D3 všeobecne

[aquila]

Mna by len zaujimali nazory preco boli koridory nakreslene tak ako boli.

Svoj nazor mam, ale najskor by som rad pocul nazory ostatnych. Dakujem.

koridori TINA robila v podstate sukromna firma na zakazku. vychadzaju do znacnej miery z toho ake boli prirodzene tahy a samozrejme z toho ako to pripomienkovali vlady/uradnici jednotlivych krajin.

dalej sa uvazuje do velmi velkej casti o multimodalnosti => zeleznica, vodna cesta, dialnice. preto je napr VI multimodalny primarne po ZA a dalej do polska => elektrifikovana zeleznica v dvoch kolajach + vazska kaskada + cesta I. triedy (vtedy)

to len v strucnosti, ale samozrejme islo o lobby vlad .. preto sa napriklad cechom podarilo vyboxovat aspon VI.b. koridor ked sa u nas stopli dialnice a rekonstrukcia zeleznic...

(cize koridory sa daju menit, ak sa vlada bude snazit)

[JG]

Devil, len jeden postreh k tym mapam a Skalitemu. Napr. ani na strankach Stella centra nie je cesta I/12(II/487) a hranicny priechod Skalite nakresleny.

http://www.stellaservis.sk/mapazapad_free.htm

Pritom tieto stranky su venovane doprave a snazia sa udrziavat ich aktualne. Je tam napr. aj sucasna uzavierka tunela Branisko.

[devil]

Ved ja netvrdim opak, zaroven si myslim ze takymito mapami sa pri cestovani riadi tak do 10% vodicov.

[aquila]

Ved ja netvrdim opak, zaroven si myslim ze takymito mapami sa pri cestovani riadi tak do 10% vodicov.

co sa tranzitu tyka ... tak minimalne 70-80%.. v logistike sa frci vo velkom cez GPS/mapach a co nema patricne parametre a nie je zanesene na mapach ma smolu ...

[devil]

dobre kolko je teda tranzit % z celkovej dopravy, aby sa vedelo ze kolkych sa pocita 70-80%.

A hlavne kolko stovak aut + by to znamenalo

[aquila]

tych 70-80% smo myslel v globale.

ale faktom je ze skalite zwardon pouzivaju v tejto dobe hlavne lokalny, resp kysuce / zilina. trazit tadial ide mozne 10 max 20%.

[wazari]

Mna by len zaujimali nazory preco boli koridory nakreslene tak ako boli.

koridori TINA robila v podstate sukromna firma na zakazku. vychadzaju do znacnej miery z toho ake boli prirodzene tahy a samozrejme z toho ako to pripomienkovali vlady/uradnici jednotlivych krajin.

dalej sa uvazuje do velmi velkej casti o multimodalnosti => zeleznica, vodna cesta, dialnice. preto je napr VI multimodalny primarne po ZA a dalej do polska => elektrifikovana zeleznica v dvoch kolajach + vazska kaskada + cesta I. triedy (vtedy)

to len v strucnosti, ale samozrejme islo o lobby vlad .. preto sa napriklad cechom podarilo vyboxovat aspon VI.b. koridor ked sa u nas stopli dialnice a rekonstrukcia zeleznic...

(cize koridory sa daju menit, ak sa vlada bude snazit)

No, skusim moj prvy prispevok, hadam z toho cosi bude. Natrafil som na forum az dnes, po tom, ako pred par mesiacmi zmizlo z dialnicnej stranky.

Ale k veci. Par krat som tu natrafil na textik, ze VIb si Cechy vybojovali az po zastaveni vystavby u nas. Nefungujem v branzi az tak dlho, ale trosku sa mi to nezda. Dialnice sa zastavili az v 1998/99. A posledna transeuropska dopravna konferencia bola v 1997. TINA sice skoncila v oktobri 1999, ale v TINE sa koridory necislovali, cize VIb musi byt este vysledok minimalne Helsink v roku 1997.
Cize menit to nie je jednoduche a trosku som pricuchol k tomu, co je to prepasovat daky projekt nedzi prioritne projekty EU.

