Na Slovensku majú vzniknúť nové obchvaty. Kde sa vodiči dočk

Moderátor: Moderátori

Na Slovensku majú vzniknúť nové obchvaty. Kde sa vodiči dočk

Odoslaťod aquila » 24. Okt 2022 21:49

Na Slovensku majú vzniknúť nové obchvaty. Kde sa vodiči dočkajú?

20.10.2022, 00:02
Tomáš Garai
TOMÁŠ GARAI
Po niektorých cestách druhej a tretej triedy jazdí viac áut než na diaľniciach.
Župy hlásia apetít po nových asfaltkách. Obchvaty miest a obcí v krajskej správe chcú financovať z ďalšieho európskeho balíčka peňazí.
V období pred voľbami sú na stole sľuby za desiatky miliónov eur. Najväčšie ambície má v tomto smere Bratislava.
Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Za ostatné tri desaťročia sa počet evidovaných áut zdvojnásobil a dnes ich na slovenských cestách jazdí viac než tri a pol milióna. Premávka v obciach sa zahusťuje a infraštruktúra už často nestíha ani na menších komunikáciách, ktoré sú v správe krajov. Ide o cesty druhej a tretej triedy, na ktorých napríklad v prípade Pezinka či Modry jazdí denne viac áut než na niektorých našich štvorprúdovkách.

Z archívu HNtelevízie si pozrite veľkú diskusiu o stavbe diaľnic na Slovensku (HNClub z februára 2021):


Podobné problémy sú po celej krajine. Na severe si vodiči dennodenne postoja v zápchach do Žiliny v smere od Terchovej. Na Považí drží ľudí v šachu už desať mesiacov oprava mosta v Hlohovci.

image
Diaľnica nemôže byť všade. Štát rieši vyťažené ťahy aj obchvatmi menších miest. Pozrite sa kde (mapa)

Stavanie obchvatov župy najmä pre ich finančnú náročnosť ponechávali na štát. Ten dnes síce okrem diaľničných stavieb buduje aj niekoľko dôležitých ciest prvej triedy, o ktorých HN informovali nedávno. Z ďalšej várky eurofondov však niektoré vyššie územné celky uvažujú aj o výstavbe obchvatov na komuikáciách druhej a tretej triedy, ktoré sú v ich kompetencii.

HN sa preto samospráv po celom Slovensku pýtali, kde by mohli v blízkom čase vzniknúť takéto projekty.

1. Bratislavský kraj
image
Obchvaty a preložky krajských ciest II. a III. triedy. INFOGRAFIKA: HN/Vladimír Filipko

Jedným z nosných pilierov predvolebnej kampane sú obchvaty aj v najbohatšom kraji. Juraj Droba plánuje nové eurofondy minúť prevažne na odbremenenie miest a obcí pod Karpatmi. Začať by sa malo od Modry, svoju obchádzku však dostane aj Pezinok, Svätý Jur či Dubová. Podľa posledných dát župy prejde po súčasnej ceste denne miestami vyše 25-tisíc áut. Takúto intenzitu nemáme ani na niektorých našich štvorprúdovkách.

image
Bratislavský kraj plánuje postaviť obchvat za 100 miliónov eur, stavať začnú pri Modre

Veľký župný projekt má byť hotový do roku 2030. Bude stáť 100 miliónov eur, pričom 60 miliónov chce kraj získať cez eurofondy. Európska komisia pritom v minulosti odmietala povoliť financovanie, keďže na ne Bratislavský kraj ako jeden z papierovo najbohatších regiónov Únie nemal nárok.

Nakoniec sa však Brusel podarilo presvedčiť aspoň na vybrané úseky. Najpravdepodobnejší kandidáti na tieto zdroje sú Modra a Pezinok. Pri Modre sa rysuje, že by výstavba mohla začať v horizonte ďalších rokov. Ide totiž o úsek, ktorý je najjednoduchší a nebude problém ani s výkupom pozemkov.

Problém sa však rysuje pri Svätom Jure, kde by cesta prechádzala chráneným územím. Ako alternatíva sa rysuje aj dvojkilometrový tunel popod staré vinárske mestečko.

Veľká obchádzka by sa mala napojiť na diaľnicu D1 vetvou, ktorá obíde Chorvátsky a Slovenský Grob. Prvú časť tejto spojnice otvorí kraj pre šoférov už najbližší pondelok. Ide o 1,7-kilometrový úsek od diaľničnej križovatky Triblavina po cestu tretej triedy pri Chorvátskom Grobe.

