ZSSK pri porovnaní s Rakúskom a Českom prepadli. Sú neefektí

[aquila]

Slovenské železnice pri porovnaní s Rakúskom a Českom prepadli. Sú neefektívne
13.09.2022, 00:00
Tomáš Garai
TOMÁŠ GARAI
Železničná spoločnosť Slovensko dostala od ministerstva financií návod, ako znížiť neefektivitu.
Štátny audit preukázal 17 nedostatkov. Medzi inými aj to, že pre opravy stoja niektoré vlaky mimo tratí aj 259 dní v roku.
Oproti Rakúšanom máme štyrikrát hustejšiu sieť predajní lístkov.
Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
V susednom Rakúsku jazdia vlaky po 5 700-kilometrovej sieti koľají. U nás je rozsah tratí o dve tisícky kilometrov skromnejší. Napriek tomuto rozdielu však náš štátny dopravca Železničná spoločnosť Slovensko prevádzkuje viac než dvakrát toľko kamenných predajní cestovných lístkov než jeho rakúsky náprotivok ÖBB.

Efektívnejšiemu vynakladaniu peňazí daňových poplatníkov by mohol pomôcť nákup automatov na lístky. Tie by si na seba zarobili už počas prvého roka a ročne by ušetrili štátnej akciovke 12 miliónov eur.

Na tento problém, ako aj iné neefektívnosti poukázal audit ministerstva financií za obdobie od roku 2015 po marec 2021. HN majú k dispozícii správu, ktorá vyčíta národnému dopravcovi 17 nedostatkov.

Štedré dotácie
Jedným z nich je práve spomínaná neefektívnosť predaja. Konkrétne v roku 2020 predávalo na Slovensku cestovné lístky 866 zamestnancov na 134 predajných miestach. Viac ako 75 percent celkových predajov pritom zabezpečuje len 35 staníc. Aj keď sa za posledné roky síce v znižovaní pokladní blížime k západným susedom, náklady na túto formu predaja narástli o tretinu. Železničná spoločnosť uvádza, že najhorší pomer tržieb a nákladov majú uzly ako Jesenské, Stará Turá, Stankovany, Trnovec nad Váhom či Bytča.

image
Ľudia sa vrátili do vlakov. V prvý školský deň v nich cestovalo takmer toľko ako pred covidom

Oproti rakúskemu štátnemu dopravcovi ÖBB, ale aj Českým dráham zaostávame v nízkej úrovni tržieb vzhľadom na výkony. Kým u nás dotuje štát až 73 percent výkonov, v Česku je to len 66 a u Rakúšanov 50 percent. Audit tu námietkam ZSSK sčasti vyhovel, keďže za tieto výsledky môžu z veľkej časti politické rozhodnutia z minulosti, teda bezplatné vlaky pre študentov a dôchodcov. Kontrolóri však volajú po zvážení zliav, ktoré sú v kompetencii dopravcu. Napríklad program Regional ponúka na cesty kratšie ako 60 kilometrov 7,5-percentnú zľavu.

Rušne sú v depách skoro rok
Ďalším veľkým problémom je poddimenzovaná a neefektívna údržba strojov. Štandardom by malo byť, že vlaky stoja v depách 60 dní v roku, či už ide o opravy pravidelné alebo nečakané. Slovenské vlaky však trávia mimo tratí výrazne viac času, čo indikuje resty v oblasti kvality a kapacity údržby. Z 26 typov rušňov zodpovedá 60-dňovému očakávaniu len päť z nich.