[Caesar]

Mna by len zaujimali nazory preco boli koridory nakreslene tak ako boli.

koridori TINA robila v podstate sukromna firma na zakazku. vychadzaju do znacnej miery z toho ake boli prirodzene tahy a samozrejme z toho ako to pripomienkovali vlady/uradnici jednotlivych krajin.

dalej sa uvazuje do velmi velkej casti o multimodalnosti => zeleznica, vodna cesta, dialnice. preto je napr VI multimodalny primarne po ZA a dalej do polska => elektrifikovana zeleznica v dvoch kolajach + vazska kaskada + cesta I. triedy (vtedy)

to len v strucnosti, ale samozrejme islo o lobby vlad .. preto sa napriklad cechom podarilo vyboxovat aspon VI.b. koridor ked sa u nas stopli dialnice a rekonstrukcia zeleznic...

(cize koridory sa daju menit, ak sa vlada bude snazit)

No, skusim moj prvy prispevok, hadam z toho cosi bude. Natrafil som na forum az dnes, po tom, ako pred par mesiacmi zmizlo z dialnicnej stranky.

Ale k veci. Par krat som tu natrafil na textik, ze VIb si Cechy vybojovali az po zastaveni vystavby u nas. Nefungujem v branzi az tak dlho, ale trosku sa mi to nezda. Dialnice sa zastavili az v 1998/99. A posledna transeuropska dopravna konferencia bola v 1997. TINA sice skoncila v oktobri 1999, ale v TINE sa koridory necislovali, cize VIb musi byt este vysledok minimalne Helsink v roku 1997.
Cize menit to nie je jednoduche a trosku som pricuchol k tomu, co je to prepasovat daky projekt nedzi prioritne projekty EU.

Ako moderátor ťa rád vítam na tomto fóre.

ČR má VIa, to my máme VIb. Treba si uvedomiť, že jednou vecou je zastavenie mnohých projektov a druhá vec je prezentovať to 1 rok dopredu.

Budem konkrétny, diaľnice sa zastavili v r. 1998, keď nastúpila 1. Dzurindova vláda. Bol to pomalší proces, do r. 1999, ale už sa nestavali nové úseky a to bolo známe už predtým, t.j. ČR mala lepšiu pozíciu, keďže zagarantovala plynulú výstavbu, SR síce mala náskok v tej dobe, ale nevedela si ho udržať do budúcnosti a de facto to aj priznala, takže SR nakoniec ako z lídra pre VIa skončila na VIb.

SR dokonca ani nedostavala všetky rozostavané úseky v tejto dobe, tie dostavávala až postupne, no nezačala takmer vôbec stavať nové a vôbec nie v takom rozsahu ako predtým vláda VM. Darmo VM garantoval ako sa bude rýchlo stavať, veď vtedy sme aj mali VIa, keď nastúpila nová vláda, to obdobie prechodu už bolo neisté, resp. isté pre Dzurindu a SR zostal variant VIb. Je to večná škoda, ktorú sa snažíme ešte dobehnúť kvalitnou výstavbou. Aj keď ja osobne nechápem, prečo sa stavia tak pomaly.

[wazari]

Ako moderátor ťa rád vítam na tomto fóre.

ČR má VIa, to my máme VIb. Treba si uvedomiť, že jednou vecou je zastavenie mnohých projektov a druhá vec je prezentovať to 1 rok dopredu.

Budem konkrétny, diaľnice sa zastavili v r. 1998, keď nastúpila 1. Dzurindova vláda. Bol to pomalší proces, do r. 1999, ale už sa nestavali nové úseky a to bolo známe už predtým, t.j. ČR mala lepšiu pozíciu, keďže zagarantovala plynulú výstavbu, SR síce mala náskok v tej dobe, ale nevedela si ho udržať do budúcnosti a de facto to aj priznala, takže SR nakoniec ako z lídra pre VIa skončila na VIb.

SR dokonca ani nedostavala všetky rozostavané úseky v tejto dobe, tie dostavávala až postupne, no nezačala takmer vôbec stavať nové a vôbec nie v takom rozsahu ako predtým vláda VM. Darmo VM garantoval ako sa bude rýchlo stavať, veď vtedy sme aj mali VIa, keď nastúpila nová vláda, to obdobie prechodu už bolo neisté, resp. isté pre Dzurindu a SR zostal variant VIb. Je to večná škoda, ktorú sa snažíme ešte dobehnúť kvalitnou výstavbou. Aj keď ja osobne nechápem, prečo sa stavia tak pomaly.