2. Trnavský kraj
V tejto župe je prioritou severný obchvat dopravou skúšaného Hlohovca. Tamojší most cez Váh je v rekonštrukcii už desať mesiacov. Najbližšie možné alternatívy k hlavnému ťahu sa nachádzajú až v desiatky kilometrov vzdialených Piešťanoch či pri Seredi.

Hlohovec je preto v súčasnosti ochromený. Z jednej strany mesta na druhú sa od jari dostanete autom len s trištvrtehodinovou obchádzkou. Autá a autobusy budú vedieť prejsť z centra do nákupnej či priemyselnej zóny až koncom novembra.

Podľa župana Jozefa Viskupiča sa však už pracuje aj na budúcom obchvate mesta. Realizácia je plánovaná do roku 2025. „Počíta sa s preklasifikovaním na cestu prvej triedy. Investíciu, vrátane nového mosta cez Váh, má financovať Slovenská správa ciest. Dohodli sme sa s ministerstvom dopravy, že pripraví aktualizovanú štúdiu realizovateľnosti úseku medzi Alekšincami a Červeníkom,“ tvrdí Viskupič.

image
Život v Hlohovci bez mosta sa podľa miestnych zmenil na katastrofu. Na riešenie si ešte počkajú

Ďalšie župné návrhy sa týkajú cesty 507, ktorá patrí medzi najdlhšie komunikácie v kraji a spája Gabčíkovo, Dunajskú Stredu, Galantu, Sereď, Hlohovec a Piešťany s Trenčianskym krajom.

Tá by mala po novom mať tiež parametre cesty prvej triedy. Na 25 kilometrov dlhej trase medzi Galantou a Dunajskou Stredou sú plánované obchvaty pre obce Mostová, Vozokany, Tomášikovo a Jahodná.

Ďalší je plánovaný aj východne a severne od Dunajskej Stredy a Veľkých Dvorníkov, pričom jeho význam spočíva v rýchlom napojení na budúcu rýchlostnú cestu R7.

Na Záhorí je plánovaný je aj obchvat Kútov, obce Čáry a mesta Šaštín-Stráže.

3. Žilinský kraj
Región na severe je známy predraženým diaľničným obchvatom Žiliny, ktorý štát stavia už viac než dvadsať rokov. Ani autostráda pri Ružomberku nenapreduje podľa predstáv. Okrem týchto megastavieb tu však má svoje zámery s novými kilometrami asfaltiek aj kraj.

Kúsok od krajského mesta sa chystá preložka cesty tretej triedy pri Dolnej Tižine s predpokladanou hodnotou štyri milióny eur. Aktuálne prebiehajú vyvlastňovacie konania. „Stavbu chceme financovať z eurofondov, časový horizont je veľmi ťažké predpokladať,“ odkazuje hovorkyňa kraja Eva Lacová. Obcou na vyťaženej trase medzi medzi Žilinou a Terchovou, kade ľudia dochádzajú za prácou, prejde denne takmer desaťtisíc áut.

Podľa starostky Dolnej Tižiny Ľubice Ďuricovej sa cesta plánuje už niekoľko rokov. „V zime sú tu veľké problémy. Musíte stáť na stopke v kopci. Je tu konštrukčne zle riešená križovatka, jeden z najkritickejších úsekov cesty 523. Osem rokov, odkedy som starostka, počúvam len sľuby,“ povedala Ďuricová.

image
Skanska naliala do Višňového trikrát viac betónu a pýta milióny navyše. Môže za to talianska metóda

4. Banskobystrický kraj
V tomto kúte Slovenska nemajú ani jeden kilometer diaľnic. Štvorprúdové sú tu totiž len rýchlostné cesty. Napriek má tento rozlohou najväčší kraj aj najväčšiu hustotu cestnej siete na obyvateľa. Na tisíc ľudí pripadá päť kilometrov komunikácií. V Bratislavskom kraji je to pre porovnanie len jeden kilometer. Najväčšiu časť siete tvoria v Bystrici práve župné dvojky a trojky, ktorých tu nájdete takmer 2 500 kilometrov.

Župa aktuálne pracuje na prepojení dvoch asfaltiek na Pršianskej terase v Banskej Bystrici. Finišujú tu s výkupmi pozemkov a nasledovať bude vyhlásenie tendra. V krajskom meste sa však robí aj na obchvate Podlavíc a prepojiť novou cestou chcú aj dve jednotky medzi Kostiviarskou a Kynceľovou. Tento projekt je pred vydaním stavebných povolení, po ktorých bude tiež nasledovať súťaž.

