V tendri na poschodové vlaky prekvapivo uspeli Poliaci...

[rado]

V tendri na poschodové vlaky prekvapivo uspeli Poliaci, mierne búrajú oligopol domácich firiem

14. októbra 2021 17:18, Vladimír Šnídl
https://e.dennikn.sk/2573780/v-tendri-n ... ch-firiem/

Poschodové vlaky doteraz dodávala česká vagónka zo Studénky. Tentokrát v tendri ZSSK bodoval výrobca z Poľska, ktorý zatiaľ pre Slovensko nevyrábal.

Keby mali stávkové kancelárie v ponuke aj výsledky tendrov Železničnej spoločnosti Slovensko, až donedávna by ste mohli počítať s tutovkami. Ak sa tendrovali dieselové vlaky, vyhrali ŽOS Vrútky. Ak sa tendrovali elektrické vlaky, vyhrala česká Škoda Transportation v konzorciu so ŽOS Trnava.

Aktuálny tender na štyri elektrické poschodové vlaky však tento systém mierne búra. Na prvom mieste súťaže o 77-miliónovú zákazku skončili prekvapivo Poliaci – konkrétne spoločnosť Stadler Polska, ktorá je dcérskou firmou veľkého švajčiarskeho výrobcu Stadler.

Je pravdepodobné, že v tendri ponúkla súpravy radu KISS, s ktorými uspela už v niekoľkých tendroch v strednej Európe. Vlaky tohto typu si objednali napríklad maďarské alebo slovinské železnice.

Tender slovenského dopravcu však zatiaľ nie je uzavretý, jeho priebeh a výsledky ešte kontroluje Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý celý proces prerušil.

„Sme radi, že nás ZSSK zaradila na prvú pozíciu v súťaži na štyri elektrické vlaky pre regionálnu dopravu. Keďže proces nie je dokončený, nemôžeme poskytovať ďalšie informácie,“ reagovala šéfka komunikácie poľského Stadleru Marta Jarosińska.

Či a kedy bude podpísaná aj konečná zmluva, zatiaľ nie je jasné. ZSSK len pripomína, že potrebuje mať hotovo čo najskôr, pretože do konca roka 2023 je potrebné vyčerpať eurofondy. „Bez eurofondov do tohto nákupu nepôjdeme, nie sú naň peniaze,“ píše hovorca Tomáš Kováč.

Spomienka na Dzurindovho Gaba

Predbežné víťazstvo poľskej firmy nie je úplným zemetrasením v tendroch ZSSK. Jej materská firma, švajčiarsky Stadler, už na Slovensku zanechala istú stopu.

Už začiatkom tisícročia, keď železnice ovládali nominanti SDKÚ, mal Stadler blízko k veľkej zákazke na motorové vlaky, ktorá prerástla do známej kauzy „vláčiky“.

Pred dokončením tendra do médií unikol list bývalého primátora Bratislavy Petra Kresánka, ktorý varoval vtedajšieho premiéra Mikuláša Dzurindu pred reputačnými problémami. List obsahoval aj slávnu vetu: „Gabo berie vec alternatívne, podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké.“

Spomínaným Gabom bol zjavne pokladník SDKÚ Gabriel Palacka. Kresánek tým nepriamo tvrdil, že nech vyhrá Stadler alebo druhý v poradí, francúzsky Alstom, Palacka počíta s tým, že to pre pokladnicu SDKÚ bude mať rovnaký efekt.

Zatiaľ poslednú veľkú objednávku získal Stadler v roku 2018, keď mala na železničnú spoločnosť vplyv SNS. V tomto prípade išlo o zákazku za 40 miliónov na nové tatranské zubačky. Celý nákup dokázala ZSSK uzavrieť rekordne rýchlo, za približne štyri mesiace, pričom Stadler predložil ponuku ako jediný.

Družba s Vrútkami

Stadler má na Slovensku dlhoročného spojenca, ktorým je spoločnosť ŽOS Vrútky, toho času vlastnená skupinou Budamar a rodinou bývalého politika SNS Víťazoslava Morica.

S vagónkou z Vrútok vytvoril Stadler konzorcium aj pri slávnej kauze „vláčiky“ a spoločne sa prihlásili aj tento rok do tendra na poschodové vlaky. ŽOS Vrútky je uvedená ako subdodávateľ so štvorpercentným podielom na prípadnej zákazke.

