Ráž neustúpil starostom, posledný úsek diaľnice do Košíc má

[bzzi]

Ráž neustúpil starostom, posledný úsek diaľnice do Košíc má viesť dlhším tunelom

https://e.dennikn.sk/3883097/raz-neustupil-starostom-posledny-usek-dialnice-do-kosic-ma-viest-dlhsim-tunelom/


V spore o trasu posledného úseku D1 Turany – Hubová sa minister dopravy stavia na stranu ochranárov.
Diaľnica by mala viesť tunelom Korbeľka a menej po povrchu cez chránené územie.
Rozhodovať budú teraz na ministerstve životného prostredia, úsek bude zrejme hotový až po roku 2030.


Iba na jednej časti D1 medzi Bratislavou a Košicami sa zatiaľ ani nezačalo stavať. Je to aj preto, že pri úseku Turany – Hubová sa roky viedli spory o to, kadiaľ má diaľnica viesť – najmä do akej miery po povrchu a koľko tunelom.

Niektorí starostovia z regiónu sa obávajú, že ak sa začne hĺbiť dlhý tunel Korbeľka, ohrozí to spodné vody. Časť z nich preto presadzuje variant, aby diaľnica viedla viac po povrchu. Tým by však výraznejšie zasiahla do chránenej prírody.

Vo štvrtok sa so starostami stretol minister dopravy Jozef Ráž a vyslal im jasný signál, že za lepšie riešenie považuje tunelový variant diaľnice. Jedinou dnešnou možnou alternatívou výstavby úseku D1 Turany – Hubová je tunelový variant, povedal Ráž podľa agentúry TASR.
reklama

Ráž tvrdí, že tento variant je aj lepšie pripravený. Štát v minulosti roky pretláčal verziu s kratším tunelom, no po nezhodách s ochranármi s tým napokon narazil aj na Brusel. Keby Ráž chcel teraz zmeniť kurz, inak by sa to nemuselo skončiť ani dnes.

Ochranári roky argumentujú, že viesť diaľnicu viac po povrchu chránenej prírody nie je dobrý nápad. Jozef Ridzoň z mimovládnej organizácie SOS/BirdLife Slovensko už dávnejšie tvrdí, že kritici tunelového variantu zvýrazňujú domnelé ohrozenie niektorých vodných zdrojov tunelom Korbeľka, no zamlčiavajú ohrozenie iných zdrojov druhým variantom.

„Napríklad vodný zdroj Kraľovany s piatimi prameňmi a výdatnosťou spolu asi 17 litrov za sekundu. Tento zdroj by bol vážne ohrozený údolným variantom diaľnice, no to už pánov starostov nezaujíma,“ hovoril zasa pred pár rokmi ekológ Ján Topercer z Univerzity Komenského v Bratislave.

Podľa Ráža sú spomedzi ôsmich dotknutých obcí proti variantu s Korbeľkou iba v dvoch – Ratkove a Krpeľanoch. Popri dvoch obciach vznieslo námietku aj ďalších päť účastníkov.

Čo bude ďalej

Pre spory okolo trasy je úsek stále iba v príprave. Je za tým aj dlhé čakanie na takzvanú vodnú EIA, teda detailný posudok, ako diaľnica za zhruba miliardu eur ovplyvní podzemné vody.

Obce preferujúce povrchovú verziu diaľnice podali aj odvolanie voči výnimke z vodnej EIA, ktorú udelil Okresný úrad v Žiline. Ten podľa Hospodárskych novín rozhodol, že v rámci vodnej EIA dá zelenú povrchovému aj tunelovému variantu.

Ráž tvrdí, že na ťahu je sekcia vôd ministerstva životného prostredia, ktorá bude rozhodovať, či úrad pri rozhodovaní nepochybil.

„Po odvolacom konaní podáme žiadosť o vydanie územného rozhodnutia. Ak sa nám dovtedy podarí presadiť zákon o strategických investíciách, pôjdeme priamo do stavebného konania. Všetky dotknuté obce budú účastníkmi a môžu si v rámci neho uplatniť kompenzačné opatrenia a vyvolané investície,“ dodal Ráž. Ubezpečil, že ministerstvo ďalej pokračuje v príprave.

Po debate s ministrom zostal nespokojný starosta Ratkova Rastislav Frkáň: „Všetci nás obviňujú, že my, starostovia z Turca, predlžujeme výstavbu diaľnice, ale tak to nie je. My sa len bránime. Štát 15 rokov nekonal a teraz chcú za pol roka všetko vyriešiť cez výnimky. Nemyslím si, že je to správne,“ povedal.

Posledný úsek

Kedy by posledný úsek mohli začať stavať, nateraz podľa ministra nie je jasné. Odhadol, že bude stáť okolo miliardy eur. To by bolo o čosi menej, než vyčíslili v poslednom harmonograme výstavby, v ktorom sa spomína cena vyše 1,3 miliardy eur. V tom sú aj ďalšie náklady súvisiace s prípravou diaľnice.

V rozpise diaľničných výdavkov v aktuálnom harmonograme výstavby diaľnic sa tiež píše, že prvé veľké sumy na dostavbu tohto úseku D1 majú z rozpočtu odísť v roku 2025 a posledné v roku 2032. Bývalý minister dopravy úradníckej vlády Pavol Lančarič však avizoval, že súťaž o práce na stavbe sa má začať v roku 2026. V tom čase ešte nebola debata o novom zákone o strategických investíciách, ktorú vypracovali u Ráža a mieri do parlamentu. Ten by mohol prípravu tohto úseku zrýchliť.

„Pre mňa je oficiálny termín dostavby tohto posledného úseku v roku 2030 neprijateľný. Urobím všetko pre to, aby to bolo skôr, a to výrazne,“ hovoril Ráž minulý mesiac pre Hospodárske noviny.

Ostatné časti D1 na trase Bratislava – Košice sú buď hotové, alebo sa už stavajú. Rozostavaný je úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala (s tunelom Višňové) a obchvat Ružomberka (úsek Hubová – Ivachnová). Lančarič vlani odhadoval, že oba by mohli byť hotové na budúci rok.