Dakujem
No, prvy prispevok a hned som ho napisal trosku zbrklo. Takze, Cesi maju VIa a nie VIb ako som napisal v predchadzajucom prispevku. My mame VI, VIb neexistuje. Moj predchadzajuci prispevok bol smerovany k tomu, ze cislovane koridory boli schvalovane v Prahe, Krete a Helsinkach. V Helsinkach 1997 bol schvalovany uz iba jeden koridor (neviem ktory, asi desiaty), zvysnych 9 bolo schvalenych uz na Krete. Cize aj ked v 1998 sme zastavili dialnice, koridory uz boli davno stanovene, cize Cesi ho mali uz predtym. Sice bezala 1997-9 TINA, ale ta necislovala koridory, cize cesky VIa je ovela (par rokov) starsieho data ako nase zastavenie vystavby.
Samozrejme, ina vec je, kto ako koridory stavia. No, a kedze boli stanovene na 3 paneuropskych dopravnych konferenciach a trvalo to 8 rokov, v dohladnej dobe sa menit asi nebudu. Je to Pandorina skrinka, vidno to uz na dvoch trasach zeleznicneho koridoru IV Bratislava - Budapest.
Skor je zaujimave, ze nasim vstupom do EU sa zo siete TINA stala TEN (transeuropska dopravna siet), kde sa projekty presadzuju trosku inak a koridory sa daju mierne obist. Mierne hovorim preto, lebo neboli vycucane z prsta a urcitym sposobom reprezentuju hlavne dopravne tepny (niekedy aj iba zelane resp. buduce).

[Caesar]

Ako moderátor ťa rád vítam na tomto fóre.

ČR má VIa, to my máme VIb. Treba si uvedomiť, že jednou vecou je zastavenie mnohých projektov a druhá vec je prezentovať to 1 rok dopredu.

Budem konkrétny, diaľnice sa zastavili v r. 1998, keď nastúpila 1. Dzurindova vláda. Bol to pomalší proces, do r. 1999, ale už sa nestavali nové úseky a to bolo známe už predtým, t.j. ČR mala lepšiu pozíciu, keďže zagarantovala plynulú výstavbu, SR síce mala náskok v tej dobe, ale nevedela si ho udržať do budúcnosti a de facto to aj priznala, takže SR nakoniec ako z lídra pre VIa skončila na VIb.

SR dokonca ani nedostavala všetky rozostavané úseky v tejto dobe, tie dostavávala až postupne, no nezačala takmer vôbec stavať nové a vôbec nie v takom rozsahu ako predtým vláda VM. Darmo VM garantoval ako sa bude rýchlo stavať, veď vtedy sme aj mali VIa, keď nastúpila nová vláda, to obdobie prechodu už bolo neisté, resp. isté pre Dzurindu a SR zostal variant VIb. Je to večná škoda, ktorú sa snažíme ešte dobehnúť kvalitnou výstavbou. Aj keď ja osobne nechápem, prečo sa stavia tak pomaly.

Dakujem
No, prvy prispevok a hned som ho napisal trosku zbrklo. Takze, Cesi maju VIa a nie VIb ako som napisal v predchadzajucom prispevku. My mame VI, VIb neexistuje. Moj predchadzajuci prispevok bol smerovany k tomu, ze cislovane koridory boli schvalovane v Prahe, Krete a Helsinkach. V Helsinkach 1997 bol schvalovany uz iba jeden koridor (neviem ktory, asi desiaty), zvysnych 9 bolo schvalenych uz na Krete. Cize aj ked v 1998 sme zastavili dialnice, koridory uz boli davno stanovene, cize Cesi ho mali uz predtym. Sice bezala 1997-9 TINA, ale ta necislovala koridory, cize cesky VIa je ovela (par rokov) starsieho data ako nase zastavenie vystavby.
Samozrejme, ina vec je, kto ako koridory stavia. No, a kedze boli stanovene na 3 paneuropskych dopravnych konferenciach a trvalo to 8 rokov, v dohladnej dobe sa menit asi nebudu. Je to Pandorina skrinka, vidno to uz na dvoch trasach zeleznicneho koridoru IV Bratislava - Budapest.
Skor je zaujimave, ze nasim vstupom do EU sa zo siete TINA stala TEN (transeuropska dopravna siet), kde sa projekty presadzuju trosku inak a koridory sa daju mierne obist. Mierne hovorim preto, lebo neboli vycucane z prsta a urcitym sposobom reprezentuju hlavne dopravne tepny (niekedy aj iba zelane resp. buduce).

Dobre, v poriadku, je jedno, kto to zavinil, výsledkom je, že SR zaváhala a má vedľajší (doplňujúci koridor). ČR vyhrala. My sme prehrali, to je fakt. Ako stavbárovi mi to je skoro jedno, keďže staviame aj v ČR.

