Ak štát nepomôže, hrozí obci Valaliky po príchode Volva dopravný kolaps.
Švédi chcú staviť hlavne na vlakovú dopravu.
Sľubovaný obchvat je zatiaľ len na papieri, obec má vyčlenené pozemky.
Tri dediny na juhovýchode krajiny spája s Košicami nateraz len úzka cesta tretej triedy. Hranice medzi Valalikmi, Čaňou a Gečou už prakticky neexistujú. „Tieto obce sú dnes prakticky ako jedna mestská časť. Intenzitu dopravy máme vysokú a cesta svojimi technickými parametrami nezodpovedá takejto vyťaženosti,“ sťažuje sa starosta Valalík Štefan Petrík. V satelitných dedinkách pri metropole východu žije totiž vyše 11-tisíc ľudí. Ako zdôraznil Petrík, aj počet áut na trase, ktorá vedie stredom ich obce, je pre nich značne citeľný.
Takto vrcholní predstavitelia štátu ohlásili príchod automobilky Volvo na východ Slovenska:
Príchod nového investora Volvo by dopravnú situáciu v týchto dedinách mohol ešte viac zhoršiť. Fabrika by mala začať fungovať od roku 2026. Valaliky už majú v územnom pláne pripravené pozemky, ktoré sú vyčlenené pre avizovaný obchvat. Síce im pomoc prisľúbil aj štát, nová infraštruktúra existuje len na papieri. Jej dostavba zaberie niekoľko rokov a do plánovaného termínu otvorenia závodu ju bude ťažké stihnúť. Len v prípade Jaguara Land Rover v Nitre sa cesty v okolí fabriky budovali päť rokov.
Hustota ako pri Bratislave
Obchvat Valalík by mal vzniknúť na západ od obce popri železničnej trati. Nová cesta tretej triedy má vzniknúť aj medzi železničným uzlom Geča a Haniska.
Ako hovorí starosta Petrík, malo by ísť dokonca o štvorprúdovku. Koľko bude stáť, nie je jasné. Zaujímavosťou je, že štát by ju po výstavbe podľa jeho slov odovzdal župe ako cestu tretej triedy. Tento scenár musia ešte potvrdiť analýzy dopravy, ktoré dalo vypracovať ministerstvo hospodárstva. Minulý mesiac sa v regióne konalo aj sčítanie dopravy na rôznych úsekoch ciest. Výsledky zatiaľ nie sú známe. „Prebieha posledná fáza vyhodnotenia meraní a intenzity dopravy v regióne, ktorá bude následne spolu s dopravou mesta Košice a regiónu zapracovaná do projektu dopravného riešenia,“ vyjadril sa rezort pod vedením Richarda Sulíka.
Posledné celoštátne sčítanie dopravy sa totiž konalo ešte v roku 2015. Na ceste, ktorá vedie cez Valaliky, prechádzalo vtedy denne maximálne 7 400 áut. Podobnú záťaž zažívajú denne aj komunikácie cez obce bratislavských satelitov ako Tomášov či Slovenský Grob.
Zhoršujúcu sa dopravnú situáciu môžu šoféri cítiť aj na periférii Košíc smerom k pripravovanému priemyselnému parku, kam má prísť piata automobilka. Ide o tri kľúčové tepny. Cestu prvej triedy, ktorá vedie na západ smerom na Rožňavu, využíva podľa aktuálnych údajov od Národnej diaľničnej spoločnosti denne až 30-tisíc áut.
Hlavným ťahom smerom na Ukrajinu prejde denne 36-tisíc vozidiel, kým na južnej ceste číslo 17 na Miškovec je to 18-tisíc áut za deň. Dopravný lievik sa tak tvorí už pri križovatke VSS, kde podľa diaľničiarov za deň prejde priemerne 60-tisíc áut. Na porovnanie, takáto hustota dopravy je príznačná pre východný vjazd diaľnice D1 do Bratislavy.
