej dva roky vyjednávala o treste – o treste pre Slovensko, nie pre usvedčených stavbárov.

Skvelá správa?

Ministerstvá financií a investícií prezentujú výsledok ako skvelú správu pre Slovensko. Podľa nich totiž hrozilo, že zaplatíme Bruselu až 172 miliónov eur. „Výsledkom úspešných rokovaní ministerstva financií s Európskou komisiou je zníženie pôvodne navrhovanej finančnej opravy z 25 na 10 percent,“ uviedlo ministerstvo financií. Čiže namiesto hroziacej pokuty 172 miliónov zaplatí Slovensko 55,5 milióna.

Suma 55,5 milióna je podľa ministerstva financií 10 percent hodnoty dotknutých zákaziek, čiže zákaziek, na ktorých sa podieľali kartelisti, v programových obdobiach 2007 – 2013 a 2014 – 2020.

Malo by ísť napríklad o južný obchvat Žiliny na D1 a úseky kysuckej D3 Svrčinovec – Skalité, ktoré stavali firmy Doprastav a Strabag.

56-miliónová pokuta je však stále taká vysoká a dôvod taký nezvyčajný, že si tento príbeh treba aspoň zbežne pripomenúť.

Ako vznikol kartel

Niektoré firmy, ak môžu, robia tajné, nelegálne dohody, ktorými si podelia zákazky, s cieľom zvýšiť svoje ceny a zisky. Volá sa to kartel.

V prípade podtatranského diaľničného kartelu sa však plán prevalil.

Firmy dostali v roku 2006 dva tresty, ktoré v tom čase vyzerali ako tvrdé: šesť firiem malo dokopy zaplatiť pokuty za 45 miliónov eur a o peniaze mali tieto firmy prísť aj tým, že na päť rokov dostali zákaz podieľať sa na štátnych zákazkách.

Výška pokút (v mil. eur)

Zaplatili: Skanska (9), Inžinierske stavby (3), Betamont (0,1)

Nezaplatili: Mota-Engil (13,9), Strabag (12,2), Doprastav (6,6)

Firmy sa obrátili na súdy, ale tie verdikty štátnych orgánov postupne potvrdili.

Spravodlivosť sa však napriek tomu nekonala, lebo súdy trvali dlhé roky. Keď už prišiel posledný verdikt o najväčšom dokázanom kartelovom podvode v dejinách slovenského podnikania, štátne firmy a úrady ho vyložili tak, že trest už fakticky uplynul.
Zákaz uplynul, kým neexistoval

Ako je to možné? Úrad pre verejné obstarávanie jednak skrátil dištanc z piatich na tri roky, lebo parlament medzičasom zmenil zákon a tresty za kartel v ňom zmiernil. A zároveň rozhodol, že trest má začať plynúť od mája 2004 – čo bol deň zverejnenia verejnej súťaže. Podľa úradov to bol najskorší termín, keď mohla vzniknúť dohoda.

Úradu neprekážalo, že z takého výkladu vyplývali absurdné výsledky – že zákaz mal trvať ešte predtým, ako kartel úrady odhalili a potrestali.

Účastníci kartelu navyše aj vtedy získavali štátne zákazky. Napríklad Strabag podľa denníka Sme získal ešte v decembri 2004 zákazku na obchvat Oždian v prepočte za 48 miliónov eur. V marci 2006 zase Inžinierske stavby vyhrali tender na diaľnicu D1 pri Poprade.
Účastníkom kartelu sa darí

Kým štátni úradníci bojovali o zníženie pokuty, účastníci kartelu si užívali skvelú pozíciu na trhu. Doprastav a Strabag si najmä vďaka štátnym zákazkám upevnili postavenie najväčších stavebných firiem.

