Našich ľudí je čoraz viac (píše Miroslav Beblavý)

[DrX]

Našich ľudí je čoraz viac (píše Miroslav Beblavý)

Ministerstvá majú najväčšiu prezamestnanosť v histórii.

Miroslav Beblavý
Miroslav Beblavý
bývalý poslanec NR SR
Odoberať autora
Budova ministerstva financií (Zdroj: TASR)
Písmo:A-|A+
diskusia (35)
[ Dostávajte Veci verejné Mikloša a Beblavého e-mailom:
Prihláste sa na odber jedným klikom. ]

Autor je bývalý poslanec NR SR, pôsobí ako vedecký koordinátor Európskej siete expertov na ekonómiu vzdelávania, hosťuje na Sciences Po. Je predsedom predstavenstva Zhiva, j. s.

V roku 2006 Mikuláš Dzurinda odovzdal Robertovi Ficovi kľúče od Úradu vlády. Slovensko už bolo členskou krajinou Európskej únie so všetkými povinnosťami vrátane primeraného štátneho aparátu na rozdeľovanie štrukturálnych fondov a uplatňovanie úniových predpisov.

Napriek tomu si samotný Úrad vlády vystačil so štyristo zamestnancami. Dnes ich má už viac ako dvojnásobok a čoskoro toto číslo takmer určite prekročí okrúhlu tisícku.
Ministerstvá utešene priberajú

Na ministerstve financií s úškrnom spomínajú, ako si Peter Pellegrini v roku 2016 vyloboval vlastný úrad podpredsedu vlády pre informatizáciu s tvrdením, že to bude „štíhlunká“ organizácia s tridsiatimi zamestnancami.

Keď Pellegriniho vláda končila, mal ich tento úrad už 427. Veronika Remišová z neho urobila nové ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, preniesla k sebe zopár nových kompetencií a na tento rok počíta s takmer tisíckou ľudí.
Vypnúť reklamu

Pri nástupe Roberta Fica okrem ministerstva financií a ministerstva vnútra chýbal ústredný orgán s viac ako 500 zamestnancami. V súčasnosti je pomaly hanbou neprekročiť túto hranicu.

Keď sme s Ivetou Radičovou odovzdávali v roku 2006 Viere Tomanovej ministerstvo práce, malo 419 zamestnancov – napriek tomu, že už cez neho v tej chvíli tiekli stovky miliónov v eurofondoch. Dnes ich má 802 – ale jeho úlohy sa odvtedy prakticky nezmenili.

Ministerstvo financií má strážiť, aby ostatným ústredným orgánom nenarástlo priveľa tuku. Vo Veľkej Británii sa traduje, že práve preto má tento úrad vo vstupnej hale úplne zodraný koberec, aby sa zháčil každý politik a úradník prichádzajúci lobovať za viac peňazí.

Nevieme, či to funguje, ale slovenské ministerstvo financií sa ani nepokúša byť ostatným vzorom. Na konci Dzurindovej vlády malo 630 zamestnancov, dnes ich má 776, teda viac o 23 percent.
Dôvod sa vždy nájde

Možno namietať, že rast počtu ministerských úradníkov len odráža celkový rast veľkosti štátu – roky ľavicových vlád a zvyšujúcich sa daní predsa znamenali, že verejná správa robí viac, a tak logicky potrebujeme aj nových ľudí na riadenie systému.

Verejná správa naozaj naberala ako celok – z 379-tisíc ľudí v roku 2006 sme dnes na 429 tisícoch.

Môžeme diskutovať, či potrebujeme viac verejných zamestnancov, no učiteľov, policajtov, vojakov je spolu viac iba o 13 percent. Ako vidno z predchádzajúcich odsekov, najvyššie štátne inštitúcie naberajú slaninu oveľa rýchlejšie.

Počet úradníkov je očividne hanbou aj pre tvorcov štátneho rozpočtu. Kedysi bolo pomerne jednoduché nájsť v návrhu štátneho rozpočtu, koľko zamestnancov má každé ministerstvo. Skúste to urobiť aj dnes a neuspejete. Namiesto toho je plný grafov, ktoré sa snažia dokázať, že v porovnaní so zvyškom Európskej únie máme vlastne úradníkov málo.

Na každé nové miesto sa nájde viac či menej presvedčivý dôvod. Úrad vlády aktuálne napríklad priberá najmä pre plán obnovy, posilňovanie rómskej problematiky či kapacity na riadenie výskumu, vývoja a inovácií. Niektoré miesta sa len presúvajú z iných organizácií.
Priberanie je čoraz rýchlejšie

Napriek tomu ako celok takáto argumentácia neobstojí. Existuje nekonečné množstvo dobrých vecí, ktorými sa môžu ministerskí úradníci zaoberať. Máme však len obmedzené množstvo peňazí aj pozornosti. Neustále vytváranie nových miest na najvyšších poschodiach byrokracie stojí peniaze, ktoré nakoniec prinesú buď vyššie dane, alebo menej lekárov, učiteľov či policajtov. Rodiny, firmy či mimovládky musia dodržiavať základnú disciplínu – ak chcem z niečoho mať viac, musím si vybrať, kde to ušetrím.

Všetky vlády za posledných pätnásť rokov na toto pravidlo zabudli a Matovičova/Hegerova vláda napriek rečiam o obracaní každého eura zriaďovala nové byrokracie ešte rýchlejším tempom ako Fico s Pellegrinim.

Keď popri bežných úradníkoch treba nájsť miesta aj pre stovky „našich“ ľudí, skončia reči o štíhlejšom štáte rýchlo na smetisku.

Odborníci na manažment vedia, že viac ľudí neznamená nutne lepší výsledok. Ako má vedúci Úradu vlády zvládnuť riadenie viac ako tisícky zamestnancov, netuší nikto. Chýbajú mu na to nastavené štruktúry aj procesy.

Už dnes jedným z najväčších problémov pri presadzovaní zmien je, že si ministerstvá navzájom zavadzajú, často následkom historicky zdedeného a skôr náhodného rozdelenia kompetencií, ale aj pre nevyhnutnosť preukázať potrebu svojej existencie.
Najväčší vládny program zamestnanosti

V piatok zverejnilo ministerstvo financií analýzu otázky, čo s budovami Úradu vlády. Už dnes si táto inštitúcia prenajíma niekoľko poschodí v súkromných priestoroch, lebo má viac ľudí ako kancelárií. Chce preto za 46 miliónov postaviť ďalšiu budovu pre 500 ľudí. Nie nemocnicu či vysokú školu. Byrokraciu.

Matovičovi analytici zámer prevetrali a dali kolegom z Úradu vlády viacero odporúčaní, kde usporiť vrátane zníženia počtu parkovacích miest, nebudovania ďalšej kuchyne a podobných „drobností“. No nikde v dvanásťstranovej analýze ani len slovom nespomenú, že možno by stálo za zváženie nabrať menej ľudí, či nebodaj... hľadať rezervy.

A prečo aj? Médiá a komentátori tepú súčasnú vládu naozaj za všeličo, ale téma bujnenia byrokracie je zjavne príliš nudná. A kým to tak bude, môžeme očakávať aj pokračovanie dlhoročného trendu, kde najväčším vládnym programom zamestnanosti je zriaďovanie drahých úradníckych miest priamo v centre Bratislavy.

Čítajte viac: https://komentare.sme.sk/c/22973582/nas ... -viac.html