[kaviarista]

Caesar,
suhlasim s tebou. A kedze sme ten diplomaticky boj prehrali, je potrebne z toho vyniest dosledky. Pozmenit priority a energiu z D3 preniest na ine dolezitejsie trasy.

Inak moj osobny dojem je taky, ze keby sa v casoch diplomatickych bojov co len tusilo o KII, tak to urcite vyhrame.

[Caesar]

Caesar,
suhlasim s tebou. A kedze sme ten diplomaticky boj prehrali, je potrebne z toho vyniest dosledky. Pozmenit priority a energiu z D3 preniest na ine dolezitejsie trasy.

Inak moj osobny dojem je taky, ze keby sa v casoch diplomatickych bojov co len tusilo o KII, tak to urcite vyhrame.

Stále je D3 doplnkovým, vedľajším koridorom a aj sa tak stavia. Celkovo pomalšie a len po KM bude mať parametre diaľnice, zatiaľ.

[aquila]

Caesar asi netusis ako to vyzera s usekom brodno - KNM ? s nim sa asi pocita az po 2010 ?

[Caesar]

Caesar asi netusis ako to vyzera s usekom brodno - KNM ? s nim sa asi pocita az po 2010 ?

Tuším, viem, ale ... nepoviem, nechaj tak, čas ukáže.

[MK]

Ja neviem co je na D3 nejasne. Ak tu existuje Kosicko-Bohuminska zeleznica od 19 st., tak je logicke, ze sa aj dialnica stavia v tomto
koridore. Dalej nechapem argumentom, ze sa "kusok vedla" stavia
moravska dialnica. To "kusok vedla" je Zilina- Opava 130 km, Zilina-
Olomouc 155 km a Zilina-Brno 200 km. Dalej autor spomina Vieden
ako cielovu destinaciu, ale je tu aj Budapest a cely Balkan. Takze pre
Skandinavcov a Poliakov iducich po polskej A1 je D3 velka stratka.

[Caesar]

Ja neviem co je na D3 nejasne. Ak tu existuje Kosicko-Bohuminska zeleznica od 19 st., tak je logicke, ze sa aj dialnica stavia v tomto
koridore. Dalej nechapem argumentom, ze sa "kusok vedla" stavia
moravska dialnica. To "kusok vedla" je Zilina- Opava 130 km, Zilina-
Olomouc 155 km a Zilina-Brno 200 km. Dalej autor spomina Vieden
ako cielovu destinaciu, ale je tu aj Budapest a cely Balkan. Takze pre
Skandinavcov a Poliakov iducich po polskej A1 je D3 velka stratka.

To je všetko v poriadku.

Tu je reč o tom, že by to nemusela byť diaľnica, ale len rýchlostná komunikácia a ušetrili by sa 100-vky mil. SKK.

[devil]

Ja neviem co je na D3 nejasne. Ak tu existuje Kosicko-Bohuminska zeleznica od 19 st., tak je logicke, ze sa aj dialnica stavia v tomto
koridore. Dalej nechapem argumentom, ze sa "kusok vedla" stavia
moravska dialnica. To "kusok vedla" je Zilina- Opava 130 km, Zilina-
Olomouc 155 km a Zilina-Brno 200 km. Dalej autor spomina Vieden
ako cielovu destinaciu, ale je tu aj Budapest a cely Balkan. Takze pre
Skandinavcov a Poliakov iducich po polskej A1 je D3 velka stratka.

Bohumin je tusim v ČR.

[Caesar]

Ja neviem co je na D3 nejasne. Ak tu existuje Kosicko-Bohuminska zeleznica od 19 st., tak je logicke, ze sa aj dialnica stavia v tomto
koridore. Dalej nechapem argumentom, ze sa "kusok vedla" stavia
moravska dialnica. To "kusok vedla" je Zilina- Opava 130 km, Zilina-
Olomouc 155 km a Zilina-Brno 200 km. Dalej autor spomina Vieden
ako cielovu destinaciu, ale je tu aj Budapest a cely Balkan. Takze pre
Skandinavcov a Poliakov iducich po polskej A1 je D3 velka stratka.

Bohumin je tusim v ČR.

Devil a čo to s tým má spoločné?

Veď to nikto netvrdí, že Bohumín je inde, ale práve, že keď je v ČR a železnica ide tadiaľ, kadiaľ sa stavia D3, tak je to normálne, že sa tam stavia aj kvalitná cesta, v tomto prípade diaľnica.