Keď sa Denník E tejto téme venoval naposledy, tieto firmy dokonca ani nezaplatili už právoplatnú pokutu za kartel. Doprastav skončil predtým v platobnej neschopnosti a insolvenčný správca jeho záväzok voči Protimopolnému úradu poprel. Úrad si pokutu predvlani vymáhal v súdnom konaní. Aj v prípade úspechu však zrejme Doprastav nezaplatil všetko. Podľa schváleného plánu oddlženia mal Doprastavu uhradiť veriteľom, medzi ktorými je Protimonopolný úrad, 31 percent pohľadávok. Z pôvodnej pokuty 6,6 milióna eur by teda mal zaplatiť 2 milióny eur.

V Doprastave má vplyv podnikateľská skupina Miroslava Výboha, oligarchu, ktorý je blízky Smeru-SD.

V prípade Strabagu bola pokuta viac ako 12 miliónov. Firma pokutu nezaplatila, Protimonopolný úrad jej vymáhanie posunul na Slovenskú konsolidačnú, čo je firma, ktorá pre štát a samosprávy vymáha pohľadávky.

Účastníkom kartelu bola však česká dcérska akciovka Strabagu. Tá v roku 2008 zrušila svoju slovenskú organizačnú zložku a jej majetok previedla na slovenskú sesterskú eseročku, ktorá potom vo veľkom vyhrávala ďalšie tendre. Spolumajiteľom celého rakúskeho koncernu Strabag je ruský oligarcha Oleg Deripaska.

Pokutu nezaplatila ani portugalská firma Mota Engil. Skanska, Inžinierske stavby a Betamont ju zaplatili.

Genéza kartelovej dohody

Máj 2004 Slovenská správa ciest vyhlasuje súťaž na 8-kilometrový úsek obchvatu Popradu na diaľnici D1.

August 2004 Cestári vzápätí súťaž rušia, lebo ponukové ceny sú príliš vysoké. Podozrivé sú aj Protimonopolnému úradu. Ten pri skúmaní jednotkových cien objavil náznaky, že uchádzači pri príprave cenových ponúk medzi sebou spolupracovali. Vyzeralo to tak, že uchádzač pri oceňovaní svojej ponuky len prihodil nejaké percento k cenám z konkurenčnej ponuky. Lebo pri viacerých položkách boli rovnaké percentuálne rozdiely.

November 2006 Protimonopolný úrad v druhostupňovom rozhodnutí udeľuje šiestim stavebným firmám pokutu 1,35 miliardy korún (45 miliónov eur) za kartelovú dohodu. Úrad pre verejné obstarávanie k tomu dopĺňa metodické usmernenie, podľa ktorého majú tieto firmy dostať na päť rokov zákaz uchádzať sa o verejné zákazky. Firmy sa voči obom trestom bránia na súdoch aj na prokuratúre.

December 2006 Firmy zatiaľ nemusia platiť pokutu. Krajský súd vyhovel ich žiadosti – odložil vykonateľnosť rozhodnutia PMÚ.

Január 2007 ÚVO pod vedením nominanta SMK Bélu Angyala tvrdí, že zákaz pôsobenia v štátnom biznise na päť rokov napriek súdnemu rozhodnutiu platí. Opiera sa o svoje právne analýzy.

Február 2007 Minister vnútra Vážny tlačí na ÚVO aj na štátne firmy, aby zákaz účasti v tendroch zmiernili. Nastáva právny chaos. Niektoré štátne firmy účastníkov kartelu vylučujú, iné nie. Najskôr vyhadzuje aj NDS. Potom ju firmy za to žalujú a tendre naťahujú. Veľké štátne firmy postupne zákaz činnosti prestávajú rešpektovať.

Marec 2007 Firmy chystajú žaloby aj na ÚVO. Napadnúť chcú jeho rozhodnutie, ktorým im zakázal štátne zákazky.

Apríl 2007 Predseda úradu Béla Angyal upozorňuje, že Slovensko môže prísť o eurofondy, ak bude naďalej dávať zákazky kartelovým firmám.