Ako najnespoľahlivejší modelový rad sa podľa dát ukazujú elektrické rušne 381, ktoré sú pre opravy odstavené až 259 dní v roku. Ide o problémový typ z dielne Škodovky, s ktorou majú podľa odborníka na železničnú dopravu Jiřího Kubáčka problémy aj Česi. „Spoločnosť ich kúpila v rámci eurofondového projektu v období okolo roku 2010. Ide o vratné súpravy, takzvané push pully. Nie je to problém, za ktorý by bolo treba viniť vyslovene ZSSK,“ hovorí Kubáček. Štátna spoločnosť však má len dva tieto kusy techniky.

image
Železnice zvažujú zdražovanie vlakov InterCity. Hrozí, že im účet za elektrinu presiahne 100 miliónov

Ako problémové sa však ukazujú aj ďalšie rady, prevažne z dielne ŽOS Vrútky či ŽOS Zvolen. Tie trávia v opravovniach v priemerne asi pol roka. Napríklad pri neslávne známom motoráku 861 z Vrútok, pri ktorom ide o pomerne mladé stroje, odborník poznamenáva, že vynovením vozového parku malo dôjsť k zníženiu nákladov na údržbu, no tento model štátnej akciovke skôr priťažil.

12 miliónov k dobru na opravách
Kontrola skúmala aj ďalšie vzťahy s vrútockými opravovňami. Analýza ukázala, že aj po zohľadnení inflácie boli ceny opráv objednaných v rokoch 2018 až 2020 o 40 percent vyššie než v rokoch 2015 až 2017. Zdraženie spôsobilo zvýšenie hodinových sadzieb, predĺženie trvania úkonov a zvýšenie ceny materiálov. Kým v roku 2013 jedna hodina opravy rušňa 362 stála 21,25 eura, v roku 2020 to bolo už 38,50 eura.

Ak by sa ceny znížili na úroveň starých zmlúv, ušetrilo by sa takmer 12 miliónov eur ročne. Možnosti úspory však na ministerstve financií vidia aj v tom, že by si namiesto drahého outsourcovania robili ZSSK veľkú časť údržby vo vlastnej réžii. Avšak aj v takýchto prípadoch vykazujú jednotlivé dielne železničiarov, ktorých je dokopy 15, odlišné výsledky. Na chvoste rebríčka sa nachádzajú Brezno a Fiľakovo, kým na prvej priečke výkonnosti sa umiestnila Žilina.

Kontrolóri tvrdia, že ak by šesť opravovní zvýšilo svoj výkon na úroveň priemeru, uvoľnil by sa pracovný čas v hodnote 3,4 milióna eur. Kubáček však dodáva, že železničná spoločnosť má ťažkosti najmä s tým, že nevie zadovážiť materiál a náhradné diely dostatočne rýchlo a v požadovanej kvalite. Navheje problém aj zamestnať kvalitných ľudí, keďže platy sú tu nízke.

Podľa hovorcu Železničnej spoločnosti Slovensko Tomáša Kováča je aktuálne plnenie úloh v súlade so stanovenými termínmi v rámci záverov vládneho auditu. „Na úrovni predstavenstva sme spracovali a schválili stratégiu údržby do 2030, ktorá kladie dôraz na posilnenie internej údržby aj pri vyšších druhoch opráv. Rovnako sa zavádzajú aj nové prístupy k obstarávaniu externých opráv, ktoré by mali priniesť lacnejšie a úspornejšie opravy,“ povedal Kováč a podotkol, že posilnenie interných opráv si bude vyžadovať odsúhlasenie investícií na dobudovanie kapacít.

Ďalšie úspory by mohlo priniesť predĺženie odpisov vozidiel na úroveň reálne využiteľnej životnosti. Tu sa črtá úspora vo výške zhruba 20 miliónov eur.

image
Zmena na trati Bratislava – Košice: Lukratívna železnica sa otvorí aj pre súkromníkov

Veľa manažérov
Možnosť zoštíhlenia vidí kontrola v neposlednom rade aj na vyšších poschodiach štátnej firmy. Materiál udáva, že náklady na 169 vedúcich zamestnancov sú ročne štyri milióny eur. Ak by došlo k zlúčeniu organizačných jednotiek, počet manažérov by mohol byť nižší takmer o polovicu, čo by ročne ušetrilo 1,8 milióna eur.