Rozpracovaný je aj kruhový objazd pri Sliači, na ktorý by mal nadviazať aj obchvat tohto kúpeľného mesta. Pod budúcou križovatkou sa už vykupujú pozemky. Pri obchádzke Sliača plánuje župa ísť do územného konania.

Preložky sa dočká aj cesta tretej triedy pri Detve.

image
Diaľničné obchvaty Ružomberka a Prešova. Najprv bitka o výstavbu, teraz straty

5. Prešovský kraj
S novými kilometrami počíta aj náš najľudnatejší kraj. Prešovská župa pracuje na príprave podkladov pre obchvaty obcí Veľká Lomnica, Kapušany, Raslavice a miest Vranov nad Topľou, Prešov či Kežmarok. „Ako realizačne prvý sa ukazuje Veľkej Lomnice a Vranova nad Topľou,“ špecifikovala hovorkyňa Daša Jeleňová.

Na všetkých projektoch sú dokumentácie aktuálne v stave rozpracovania, a to v rôznych stupňoch. Župa tvrdí, že sa chce sústrediť na prípravné práce na obchvate Prešova, ktorý sa má tiahnuť zo západu na východ južnou trasou, pričom bude mať za úlohu poprepájať všetky okolité obce a umožniť prejazd osobnej a verejnej hromadnej dopravy s vylúčením tranzitu. Súčasťou má byť aj cyklotrasa.

To, či sa podarí ambiciózne plány zrealizovať, bude závisieť od toho, či sa župe podarí vybaviť peniaze z nových eurofondov. „Práve k téme zabezpečenia externých zdrojov už prebiehajú intenzívne rokovania na úrovni ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie,“ dodáva Jeleňová.

6. Košický kraj
Tri dediny na juhovýchode krajiny spája s Košicami nateraz len úzka cesta tretej triedy. Hranice medzi Valalikmi, Čaňou a Gečou už prakticky neexistujú. Stala sa z nich jedna veľká satelitná dedina, v ktorej žije vyše 11-tisíc ľudí. Tamojšia cesta, ktorá vedie stredom obcí, by však mohla dostať alternatívu. Dôvodom je príchod megainvestora – automobilky Volvo.

Valaliky už majú v územnom pláne pripravené pozemky, ktoré sú vyčlenené pre avizovaný obchvat. Ten má vzniknúť na západ od obce popri železničnej trati. Nová cesta tretej triedy má pribudnúť aj medzi železničným uzlom Geča a Haniska. Skloňovala sa tu aj možnosť so štvorprúdovkou. Koľko bude stáť, však jasné nie je. Postaviť by ju mal v tomto prípade štát, ktorý má župe cestu tretej triedy následne odovzdať.

Posledné celoštátne sčítanie dopravy sa konalo ešte v roku 2015. Na ceste, ktorá vedie cez Valaliky, prechádzalo vtedy denne maximálne 7 400 áut. Podobnú záťaž zažívajú denne aj komunikácie cez obce bratislavských satelitov ako Tomášov či Slovenský Grob.

image
Nová štvorprúdovka pri Košiciach? Volvo výrazne mení dopravné plány na východe


7. Trenčiansky a Nitriansky kraj
Trenčiansky kraj pre nedostatok peňazí s novými kilometrami nepočíta a zamerať sa chce hlavne na opravy. V pláne síce má niekoľko preložiek, tie sú však podľa hovorkyne Lenky Kukučkovej sú len návrhmi, respektíve výhľadmi do budúcnosti.

Podobne je na tom aj Nitra. Tá má vo vlastníctve 2 033 kilometrov komunikácií druhej a tretej triedy. Župa vynakladá v posledných rokoch prostriedky taktiež najmä do opráv. „Vzhľadom na zvýšené nároky na výdavkovú časť rozpočtu Nitrianskeho kraja spôsobené infláciou v dôsledku prudkého nárastu cien energií, pohonných látok a ostatných komodít, kraj zodpovedne posudzuje a bude posudzovať všetky investičné možnosti,“ vyjadrila sa hovorkyňa Oľga Prokopová.

https://hnonline.sk/slovensko/96047163- ... ckaju-mapa
Obrázok používateľa
aquila
administrátor
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 577
Založený: 03. Feb 2005 18:08
Bydlisko: doma :)

Naspäť na 2022

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 0 hostí.