[devil]

"Len" tolko, D3 je prepojenie do PR a Bohumin je v CR....

Ale teraz vazne, polsko-slovenske hranice su dost dlhe, a ten prispevok bol prilis vseobecny...su 3 hlavne prechody, komarnik, trstena a cez cechy (svercinovec) kade sa chodi obchadzkou. bol spomenuty balkan a budapest, tam sa chodi vacsinou inakadial a nechapem preco by sa malo neskor chodit cez D3...to je proste nezmysel a nepotvrdili to ani studie pokial viem.

moja vyhrada smeruje ku tomu ako bude D3 vyuzita na PR-SVK premavku.

Moj nazor je ze to bude slabe.

Inak aby som nezabudol, na sme.sk bola presna statistika ohladom prechodov cez hranice. SR-PR je na 3. mieste (a a aj to preto lebo s AUT mame kratke hranice....inac by predbehol iba ukrajinu.....

http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=2229037

[fh]

--------------------------

[Caesar]

"Len" tolko, D3 je prepojenie do PR a Bohumin je v CR....

Ale teraz vazne, polsko-slovenske hranice su dost dlhe, a ten prispevok bol prilis vseobecny...su 3 hlavne prechody, komarnik, trstena a cez cechy (svercinovec) kade sa chodi obchadzkou. bol spomenuty balkan a budapest, tam sa chodi vacsinou inakadial a nechapem preco by sa malo neskor chodit cez D3...to je proste nezmysel a nepotvrdili to ani studie pokial viem.

moja vyhrada smeruje ku tomu ako bude D3 vyuzita na PR-SVK premavku.

Moj nazor je ze to bude slabe.

Inak aby som nezabudol, na sme.sk bola presna statistika ohladom prechodov cez hranice. SR-PR je na 3. mieste (a a aj to preto lebo s AUT mame kratke hranice....inac by predbehol iba ukrajinu.....

http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=2229037

Devil, vieš na čo nadväzuje D3?

Keď ano, tak kritizuješ niečo, čo neexistuje (to je tvoj vykonštruovaný problém) a ak nevieš, tak potom čítaj iné témy.

A naše hranice súvisia s niečím iným, to nie je o krátkych či dlhých hraniciach.

Prevádzka na D3 bude slabšia než na D1 alebo R1, ale je to súčasť medzinárodného koridoru a intenzity dopravy tam vzrastú.

A odkiaľ si vzal tie štúdie, ktoré spomínaš? Zaujíma ma skutočne v tomto prípade zdroj.

[JG]

Ale teraz vazne, polsko-slovenske hranice su dost dlhe, a ten prispevok bol prilis vseobecny...su 3 hlavne prechody, komarnik, trstena a cez cechy (svercinovec) kade sa chodi obchadzkou. bol spomenuty balkan a budapest, tam sa chodi vacsinou inakadial a nechapem preco by sa malo neskor chodit cez D3...to je proste nezmysel a nepotvrdili to ani studie pokial viem.

moja vyhrada smeruje ku tomu ako bude D3 vyuzita na PR-SVK premavku.
Moj nazor je ze to bude slabe.

Pre mnohych neznamy, vtedy len 5 rokov stary a na mnohych mapach chybajuci hranicny priechod na ceste II triedy II/487 Skalite-Zwardon, mal v roku 2000 intenzitu dopravy len na urovni 25% hodnoty hranicneho priechodu Trstena (3546 voz./24h), ale uz 56% hodnoty priechodu Vysny Komarnik(1535 voz./24h), ktore su umiestnene na cestach I.triedy, ktore maju lepsie sirkove usporiadanie, su roky pouzivane a bol tam povoleny prejazd kamionovej dopravy.

Devil, uvedte nejake studie, ktore by potvrdili, ze Skalite nedosiahne do 5 rokov od otvorenia poloprofilovej dialnice na useku Svrcinovec - Skalite - statna hranica intenzitu velmi podobnu alebo vyssiu ako ma Trstena. Odhad, ktory zverejnila SSC, bol cez 5000 voz./24h v prvom roku po otvoreni useku.

Najkratsie spojenie do Polska pre obyvatelov BA-kraja,TT-kraja,TN-kraja, casti NR-kraja a casti ZA-kraja vedie prave v trase planovanej dialnice D3. Teda pre priblizne polovicu obyvatelov Slovenska.

