rok 23 na dialniciach

[Pacho]

Rošády v rezorte, krach firmy z Višňového a jediné strihanie pásky. Rok 2023 na diaľniciach
Naše cesty ovplyvňuje výstavba infraštruktúry v Poľsku a Česku. Slovensko je pápežskejšie ako pápež a kľúčové stavby stoja roky na prípravných procesoch.
Poliaci odovzdali motoristom v roku 2023 päťdesiat kilometrov diaľnic, v nadchádzajúcom roku chcú, aby to bola zhruba polovica. Reč je však iba o diaľniciach, spoločne s rýchlostnými cestami a krajskými to bude takmer 200 kilometrov. V budovaní ciest patrí Poľsko k európskej špičke. Česi o roku 2023 hovoria ako o roku, ktorý z hľadiska výstavby nemá obdobu, odovzdávajú vyše 70 kilometrov ciest a diaľnic a v budúcom roku chcú sprejazdniť vyše stoštyridsať nových kilometrov.
Slovensko za susedmi výrazne zaostáva. V uplynulom roku diaľničiari odovzdali do užívania len 4,3 kilometra cesty R4 ako obchvatu Prešova. Nepodarilo sa dokončiť ani diaľničný privádzač a ekodukt na Kysuciach, ani časť R3 na Orave. Napredovanie susedov by nás malo tlačiť aj z dôvodu, že spúšťanie ich úsekov v pohraničí ovplyvňuje našu dopravu. No nedeje sa tak.
Rošády na rezorte
Ak Slovensko v uplynulom roku zažilo dynamiku, tak jedine v súvislosti výmenou na postoch či už riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti, ale aj na poste ministra dopravy. Andreja Doležala (Sme rodina) po vymenovaní úradníckej vlády v máji vystriedal Pavol Lančarič a po septembrových voľbách sa funkcie ujal Jozef Ráž (Smer-SD).
Lančarič stihol v októbri ešte odvolať šéfa NDS Vladimíra Jacka. Zdôvodnil to manažérskym zlyhaním a pochybením pri tendri na výstavbe úseku R1 Banská Bystrica -Slovenská Ľupča. Úrad pre verejné obstarávanie rozhodol, že tender sa musí zopakovať. Diaľničiarom dočasne šéfoval Stanislav Beňa a po voľbách ho vystriedal Filip Macháček.
Čakanie na ortieľ novej vlády
S nástupom nového ministra ihneď začali snahy o rokovania, reč je najmä o kysuckej diaľnici D3, kde stále chýba kľúčový úsek dvadsiatich kilometrov od Čadce po Žilinu. Práce sú už niekoľko rokov vo fáze prípravy územných rozhodnutí a stavebných konaní. Európska únia nám dáva 800 miliónov na jej dostavbu, Slovensko sa stále topí v prípravných procesoch.
Termín dostavby si už nikto netrúfa tipovať, posledné odhady presahujú rok 2030. Nádejou pre urýchlenie dostavby je príprava viacerých zmien v zákonoch, ktoré majú pomôcť akcelerovať výstavbu rýchlostných ciest a diaľníc. „Musíme spraviť zákon o nadradenej infraštruktúre, kde by sme tie povoľovacie procesy zjednodušili,“ povedal minister Jozef Ráž v novembri.
Situácia na Kysuciach je pritom kritická. Na hlavnom ťahu medzi Čadcou a Žilinou sa denne tvoria v oboch smeroch aj polhodinové kolóny, zdržania sú niekedy ešte dlhšie. Súvisí to s tým, že diaľnica D3 je plánovanou súčasťou transeurópskeho koridoru TEN-T Baltica – Adria spájajúceho baltské námorné prístavy s jadranskými. Okrem výrazného medzinárodného tranzitu sa na tejto trase pohybuje početný domáci tranzit, a to zase v súvislosti s automobilkami v českých Nošoviciach (Hyundai), v slovenskej Tepličke nad Váhom (KIA) a v poľskej Bielsko-Białej (General Motors).