Odkloniť tranzit pri Košiciach by mala pomôcť aj rýchlostná cesta R2, ktorá je už vo výstavbe. Dokončiť ju plánuju v roku 2025. „Zatiaľ nevieme presne odhadnúť, aká intenzita bude po príchode nového investora, predpokladáme však jej nárast,“ potvrdila obavy aj hovorkyňa diaľničnej spoločnosti Eva Žgravčáková.
Vlaky a električka
Podľa ministerstva dopravy sa o ďalších možnostiach vývoja infraštruktúry mimo R2 aktuálne stále rokuje. Veľkú úlohu by však v mohli zohrať koľajnice. „V prípade železničnej dopravy kládol investor dôraz na intermodálnu dopravu, teda aby sa tovar prepravoval po železniciach, a nie po cestách,“ povedal hovorca rezortu Ivan Rudolf. Podobné prekladisko funguje aj pri spomínanej fabrike Jaguara Land Rover pod Zoborom.
Volvo by tak exportovalo svoje produkty vo veľkej miere cez koľajnice. Cestná doprava môže podľa odhadov tvoriť iba 30 percent z celkového objemu. Udržať takéto číslo aj pri reálnej prevádzke závodu nebude podľa prezidenta Česmadu Pavla Piešťanského jednoduché. Skôr očakáva, že na cestách pri Košiciach pribudnú denne ďalšie stovky kamiónov.
Okrem zlepšenia komunikácie by sa s príchodom nového investora mala posilniť aj verejná doprava. V kraji zabezpečujú autobusy spoločnosti Arriva a eurobus, pričom župa s nimi už rokuje o pridaní niektorých ďalších liniek. Okrem toho je v hre predĺženie električky z mestskej časti Barca až do Valalík. „Bude to závisieť aj od rozhodnutia Útvaru hodnoty pre peniaze ako by videli návratnosťou tejto investície,” potvrdil primátor Košíc Jaroslav Polaček.
K predĺženiu trate za mesto sa však pozerá skepticky starosta mestskej časti Barca František Krištof, cez ktorú by sa mala tiahnuť „Bola sľúbená aj do priemyselného parku pri letisku, kde pôsobia firmy z Japonska, Česka, Francúzska, ale okolo tohto projektu je ticho,” dodal Krištof s tým, že plány magistrátu nevidí ako reálne.
Problémy mali aj pod Zoborom
Dobudovanie infraštruktúry v okolí veľkého investora sa už v minulosti komplikovalo. Ukážkovým príkladom toho je automobilka v Nitre. Na prispôsobenie ciest sa vtedy počítalo s 223 miliónmi eur s DPH. Účet sa však navýšil. Poslednom dodatku z minulého októbra je to už 241 miliónov eur. Na ilustráciu, táto suma je zhruba na úrovni 10-kilometrovej štvorprúdovky R2 pri Kriváni.
Ešte drastickejšie sú však nové lehoty výstavby. Kým pôvodná zmluva počítala s tým, že tu potrebné cesty budú stáť už v roku 2018, posledná časť sa kolaudovala až v decembri 2021. Na problémy pri obstarávaní jednotlivých vyvolaných nákladov poukazovala aj nadácia Zastavme korupciu.
Štátna firma MH Invest si objednala práce prevažne od Strabagu v hodnote 430 miliónov eur. Len pri hrubých terénnych úpravách sa faktúry navýšili z pôvodných 96 miliónov na 112,5 milióna eur.
Opodstatnenosť dodatkov spochybnil aj Úrad pre verejné obstarávanie. Podľa primátor Nitry Mareka Hattasa bol Jaguar Landrover špecifický v tom, že štát musel vykúpiť pozemky, urobiť infraštruktúru, mať všetky potrebné povolenia vo veľmi rýchlom čase.
„Vtedy na to nebola pripravená ani legislatíva. Pevne verím, že sa z toho štát a poučil,” myslí si. Pod Zoborom mali komplikácie podľa primátora aj s tým, že miestne komunikácie nekopirovali územný plán mesta.
https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96 ... na-vychode