Predbežné výsledky ukazujú, že sa narušilo doterajšie pravidlo, keď zákazky na dieselové vlaky vyhrávajú ŽOS Vrútky a zákazky na elektrické vlaky ŽOS Trnava s českou Škodou.

Škoda Transportation sa síce prihlásila aj do aktuálneho tendra na poschodové vlaky, keďže v minulosti túto kategóriu vlakov Slovensku dodávala, skončila však až druhá za poľským výrobcom.

„K prebiehajúcim výberovým konaniam či obchodným rokovaniam sa nevyjadrujeme,“ odpísal hovorca Škody Jan Švehla.

Nezaujímavý pre zahraničie?

Predbežné výsledky tendra trochu rúcajú mýtus, ktorý priživuje ZSSK a občas aj minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina). Verejne tvrdia, že slovenský štátny dopravca nemá šancu prilákať do svojich tendrov výrobcov zo zahraničia, pretože pôsobí na malom trhu.

Naposledy v septembri Denník N upozornil, že v súťaži ZSSK na deväť dieselových súprav s opciou na ďalších šesť už po niekoľkýkrát zostal len jediný uchádzač, a to ŽOS Vrútky.

V Európe pritom existuje viacero výrobcov dieselových súprav, tí sa však do slovenských tendrov buď nehlásia, alebo, keď aj podajú ponuku, tak postupne vypadávajú, kým nezostane výrobca z Vrútok.

Doležalovo ministerstvo dominanciu Vrútok vysvetľovalo tým, že ZSSK kupuje malý objem vlakov, ktorý nie je pre zahraničných výrobcov atraktívny.

„Problémom je, že náš železničný trh je príliš malý na to, aby sme dokázali prilákať väčšie množstvo uchádzačov. Súťaž na pár kusov, žiaľ, v Európe veľa vody nenamúti. V zahraničí sa organizujú násobne väčšie tendre, ktoré sú pre nich z pochopiteľných príčin lákavejšie,“ napísal Doležalov hovorca Ivan Rudolf.

ZSSK: Výnimka potvrdzuje pravidlo

Nový šéf ZSSK Roman Koreň k tejto téme zverejnil aj obsiahly blog. Vysvetľoval, že jeho firma nerobí súťaže na desiatky kusov ako dopravcovia v okolitých krajinách, a preto sa stále hlásia len lokálne firmy.

„Pokiaľ budeme robiť obstarávania v takom objeme, v akom ich robia rakúske ÖBB (540 vlakov) alebo České dráhy (160 vlakov), tak tieto obstarávanie budú atraktívnejšie aj pre väčších dodávateľov, ako sú ŽOS Vrútky či ŽOS Trnava. Inak sa nám budú stále hlásiť najmä tradiční dodávatelia, ktorí tu už majú výrobné a opravárenské kapacity či zázemie. Všetkým ostatným sa to kvôli jednotkám kusov neoplatí riešiť,“ písal Koreň.

V prípade poschodových vlakov pritom ZSSK takisto vypísala tender na malý počet kusov – na štyri súpravy, napriek tomu podal najlepšiu ponuku relatívne nový hráč z Poľska, ktorý doteraz túto kategóriu vlakov na Slovensko nedodával.

Čím si jeho úspech vysvetľuje štátny dopravca?

Hovorca ZSSK napísal, že závery o tom, ako nie je možné prilákať nových hráčov, „neplatia absolútne pre všetky časy, situácie, vozidlá, dodávateľov a ich produkčné kapacity“.

Zároveň pripomenul, že poľský Stadler nie je nový hráč v pravom slova zmysle, keďže jeho materská firma je už na Slovensku udomácnená. „Slovensko nie je pre skupinu Stadler neznáme. Vďaka zákazke na zubačky tu Stadler pozná dodávateľov, opravárov i schvaľovacie a regulačné procesy,“ dodal Kováč.

Alternatívne vysvetlenie

Existuje aj iné vysvetlenie doterajšieho oligopolu domácich vagóniek?

Denník N sa rozprával s niektorými ľuďmi, ktorí buď zastupujú zahraničných výrobcov, alebo sledujú železničné tendre. Zhodli sa v tom, že aj tendre s malým počtom vlakov môžu byť pre zahraničné firmy zaujímavé.

Hovoria tomu „noha vo dverách“. Podstatné z ich pohľadu je dodať aspoň nejaké kusy na nový trh. Vďaka tomu si vytvoria zázemie, aby mohli uspieť aj v prípadných ďalších tendroch na vlaky rovnakej kategórie.