Jún 2007 Generálna prokuratúra vyhovela podnetu Doprastavu, ktorý sa bránil proti dištancu zo súťaží. Podľa prokuratúry treba čakať najskôr na výsledky žalôb, ktorými účastníci kartelu napadli pokuty PMÚ. Prokuratúra prikazuje usmernenie o päťročnom zákaze zrušiť.

Júl 2007 ÚVO stále bojuje. Generálnej prokuratúre síce vyhovie, ale vydáva nové rozhodnutie. Ak sa niektorá z potrestaných firiem prihlási do tendra, ÚVO ju môže na základe námietky konkurenta vylúčiť.

December 2007 Krajský súd v Bratislave ruší rozhodnutie ÚVO o vylúčení firiem Betamont a Doprastav z účasti na štátnych zákazkách.

December 2008 Krajský súd ruší aj pokuty PMÚ v celkovej výške 45 miliónov eur. Rozhodnutie o pokute bolo podľa súdu obsahovo nedostatočné.

Apríl 2009 PMÚ sa odvoláva na Najvyššom súde.

December 2013 Najvyšší súd potvrdzuje rozhodnutie PMÚ – firmy majú predsa len zaplatiť pokutu 45 miliónov eur. Tie však toto rozhodnutie ešte raz napadli – na Ústavnom súde spochybnili senát Najvyššieho súdu, ktorý o karteli rozhodoval. Na nejaký čas však verdikt Najvyššieho súdu platí. Treba už iba rozhodnúť, ako sa má uplatniť zákaz štátnych zákaziek.

Apríl 2014 NDS zo svojich tendrov vylúčila účastníkov kartelu. Pri niektorých zákazkách proti tomu namietali, pri iných nie. Napríklad ŽSR, ktoré spadajú pod to isté ministerstvo dopravy, ich zatiaľ nevylučovali. Čakali na odporúčanie ÚVO.

Máj 2014 NDS podpisuje zmluvu s konzorciom Eurovia, lebo najlacnejšiu Skanska vylúčila za kartel. Krátko nato Skanska prichádza aj o ďalšiu zákazku, kde je najlacnejšia – o úsek Zvolen – Pstruša, ktorú NDS zadá združeniu slovenskej firmy Chemkostav. Najlacnejšia bola aj v tendri o úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala, ktorý jej vyfúklo združenie Salini Impregilo. V tomto prípade bola Skanska vylúčená aj za neplnenie technických požiadaviek.

Jún 2014 Firmy svoje vylúčenie namietali napríklad v tendri na križovatku Triblavina. ÚVO sa tentoraz postavil na ich stranu a ich námietkam vyhovel. NDS podľa neho nedostatočne zdôvodnila svoje rozhodnutie – neuviedla v ňom, či firmy vyhodila na základe novej alebo starej právnej úpravy.

Júl 2014 ÚVO konečne rozhodol, ako sa majú trestať firmy: zákaz účasti v tendroch bol podľa neho trojročný a celý alebo takmer celý už uplynul.

December 2014 Ústavný súd odkladá vykonateľnosť rozhodnutia Najvyššieho súdu o pokute. Dôvodom je spochybnenie senátu Najvyššieho súdu, ktorý pokutu predtým potvrdil. Týka sa to už len pokút pre firmy Doprastav, Strabag a Mota-Engil, ktoré ich ešte nezaplatili. Skanska, Betamont a Inžinierske stavby už zaplatili.

November 2016 Najvyšší súd druhýkrát rozhodol rovnako, rozhodnutia PMÚ o pokutách potvrdil.

Júl 2017 Ústavný súd zamieta sťažnosti troch firiem proti rozhodnutiu PMÚ.

2018 Európska komisia zisťuje, že Slovensko účinne nepotrestalo kartelové firmy.
bzzi
zaslúžilý diskutujúci
 
Príspevky: 549
Obrázky: 30
Založený: 13. Máj 2010 16:35

Naspäť na 2021

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.

cron