Diaľnice a susedské vzťahy
Kým nám na severe Slovenska chýba kľúčová diaľnica, Česi v auguste sprejazdnili poslednú časť obchvatu Trinca, ktorá je kľúčovou súčasťou pripojenia českej diaľničnej siete na Slovensko. Poliaci si až po naše hranice razia diaľnicu S1 a spečatili to prebúraním poslednej tunelovej rúry.
Úsek cesty 1/68 Třanovice – Nebory, ktorý Česi spustili, je súčasťou definitívneho riešenia prepojenia ich budúcej diaľnice D48 so Slovenskom. Dojazd k našim hraniciam sa zrýchli zhruba o päť minút.
Význam dobudovanej 1/68 umocňuje pôsobenie Hyundai Motors Company v Nošoviciach. A tu sa dostávame k česko-slovenským vzťahom. Cesta 1/68 bola podmienkou, aby sa prepojil nošovický Hyundai s automobilkou KIA Motors v slovenskej Tepličke nad Váhom. Česi si svoju úlohu splnili, Slováci nie. Diaľnica D3, ktorá má urýchliť tranzit od českých hraníc smerom na Žilinu a ďalej na Tepličku, chýba. A stáva sa tak úlohou pre ďalšieho ministra. Žilinský samosprávny kraj, regionálni politici, aj aktivisti za dostavbu diaľnice už s Jozefom Rážom rokovali, ten ich mal uistiť, že dostavba D3 je naďalej pre rezort prioritou.
D3 mala byť dôležitá aj pre napojenie dopravy z Poľska – za hranicou totiž dokončujú úsek S1 Milowka-Przybedza, ako obchádzku Wengierskej Górki. V polovici septembra na tomto úseku prerazili druhú tunelovú rúru a idú do finále. Čo je ešte dôležitejšie, dokončia aj novú štvorprúdovú diaľnicu S1 v smere Bielsko-Biala – Katovice. Takže z Katovíc sa bude možné dostať po diaľnici až na Slovensko. Úsek S1 Milowka-Przybedza, ktorý smeruje k našim hraniciam, však podľa aktuálnych informácií poľskej strany dokončia až v roku 2025.
Opäť nový termín
Pri diaľnici D1 z Bratislavy do Košíc sa v posledných rokoch vodiči môžu spoľahnúť len na jednu vec, a to, že termín dostavby sa stále odsúva. Keď Skanska v roku 2021 dielo preberala, sľúbila, že zhruba v týchto dňoch už ňou budeme jazdiť. Ich termínom bol koniec roka 2023. No miesto toho je sľubovaný rok len ďalším míľnikom, kedy sa podarilo vysúťažiť technológiu tunela. Termín dostavby sa tým posúva na rok 2025.
Zdroj Aktualít z prostredia stavby D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové, ktorý chce zostať v anonymite však tvrdí, že NDS začala so súťažou technológie neskoro a že musela už pri odovzdávaní diela Skanske v roku 2021 vedieť, že technológiu do konca roka 2023 nevysúťažia a nestihnú zabudovať, takže pôvodný termín december 2023 bol šibeničný.
Nejasné konania firiem
Aj keď sa napredovanie stavby zdá pokojné, sprevádzajú ho dozvuky sťažností malých firiem, ktoré tvrdia, že kvôli nezhodám na stavbe krachujú.
Diaľničný úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové prebral v roku 2021 nový stavebník Skanska. Peniaze za zákazku odvtedy smerovali od Národnej diaľničnej spoločnosti hlavnému zhotoviteľovi Skanska a ďalej jej subdodávateľovi - firme Porr.
Dodávateľom pre Porr bola zase firma Tubau, rovnako aj jej sesterská spoločnosť Cestné stavby Liptovský Mikuláš. Malým subdodávateľom mala peniaze vyplatiť firma Tubau, tá tvrdí, že tak nemohla urobiť, pretože jej nezaplatila firma Porr. Dohromady má ísť o čiastku až 20-miliónov eur.
Spoločnosť Tubau skončila v konkurze. Na konaní sú prihlásené pohľadávky za viac ako 36-miliónov eur.
Malí dodávatelia odovzdali vedeniu NDS dokumenty, v ktorých tvrdia, že Skanska a Porr vážne pri stavbe chybili, dochádzalo k falšovaniu denníkov a zároveň mali zo stavebných denníkov vyškrtávať informácie o prestojoch na stavbe. Malé firmy tvrdia, že informácie podobného charakteru ovplyvnili ich pohľad na to, či vinníkom v kauze, ktorá pripomína tú váhostavskú z roku 2014, je len firma Tubau.