Konkurenciu v tendroch ZSSK môžu obmedzovať skôr iné faktory, a to sú špecifické požiadavky, ktoré si dopravca napíše do technických podmienok, a príliš krátke lehoty na dodanie prvých kusov, ktoré vyhovujú firmám s už schválenou certifikáciou.

„Problémom môžu byť krátke lehoty na homologizáciu vozidiel, ktoré nie sú schválené na prevádzku na slovenských tratiach. Znevýhodňovať ich môžu aj príliš špecifické alebo atypické požiadavky na vozidlá, ktoré dokáže splniť iba jeden výrobca,“ poznamenala šéfredaktorka Železničnej revue Desana Mertinková.

Kúzlo krátkych lehôt

Príkladom môže byť práve nedávny tender na motorové vlaky, teda zákazka, ktorú už po štvrtýkrát za posledných trinásť rokov vyhrala ŽOS Vrútky. Železničná spoločnosť stanovila pri nej lehotu dvadsať mesiacov na dodanie prvých súprav.

Na takúto lehotu si sťažoval aj jeden z konkurentov, ktorého meno však nebolo zverejnené. Argumentoval, že aj s ohľadom na nové európske regulácie môže povoľovací proces trvať päť mesiacov.

„Dodacia lehota 20 mesiacov, ktorá zohľadňuje čas na vykonanie projektu, dodacie lehoty komponentov a proces schvaľovania a certifikácie, nie je v praxi reálna,“ namietal jeden z konkurentov uchádzača z Vrútok.

Aká bola lehota v aktuálnom tendri na poschodové elektrické vlaky, v ktorom uspeli Poliaci?

ZSSK tentokrát nechala lehotu až 28 mesiacov, v rámci nej však víťaz musí stihnúť vyrobiť všetky štyri súpravy.

Podľa hovorcu sa však ešte chystajú s víťazom rokovať o skrátení tejto lehoty, aby sa vlaky stihli vyrobiť do konca roka 2023, dokedy ZSSK potrebuje vyčerpať eurofondy.

„Po ukončení kontroly dôjde ku vzájomnému rokovaniu s dodávateľom, či bude schopný dodať všetky jednotky za kratšie obdobie, ako sa zaviazal v ponuke. Ak áno, uzatvorí sa dodatok ku kúpnej zmluve so skráteným harmonogramom,“ dodal hovorca Kováč.

ZSSK: Hlavné sú eurofondy

Tender na elektrické poschodové súpravy prebieha v rovnakom čase, ako už spomínaný tender na dieselové vlaky.

Pri dieseloch ZSSK trvala na lehote dvadsať mesiacov na prvé vyrobené kusy, pri „poschoďákoch“ zase ponechala lehotu 28 mesiacov na všetky vyrobené súpravy.

Ako vysvetľuje tento rozdielny postup?

Podľa ZSSK pri zákazke na dieselové vlaky hralo úlohu to, že išlo o tender na deväť kusov s opciou na ďalších šesť. Z toho dôvodu musela tlačiť na čo najkratšie termíny dodania prvých kusov, aby sa stihli vyčerpať eurofondy.

„Keďže pri dieselmotorových jednotkách išlo pôvodne o teoretický objem 15 kusov, nechceli sme ísť do rizika, že by dodávateľ nestihol všetky súpravy dodať včas. Pri elektrických jednotkách ide „len“ o štyri súpravy, riziko nedodania celého počtu je tak výrazne menšie,“ odpovedala ZSSK.

Práve eurofondy označuje ZSSK za určujúci faktor. Vzhľadom na koniec programovacieho obdobia je podľa hovorcu potrebné lehoty podriadiť tomu, aby sa peniaze stihli vyčerpať v ideálnom prípade do konca novembra 2023, aby zostal aspoň mesiac na vyriešenie prípadných komplikácií.

„Lehoty, o ktorých sa rozprávame, sú v súčasnosti už neaktuálne, nakoľko nám do 30. novembra 2023 zostáva len 25 mesiacov a ani jedna zmluva ešte nie je podpísaná,“ varuje ZSSK.

S víťazmi oboch tendrov tak chce dopravca rokovať o možnom skrátení dodacích lehôt. A vraj sa môže stať aj to, že s tým výrobcovia nebudú súhlasiť a z nákupov napokon nič nebude.

„O koľko nám budú musieť dodať vlaky skôr, to ešte nevieme. Je možné, že nám zmluvu práve z týchto dôvodov odmietne podpísať. Stáva sa to,“ doplnil hovorca Kováč.