Obnova ďalších koľají. Najvyťaženejšia tranzitná trať zrýchl

[mirecko255]

Obnova ďalších koľají. Najvyťaženejšia tranzitná trať zrýchli pri Nových Zámkoch

Výkladnou skriňou železníc je sever Slovenska. Modernizácia hlavnej trate, ktorá je takmer po Žilinu hotová, tu za dve desaťročia zhltla asi dve miliardy eur.

Juh dostával doteraz len zlomok pozornosti, a to napriek tomu, že sú tu trate podľa odborníkov v dezolátnom stave a vlaky spomaľujú v strede chotára miestami aj na desaťkilometrovú rýchlosť.

Aktuálne však železnice plánujú sanovať aj tieto koľaje. Prvou lastovičkou je súťaž na rekonštrukciu koľají medzi Novými Zámkami a Palárikovom, ktorú vyhlásili minulý týždeň.

Odhadovaná hodnota projektu je 28 miliónov eur a hradiť sa má zo starých eurofondov. V cene by mala byť okrem zvýšenia traťovej rýchlosti zo súčasných 120 na 140 kilometrov za hodinu aj rekonštrukcia nástupíšť v Ľudovítove. Práce tu majú trvať desať mesiacov.

Rušná trať
Dvojkoľajkou denne prejde asi sto vlakov. Okrem dvadsiatky medzinárodných spojov je veľký ruch, aj čo sa týka nákladnej dopravy.

Podľa šéfa Asociácie železničných dopravcov Slovenska Jána Biznára ide totiž v rámci nej o najvýznamnejšiu tranzitnú trať. Každý deň ju využije okolo 50 nákladných vlakov, pre ktoré je dvestokilometrový úsek medzi maďarskými a českými hranicami tvrdý oriešok. Cesta tu podľa Biznára trvá niekedy 10 až 12 hodín. Dôvodom je okrem hustej osobnej dopravy aj zlý stav koľajníc.

Šéf asociácie síce víta akúkoľvek rekonštrukciu na rozbitej trati, na druhej stane však krúti hlavou nad tým, že sa parametre koľají nevynovia na vyšší štandard 160 kilometrov za hodinu.

„Keďže to nie je v horskom pásme, tak by to nemal byť problém. Keby som bol riadny hospodár, tak by som to urobil už teraz na 160, a nie o niekoľko rokov prerábať znovu,“ povedal Biznár.

Zároveň priznáva, že pre nákladnú dopravu postačuje aj 120-kilometrová rýchlosť. Na vyššiu, 160-kilometrovú, rýchlosť je v súťažných podkladoch zahrnutá len rekonštrukcia trakčného vedenia.

Podľa odborníka na železnice a poradcu na ministerstve financií Jiřího Kubáčka môže mať nižšia plánovaná rýchlosť viac dôvodov. Prvým je, že na základe slovenských predpisov môžu jazdiť stošesťdesiatkou len vozidlá, ktoré sú vybavené takzvaným jednotným systémom európskeho vlakového zabezpečenia, vďaka ktorému by mala byť jazda cez hranice krajín plynulejšia. „V tomto momente sa to nevyužije, pre súčasný stav vozidlového parku, ktorý sa tu prevádzkuje,“ tvrdí Kubáček.

Druhým dôvodom má byť vyššia cena za ďalšie zrýchlenie o 20 kilometrov za hodinu, keďže nároky na koľajivo a spodok s ním výrazne rastú.

Nezanedbateľným je však aj medzinárodný rozmer v osobnej doprave. „Táto trať je síce veľmi zaujímavá na Slovenskom území, Maďari ju však príliš nepreferujú. Ako problémový sa javí úsek na maďarskej strane od Szobu cez Vác do Budapešti. Trať vedie popri Dunaji prakticky v celej trase a dosť často sú tam problémy so zosuvmi,“ dodáva Kubáček s tým, že južne od Bratislavy ani nie je súčasťou európskeho koridoru. To znamená aj nižšiu vôľu Bruselu financovať rozsiahlejšie rekonštrukcie.

Inak je na tom pokračovanie železnice na sever od hlavného mesta. Trať smerom na Záhorie, ktorou medzinárodné vlaky pokračujú do Prahy či Nemecka, už je súčasťou takzvaného TEN-T koridoru.

Ochota investovať v tomto úseku je tak výraznejšia. Minulý rok tu štát podpísal so združením na čele s Váhostavom kontrakt za 275 miliónov eur. Jeho predmetom je zvýšenie rýchlosti miestami na dvesto kilometrov za hodinu, čo bude po dokončení slovenský unikát.

Aktuálne sa však robí na dané úseky len dokumentácia a z plánovaných „spoločných“ eurofondov, teda z balíka CEF, využijeme nakoniec pre dlhotrvajúci tender len zlomok – menej ako pätinu. Tieto prostriedky nakoniec pôjdu okrem projektovej dokumentácie len na rekonštrukciu krátkeho úseku pri hraniciach s Českom.

Pozornosť pre juh
Prerábky na lepšie parametre by sa mali dočkať aj ďalšie dva úseky na tomto ťahu. Ide o ďalší asi desaťkilometrový úsek severne od Palárikova medzi Tvrdošovcami a Trnovcom nad Váhom približne za rovnakú odhadovanú hodnotu. Vynoviť by sa tu mali aj výhybky južne od Nových Zámkov vo Dvoroch Nad Žitavou za 7,2 milióna eur.

Okrem toho je na čakačke starých eurofondov ďalšia desiatka podobných rekonštrukcií v celkovej hodnote vyše sto miliónov eur. Tie sú tiež prevažne na juhu.

V zozname priorít železničnej infraštruktúry sa projekt na revitalizáciu trate pri Nových Zámkoch objavil na 15. mieste a ministerstvo financií mu pridelilo status s vysokou návratnosťou.

Podľa Kubáčeka je na diskusiu, či ide o najurgentnejší úsek. Hovorí, že príkladom naliehavejšej rekonštrukcie je trať medzi Žarnovicou a Banskou Bystricou, pretože tam je rýchlostných prepadov výrazne viac.

https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/55 ... ch-zamkoch