Subdodávatelia sa domnievajú, že takýmto konaním chceli zhotoviteľ a firma Porr zamedziť tomu, aby sa niektoré informácie dostali k zadávateľovi, čiže Národnej diaľničnej spoločnosti. NDS sa nemusela dozvedieť, že dochádza k prestojom, alebo k zlyhaniu menežovania stavby. Skanska ani Porr vyjadrenia subdodávateľov popierajú.
Porr aj Skanska sa od obvinení, že neplatili Tubau, dištancovali.
Jediné strihanie pásky
Približne desať minút ušetrí motoristom prvý úsek severnej časti obchvatu Prešova R4. Otvorili ho 25. septembra a odbremení krajské mesto o 15-tisíc vozidiel denne.
Náklady na už dokončený 4,3 kilometrov dlhý úsek predstavovali takmer 143 milióny eur. Oproti pôvodnej, predpokladanej sume, sa výdavky navýšili o štyri milióny eur. Pôvodne sa výstavba prvej etapy mala financovať zo štátneho rozpočtu, napokon približne 70 miliónov eur bude hradených z eurofondov.
Výstavba prvej etapy severného obchvatu Prešova sa začala v júli 2019, ukončenie bolo pôvodne naplánované na marec 2023, no v roku 2021 termín výstavby predĺžili o štyri mesiace.
Otvorený úsek je dlhý 4,3 kilometra a jeho súčasťou je tunel Bikoš s dĺžkou 1,15 kilometra.
Začali druhú etapu
V rovnaký deň, ako kompetentní strihali pásku prvého úseku, poklepali aj základný kameň a odštartovala výstavba II. etapy severného obchvatu R4.
„Druhá etapa meria 10,2 kilometra. Obsahuje 12 mostných objektov v celkovej dĺžke 1,7 kilometra, tunel Okruhliak v dĺžke 1,8 kilometra,“ predstavil projekt Róbert Šinály, generálny riaditeľ Eurovia SK.
Verejnú súťaž vyhralo Združenie R4 severný obchvat Prešova II. etapa. Tvoria ho spoločnosti EUROVIA SK, a.s. ako vedúci člen a ďalšími sú EUROVIA CS, a.s., SMS a.s., VÁHOSTAV – SK, a.s. a TuCon, a.s. Uspeli s ponukou 337 745 665 eur.
Stavba bude financovaná zo štátneho rozpočtu a čiastočne z európskeho programu CEF. Zmluvná lehota na dokončenie výstavby je v poslednom kvartáli 2027. Úsek ušetrí motoristom po dokončení ďalších 10 minút.
Vo výstavbe obchvat Košíc
Vo výstavbe je momentálne časť R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany, II. úsek. Ten bude mať viac ako 14 kilometrov a ukončenie je plánované v roku 2025.
Pôvodne sa rátalo s 21 kilometrov dlhou trasou Košice – Šaca – Košické Oľšany. V roku 2018 ju rozdelili na dva podúseky Košické Olšany – Križovatka R2/R4 ako druhá etapa a Križovatka R2/R4 – Košice-Šaca ako prvá etapa.
Výstavba mala pôvodne stáť 132,6 milióna eur, cena už vzrástla o päť miliónov. Na trase nebude žiaden tunel a postavená bude na rovnom úseku. Bude na ňom 13 mostov a tri mimoúrovňové križovatky.
„Výstavbu takmer 7-kilometrového pokračovania ťahu R2 plánujeme začať verejne súťažiť v roku 2024. Odhadujeme, že výstavba bude stáť niečo vyše 140 miliónov eur,“ informovala Národná diaľničná spoločnosť.
Pripravovaný úsek košickej R2 má vydané územné rozhodnutie, dodanú dokumentáciu na stavebné povolenie a stavba je takmer úplne majetkovo-právne vysporiadaná.
