Megaprojekty na koľajach štartujú. Pozrite sa, kde vlaky ...

[Eternal]

Megaprojekty na koľajach štartujú. Pozrite sa, kde vlaky naberú rýchlosť 160 kilometrov za hodinu


• Hlavná trať sa zrýchľuje už viac než 20 rokov.
• Lepšie parametre sú zatiaľ realitou na úseku medzi Bratislavou a Žilinou.
• Rysujú sa však už aj v okolí Popradu a Liptovského Mikuláša.
• Vlaky museli vlani spomaliť na zhruba 66 kilometroch koľají.
• Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.

Železnice stihli ešte pred Vianocami podpísať ďalší stámiliónový kontrakt na vynovenie hlavnej trate. Koľaje od Popradu do Vydrníka bude na 160-kilometrovú rýchlosť modernizovať TSS Grade s Doprastavom za cenu 369 miliónov eur, čo je o 130 miliónov viac, než odhadovali železničiari.

Po komplikáciách s dodávkou materiálov sa s niekoľkomesačným oneskorením dokončuje aj modernizácia pri Lučivnej. Práce tiež budú bežať do roku 2026 aj na uzle v Žiline. Okrem toho sa v ďalších rokoch majú začať realizovať aj ďalšie úseky na Liptove a Spiši.

Kým pri niektorých úsekoch sa rysujú termíny realizácie až po roku 2030, pri iných zatiaľ nie sú známe ani v akej fáze prípravy sa nachádzajú. Napríklad pri 160-ke po Košice sa toho tak skoro nedočkáme.

HN zmapovali dianie na železniaciach a pozreli sa, kde by sme sa mohli po koľajách previesť rýchlejšie.

Liptov a Spiš

Dva úseky, ktoré sú najbližšie k realizácii, sú situované pri Poprade a Liptovskom Mikuláši. Pôvodne malo ísť v prípade modernizácie od Popradu po Spišskú Novú Ves o polmiliardovú investíciu. Tú však železnice rozdelili na dve časti. Deliacim bodom je stanica Vydrník.

Smerom na Poprad tu mala byť 160-ka financovaná z plánu obnovy. To však nevyšlo a projekt, ktorý sa v súťaži predražili o viac než polovicu predpokladanej ceny, sa nakoniec nestihne urobiť z týchto zdrojov a krytý bude z operačného programu Slovensko.

Na Spišskú Novú Ves sa počítalo aj pôvodne s novými eurofondmi z operačného programu Slovensko. Podľa informácií od železničiarov by sa mohlo začať stavať v budúcom roku.

Železnice rátali v ďalších rokoch s ďalším megaprojektom 160-ky na severe, a to s traťou pri Liptovskom Mikuláši za 340 miliónov eur.

Ten síce projekčne pripravený je, naposledy zverejnený harmonogram s ním však v blízkej budúcnosti nepočíta. Napriek tomu ho železnice majú v plánoch dať do výstavby v roku 2025.

V zozname priorít výstavby sa úsek na Liptove umiestnil na 16. mieste spomedzi 23 podobných projektov. Jeho realizácia tak nie je úplne beznádejná a v prípade, ak by niektorá z dôležitejších stavieb vypadla, môže ju táto nahradiť.

40 minút k dobru

Otázkou naďalej zostáva, na akej časti trate od Žiliny po Košice bude možná 160-ka. Modernizácia totiž znamená prakticky postavenie úplne novej infraštruktúry.

Zahŕňa to vyrovnanie zákrut, stavbu nových mostov a prerážanie tunelov. Pre zavedenie 160-ky je však potrebné splniť viac podmienok, napríklad európskeho zabezpečovacieho systému ETCS. Ide o drahé opatrenia, ktoré nemusia vyjsť pri niektorých úsekoch po Žiline ako návratné.

V roku 2007 prišli železničiari s riešením, ako spojiť Liptovský Mikuláš s Košicami modernou traťou, po ktorej by vlaky premávali 160-kilometrovou rýchlosťou. Súčasťou plánov bol napríklad aj osemkilometrový tunel pod Štrbou. Brusel vtedy nemal vôľu podporiť takýto megalomansky naplánovaný projekt. Nepáčila sa mu ani kvalita štúdie. Železnice tak museli vypracovať nový dokument.