Ak navyse uvazime, ze okolo roku 2008 bude dialnica po Zilinu hotova a bude na nu nadvazovat dalsich 7 km zvacsa 4 pruhovej cesty smerom na Polsko, zostava 45 km dlhy usek D3, z ktoreho je v polovicnom profile, vratane mimourovnovych krizovatiek v prevadzke 13 km. Najvaznejsim problemom zostava 15 km dlhy usek D3 Svrcinovec - Skalite - statna hranica, ktory je naprojektovany velkoryso a cena je privysoka. Zrejme nebude vola pouzit na dostavbu tohto useku potrebnych zhruba 8 mld.Sk. Ale pritom sa nic nerobi preto, aby sa naslo ine lacnejsie riesenie. Takze sa to roky ponechava ako voda na mlyn roznym neprajnikom vystavby D3. Navyse nie je Slovensko schopne zabezpecit ani vystavbu 230 metrov dlhej prepojky, medzi S-69 a nasou I/12 a uspesne blokuje spojazdnenie useku S-69 a otvorenie noveho hranicneho priechodu. Existujuca cesta na tomto useku, povodne III.triedy, bola preklasifikovana na cestu II.triedy II/487 a neskor na cestu I.triedy I/12 bez zmien v sirkovom usporiadani cesty a zostala na niektorych miestach ako jednosmerna s nosnostou nevyhovujucou kamionovej doprave.

Poliaci budu mat v roku 2007 trasu Zwardon - Zywiec - Bielsko-Biala, ktora bude vyhovovat kamionovej doprave. Z najproblemovejsieho useku Zwardon - Zywiec v dlzke 29 km, bude podla uzatvorenych zmluv a prebiehajucich tendrov v roku 2007 v prevadzke 14,5 km S-69 a 3 km rekonstruovany usek cesty 69. A je pravdepodobne, ze dalsie useky nezacnu stavat, kym na slovenskej strane bude uzka, miestami jednosmerna cesta.

[Andrej]

Existujuca cesta na tomto useku, povodne III.triedy, bola preklasifikovana na cestu II.triedy II/487 a neskor na cestu I.triedy I/12 bez zmien v sirkovom usporiadani cesty a zostala na niektorych miestach ako jednosmerna s nosnostou nevyhovujucou kamionovej doprave.

No ak to pojde takto dalej, tak onedlho bude tato cesta RC a kratko na to D
a mame D3

[devil]

Devil, uvedte nejake studie, ktore by potvrdili, ze Skalite nedosiahne do 5 rokov od otvorenia poloprofilovej dialnice na useku Svrcinovec - Skalite - statna hranica intenzitu velmi podobnu alebo vyssiu ako ma Trstena. Odhad, ktory zverejnila SSC, bol cez 5000 voz./24h v prvom roku po otvoreni useku.

Ano presne ten odhad, ktory spominate... z useku Svrcinovec-Skalite s 2200 v/den intenzitou na 5600 v/den, lenze na hranici bolo len nieco vyse 800 aut, teda intenzita tam pri vsetkej ucte nebude vacsia ako 2-3000 aut, a to je na taky drahy projekt malo, velmi malo. Proste predimenzovane. To je odpoved aj pre Caesara

Som opresvdceny, ze preprava cez Trstenu sa tym neodlahci, a ze preprava na Svrcinovci takisto nie, lebo jej vacsina je preprava SR-CR a nie SR-CR-PR.

pre drvivu vacsinu ludi je tento prechod znamy, nepredopokladam, ze kvoli mapam a autoroutom by bol vypadok vascsi ako 10%.

Najkratsie spojenie do Polska pre obyvatelov BA-kraja,TT-kraja,TN-kraja, casti NR-kraja a casti ZA-kraja vedie prave v trase planovanej dialnice D3. Teda pre priblizne polovicu obyvatelov Slovenska.

V niektorych pripadoch je najkratsie spojenie argumentom a inokedy nie je. A uz prestante s napojenia na PR robit modlu, este raz clanok o prechodoch cez hranice (nie o dlzke hranic)

http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=2229037

[johhan]

Som opresvdceny, ze preprava cez Trstenu sa tym neodlahci, a ze preprava na Svrcinovci takisto nie, lebo jej vacsina je preprava SR-CR a nie SR-CR-PR.

pre drvivu vacsinu ludi je tento prechod znamy, nepredopokladam, ze kvoli mapam a autoroutom by bol vypadok vascsi ako 10%.

Približne 30% dopravy na Svrčinovci tvorí SR-CR-PL, túto info som sa pýtal špeciálne českých colníkov