Šéf Železničnej spoločnosti Slovensko Roman Koreň ešte v júni pre HN povedal, že firma sa zisteniami auditu zaoberá a snaží sa na základe odporúčaní niektoré veci v procesoch zmeniť.

Napríklad chcú vyhlásiť pilotný tender na opravy vozidiel typu 754, ktorému má predchádzať prieskum trhu. Aktuálne bol ukončený proces prípravy podkladov pre súťaž. „Pri nej sme pre rad vozidiel 162/163 vyhlásili prípravné trhové konzultácie a v súčasnosti vyhodnocujeme predložené informácie v rámci týchto konzultácii,“ dodáva Kováč.

V budúcom roku by sa mohol rozbehnúť aj tender na automaty pre výdaj cestovných lístkov. Do roku 2030 má spoločnosť vypracovanú stratégiu v oblasti zefektívnenia ich predaja. „Aby sme boli konkrétnejší, v roku 2021 sme zrušili 24 systemizovaných miest, v roku 2022 ich plánujeme zrušiť 34. Taktiež, aktuálne smeruje na Útvar hodnoty za peniaze štúdia ohľadne nákupu predajných automatov, ktoré nahradia klasické okienka,“ dodáva Kováč s tým, že od spustenia nového grafikonu v decembri pribudne vo Fiľakove pilotný projekt samoobslužného predaja cestovných dokladov prostredníctvom automatov.

Podľa Rastislava Farkaša, ktorý na ministerstve financií zodpovedá za agendu železníc, už niektoré opatrenia ZSSK zavádza. „Zreálňujú napríklad náklady na obnovu majetku cez odpisy a od júla 2022 vďaka úprave zliav zvýšili príjmy z cestovného,“ menuje. Najväčšiu zmenu však má priniesť nový grafikon, na ktorom spolupracuje rezort s ministerstvom dopravy. „Opatrenia sa môžu realizovať naplno až vtedy, keď sa proces úspešne dotiahne do konca,“ dodáva Farkaš.

Problémom je aj slabá kontrola

Finančná kontrola je podľa audítorov tiež achilovkou dopravného giganta. S verejnými prostriedkami mali železnice opakovane vynakladať neefektívne a porušovali aj zákon o rozpočtových pravidlách.

Napríklad 18-tisíc eur použili na ekonomické poradenstvo, ktoré im dodala firma KPMG Slovensko. Audítori poukazujú na to, že tento úkon mohol vykonať aj rezort financií, respektíve daná analýza potrebná nebola.

ZSSK uhradila aj výdavky za neuskutočnené školenia. Konkrétne v roku 2020 zaplatili 34-tisíc eur dodávateľovi Just IT solutions. Podľa zmluvy mali za túto sumu dostať zamestnanci 17 dní školenia na nový systém SAP Hana. Dokopy sa však uskutočnilo len 13 preškolení. Podľa správy mala absencia štyroch dní spôsobiť šafárenie s verejnými financiami vo výške 8 103 eur.

Železničiari platili podľa správy nájomné štyri roky firme, ktorá nebola zapísaná v registri partnerov verejného sektora, čím porušovali zákon. Sídlo ZSSK na Rožňavskej totiž patrí firme Tagus BA, ktorá donedávna nebola zapísaná v tomto registri. K registrácii došlo až v priebehu auditu. Za tento čas im železničná spoločnosť zaplatila nájomné vo výške 2,5 milióna eur.

Niektoré zmluvy navyše železničiari nezverejnili v povinných vestníkoch, respektíve ich nezverejňovali v úplnom znení. Napríklad s dodávateľom Wagon Slovakia Košice, ktorý má na starosti poskytovanie ubytovacích a pohostinských služieb v osobných vozňoch, chýbali v zmluve jednotkové ceny.


https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96 ... eefektivne