Druhá štúdia vznikla v roku 2015 a rieši trasu od Žiliny až po štátne hranice s Ukrajinou. Na 340-kilometrovú trau sa v najštedrejšej alternatíve počíta takmer až so šiestimi miliardami eur. Železničiari si z rôznych variantov vybrali ten, ktorý ušetrí cestujúcim 41 minút. Jeho hodnota je 5,6 miliardy eur a na väčšine dĺžky počíta taktiež s rýchlosťou 160.

Znamenalo by to medzi metropolou severu a východu v prípade IC vlakov asi 40-minútovú úsporu. Cesta medzi Bratislavou a Košicami by tak v IC vlakoch mohla trvať približne tri hodiny a 50 minút, čím by vlaky na tejto trase mohli konkurovať autám.

Jednotlivé úseky sú aktuálne prevažne na posudzovaní vplyvov na životné prostredie. To, kde bude možná 160-ka a kde nie, vyplynie z tohto procesu.

Drahá 160-ka

Proti princípu „160 za každú cenu“ argumentuje Útvar hodnoty za peniaze z rezortu financií. V niektorých lacnejších projektoch vidí oveľa rozumnejší pomer medzi nákladmi a prínosmi.

Na základe tohto prístupu sa zverejnila aj prioritizácia projektov a následne harmonogram výstavby. Kým vybrané trate dostanú za ťažké miliardy vyšší štandard, na iných menej významných sa jazdí stále ako v 19. storočí. Závorami či výhybkami tu manipuluje stále personál. Ide napríklad o trate v okolí Nitry.

Okrem toho sa po celej krajine nachádza aj mnoho miest s takzvanými prechodnými obmedzeniami rýchlosti. Znamená to, že trať je tu natoľko rozbitá, že keby tu vlaky prešli riadnou rýchlosťou, hrozilo by ich vykoľajenie.

Investičný dlh na odloženej údržbe je vo výške približne 900 miliónov eur. Napríklad k 13. decembru bolo na hlavných koľajach 94 rýchlostných obmedzení, a to zhruba na 66 kilometroch infraštruktúry.

Päť obmedzení sa nachádzalo na úseku Kúty – Bratislava, päť na trati Dunajská Streda – Bratislava Nové Mesto, tri medzi Brestovanmi a Novým Mestom nad Váhom, päť medzi Revúcou a Betliarom a ďalšie tri na úseku Stará Ľubovňa – Podolínec.

Predvlani bolo spomalení na tratiach v rovnakom čase o 10 viac a týkali sa 84 kilometrov. V roku 2021 ich zase bolo o 17 menej. „Na odstránení zavedených prechodných obmedzení traťových rýchlostí sa intenzívne pracuje. Odstránenie je viazané na dodávku materiálu, financie a kapacity,“ povedala Lucia Lizáková z odboru komunikácie Železníc Slovenskej republiky.

Ako sú pripravené jednotlivé úseky modernizácie?

1. Paludza – Liptovský Hrádok
Stav prípravy: aktualizuje sa projektová dokumentácia na základe výstupov EIA
Čas výstavby: 2025 – 2029

2. Liptovský Hrádok – Poprad
Stav prípravy: ukončuje sa hodnotenie procesu EIA
Čas výstavby: po roku 2030

3. Poprad – Lučivná
Stav prípravy: ukončujú sa práce

4. Poprad – Vydrník
Stav prípravy: podpísaná zmluva na realizáciu
Čas výstavby: 2024 – 2027

5. Vydrník – Markušovce
Stav prípravy: spracúva sa dokumentácia pre stavebné povolenie a realizáciu stavby, zabezpečuje sa majetkovoprávne vyrovnanie
Čas výstavby: 2025 – 2029

6. Krompachy – Kysak
Stav prípravy: rieši sa proces EIA
Čas výstavby: po roku 2030

7. Kysak – Košice
Stav prípravy: dokončuje sa dokumentácia pre územné rozhodnutie
Čas výstavby: po roku 2030

8. Žilina – Vrútky – Paludza
​Stav prípravy: nie je známy
​Čas výstavby: nie je známy

Autor: Tomáš Garai
Zdroj: HNonline.sk