Branisko môže mať druhú rúru
Tunel Branisko by konečne mohol byť dvojrúrový. Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila na jar verejnú súťaž na vypracovanie štúdie realizovateľnosti pre 2. profil D1 Beharovce — Branisko. Odhadovaná hodnota zákazky je 235-tisíc eur.
V roku 2022 bola podľa diaľničiarov priemerná denná intenzita na úseku tunela Branisko cez 16-tisíc vozidiel za 24 hodín. Druhá tunelová rúra je v zmysle smernice Európskej únie potrebná pri dosiahnutí 10-tisíc vozidiel denne na jeden jazdný pruh za 24 hodín.
„Vybudovanie druhej rúry tunela Branisko je tak reálne na pláne. Analýzy nám už potvrdili, že výstavba ľavej rúry je technicky možná aj počas prevádzky pravej rúry,“ oznámila Národná diaľničná spoločnosť.
Diaľničiari urobili prvý krok pre výstavbu druhej rúry tunela Branisko
„Je to potencionálny lievik. Tak o sedem až osem rokov nám bude končiť životnosť technológii v jednej rúre Braniska,“ povedal začiatkom tohto roka vtedajší generálny riaditeľ a predseda predstavenstva štátnej firmy Vladimír Jacko.
Branisko, predraženú jednu rúru, stavali od roku 1996 do otvorenia v roku 2003. V jednej obojsmernou rúrou je povolená rýchlosťou 80 km/h. Tunel je dlhý 4,9 kilometra. Ak by rúru zatvorili, bez existencie druhej by vodičom neostávalo nič iné, len jazdiť pôvodnou cestou.
Smer Ukrajina zatiaľ neznámy
V júni 2023 vtedajší minister dopravy a výstavby Pavol Lančarič aktualizoval plán výstavby diaľnic, ktorý ešte pripravil jeho predchodca Andrej Doležal. Jednou z priorít je v ňom začatie posledného úseku Košice - Ukrajina, ktorého štúdia realizovateľnosti aktuálne prebieha.
Zatiaľ ešte nie je známy termín, kedy bude známy definitívny variant diaľnice k Vyšnému Nemeckému. Dôvodom urýchlenej výstavby, a to celého úseku diaľnice D1 z Bratislavy, je aj príchod investora, automobilky, na východ Slovenska.
Prečítajte si tiež:
Diaľnica na Ukrajinu je stále prioritou, v zozname je aj rýchlostná cesta do Poľska
Výstavbu diaľnice podporuje Združenie Diaľnica na Zemplín. Koncom augusta prezentovalo výsledky sčítanie dopravy medzi Košicami a hranicou s Ukrajinou.
„Obcou Dargov prejde 20 468 automobilov,“ konštatoval vtedy Peter Báthory, predseda občianskeho združenia Diaľnica na Zemplín. Poukázal na to, že v roku 2021 to bolo 19 717 áut za jeden deň.
Predseda Báthory sa už začiatkom novembra stretol s ministrom Jozefom Rážom mladším a štátnym tajomníkom ministerstva dopravy Igorom Chomom.
„Výstavba diaľnice D1 je pre novú vládu abso­lútna priorita. Plne si uve­do­mujú, že výstavba diaľnice je stra­te­gická pre celý región a zhodu sme našli aj v tom, že sia­ho­dlhý proces prípravy výstavby by bolo potrebné čo najskôr skrátiť a dostať ho na úroveň štátov EÚ,“ informovalo na sociálnej sieti združenie.
Dôležitá Via Carpatia
Severný obchvat Prešova, jeho prvá aj druhá etapa, sú súčasťou plánovanej rýchlostnej cesty R4, ktorá má prepojiť Maďarsko s Poľskom. V súčasnosti je v prevádzke obchvat Svidníka a úsek Košice – Milhosť.
Ide o trasu s dĺžkou 60 kilometrov. Predošlí ministri dopravy aj vedenie Národnej diaľničnej spoločnosti v minulosti nevylúčili financovanie aj prostredníctvom projektu verejno-súkromného partnerstva, takzvané PPP.
Celý ťah R4 naprieč Slovenskom je dôležitým koridorom európskeho významu Via Carpatia a je súčasťou TEN-T siete. Zámerom je prepojiť Baltské, Čierne a Egejské more pozdĺž východnej hranice Európskej únie
aktuality.sk.