Západ aj východ Slovenska čakajú nové veľké stavby. Župy sa

[plš]

Západ aj východ Slovenska čakajú nové veľké stavby. Župy sa púšťajú do obchvatov
05.03.2024, 00:00 PLNÉ ZNENIE
Tomáš Garai

Prípravu prešovského obchvatu sprevádzal konflikt o trasovaní. Východná alternatíva mala vyjsť lacnejšie, avšak bola nepripravená.
Diaľnica tak vedie západom a severom. Kraj však kriesi myšlienku s pokračovaním v starých projektoch. Vzniknúť by tak mohol okruh okolo Prešova.
S myšlienkou župných obchvatov sa pohráva aj Bratislava.

Stará studňa s eurofondmi vyschla, v ďalších rokoch sa však pre samosprávy rysujú nové možnosti čerpania. Program Slovensko ponúka potenciál minúť do konca tejto dekády až 12,6 miliardy eur.
Z toho majú župy zatiaľ cez svoje takzvané rady partnerstva prisľúbených zhruba 1,3 miliardy, hoci celkové rozdelenie koláča medzi jednotlivými regiónmi nateraz nie je vyčíslené.
Niektoré kraje však už avizovali, že sa plánujú vybrať pri čerpaní inou cestou než v minulosti. Okrem opravy rozbitých ciest by chceli investovať aj do nových kilometrov, čo zatiaľ nebolo bežné.
Župy sú zodpovedné za cesty druhej a tretej triedy. O výstavbe hovorí zatiaľ Bratislavský a Prešovský kraj.
image
Droba sa plánuje zviezť na Rážovej novele. Obchvaty pri Bratislave chce urýchliť o dva roky
Pri metropole by sa mali urobiť obchvaty miest a obcí na úpätí Malých Karpát, na východe by zasa mala vzniknúť nová komunikácia na juhozápad od Prešova.
Šarišský okruh
Pri Prešove pretrváva pracovný ruch už niekoľko rokov. Štát tam stavia tretiu časť skladačky diaľničného obchvatu šarišskej metropoly. Hotová by mala byť v roku 2027. Potreba obchádzky je nespochybniteľná. V minulosti sa však viedol spor jednak o tom, koľko pruhov by obchvat mal mať, a jednak o tom, kadiaľ by cesta mala viesť.
Zvíťazila verzia, podľa ktorej autá obídu mesto zo západu a severu, aj keď by podľa kritikov vyšla obkľuka z druhej strany výrazne lacnejšie, keďže by cesta neviedla cez problematický terén. Celý obchvat, teda západná D1a dve časti severnej R4, vychádzajú doteraz na zhruba 860 miliónov eur.
Na tému v minulosti viedol korešpondenciu s vládnymi predstaviteľmi aj exprezident Andrej Kiska. Štát však rozhodol a východná alternatíva vyzerala nadobro pochovaná. Až donedávna. Prešovský kraj totiž túto myšlienku začal vlani oživovať.
Župa má teraz k dispozícii štúdiu, v ktorej figurujú dve trasovania. „Aktuálne sa spracovávajú technické podklady na začatie procesu posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie, ktorý určí najvhodnejší variant vedenia trasy,“ povedala hovorkyňa kraja Daša Jeleňová.
image
Obchvat Prešova zdražel o desiatky miliónov eur. Cenou za kilometer sa už doťahuje na ten najdrahší
Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja plánuje obchvat projektovať a následne realizovať ako cestu druhej triedy, avšak v technických parametroch ciest prvej triedy. Kamióny budú mať teda na novej komunikácii zákaz.
Zatiaľ sa pohybujú predpokladané náklady vo výške 80 miliónov eur, pričom výstavba by podľa plánov mala prebehnúť v rokoch 2026 až 2030. Keďže ide o veľkú sumu, kraj plánuje čerpať prostriedky najmä z eurofondov.
„Prípravou projektového zámeru vybudovania juhovýchodného obchvatu mesta Prešov chceme prispieť k zlepšeniu dopravy v krajskom meste. Prepojiť by sa tak mala cesta I/18 a diaľnica D1 v smere na Košice mimo intravilánu mesta,“ dodala Jeleňová s tým, že po dokončení štátneho a župného obchvatu vznikne vonkajší okruh ciest, ktoré by úplne vyviedli tranzitnú dopravu mimo obytných území.
Najväčšia časť z koláča
Táto župa má zatiaľ v rámci ministerstva Richarda Rašiho prisľúbený najväčší balík peňazí. Okrem obchvatu plánujú prostriedky použiť aj na ďalšie dopravné projekty. Napríklad na prístavisko a plávajúcu promenádu pre vodnú nádrž Veľká Domaša.
Okrem toho majú tiež v pláne dobudovanie medzinárodnej cyklistickej trasy Eurovelo, cykloturistickú trasu Poloniny trail či multimodálny dopravný terminál Tatranská Štrba.
Z nových prostriedkov má zatiaľ najnižšiu prisľúbenú sumu Bratislavský kraj. Región má v pláne postaviť hneď niekoľko obchvatov. Ich spoločná hodnota v závislosti od vybraného trasovania môže dosiahnuť až pol miliardy eur.
Projekty by mali odbremeniť historické mestá, ktoré sa reťazia pozdĺž Malých Karpát. Na prvých stavbách by sa malo začať pracovať v roku 2026.
Ako prvý by mal ísť do výstavby obchvat Slovenského a Chorvátskeho Grobu za 15 miliónov eur a obchvat Modry za 13 miliónov.
Ako viac problémové sa rysujú obchvaty Pezinka a Svätého Jura. Tie budú stáť podľa odhadov rádovo viac. Pezinský zhruba 90 miliónov a druhý menovaný 50 až 250 miliónov. Závisieť to bude od trasovania – a teda či pôjde tunelom alebo nie.
Problémom však nie sú len ceny, ale aj plánovaný začiatok výstavby. Ten sa odhaduje pri drahších obchvatoch na rok 2028, čo je šibeničný termín. Prípravu však môže podľa župy urýchliť kontroverzný zákon o strategických investíciách z dielne ministra dopravy Jozefa Ráža mladšieho, a to až o dva roky. V takomto prípade by župa mohla čerpať na svoje obchvaty ešte viac, než plánuje Prešov.
Ako sú na tom ďalšie kraje?
Čo sa týka ostatných krajov, tie výstavbu obchvatov vo svojej réžii neplánujú a skôr poukazujú na potrebu výstavby štátnych ciest prvej triedy. Za uplynulé obdobie, teda z fondov, z ktorých mohli čerpať do roku 2023, tieklo najviac prostriedkov do Žilinského kraja – a to viac než dve miliardy eur. V prípade tohto údaju ide o všetky investície vynaložené v regióne, nielen župné, ale aj štátne.
Najhoršiu bilanciu mala v tomto ohľade Bratislava. Podľa údajov z ministerstva investícií a informatizácie sa na projekty v kraji podarilo do 31. januára vyčerpať len 600 miliónov. Župa však odkazuje, že vyúčtovanie za všetky platby ešte nedobehlo a finálny účet bude známy v horizonte niekoľkých mesiacov.

https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96 ... -obchvatov