Stavanie mosta bola improvizácia

[Andrej]

Stavanie mosta bola improvizácia
Eva Bullová | 6. novembra 2012 12:00
Nevhodne použitá oceľová podporná konštrukcia je príčinou pádu mosta pri Kurimanoch. Záver, ktorý nad spadnutým mostom vyriekol šéf rezortu dopravy Ján Počiatek (Smer), bol založený na odborných tvrdeniach vyšetrovateľov z oblasti stavebníctva či statiky.

S členom vyšetrovacieho tímu rozobral príčiny nešťastia aj denník Pravda. Vyšetrovateľ však chce zostať v anonymite. Národná diaľničná spoločnosť totiž uvalila na okolnosti spadnutia konštrukcie informačné embargo. Podľa vyšetrovateľa sa však tragédii dalo predísť, ak by sa podporný systém ukotvil do postavených betónových pilierov.

Tie boli totiž silné a pripravené stabilizovať oceľové skruže, ako sa podporný systém nazýva. "Zlyhala podporná skruž, ktorá podopierala debnenie, v ktorej bol čerstvý betón. V tejto fáze práve v dočasných konštrukciách býva uložené debnenie a táto dočasná konštrukcia sa volá podporná skruž. Je to systém zvislých stojok a horizontálnych nosníkov," vysvetlil vyšetrovateľ. Samotný most, ako ďalej expert dodal, bol budovaný technológiou, ktorá je typická pre menšie výšky pilierov ako 20 až 25 metrov. Na takúto výšku podporné skruže dimenzované nie sú.

Most je navyše aj veľmi krátky, a tak sa nedala použiť technológia umožňujúca budovanie zhora. Vtedy by stavbári uplatnili výsuvnú skruž, ktorá dovoľuje ísť z piliera na pilier. Most je neštandardný aj v tom, že má tri trámy. Štandardný diaľničný most má dva trámy. Projektant sa tak rozhodol pre trojtrámový systém a typizované skruže sa potom nedajú použiť. Stavanie tohto mosta tak bolo podľa vyšetrovateľa východiskom z núdze a na stavbe sa muselo improvizovať.

Poveternostné podmienky či podmočená pôda podľa vyšetrovateľa za tragédiou nestoja. Hlavná skruž v strede poľa bola totiž pomerne stabilná, únosná a kvalitne zavetrená. Naopak, krajná skruž, kde sa to asi aj dalo do pohybu, bola príliš štíhla a zrejme nebola ukotvená do postavených pilierov. Všetok nápor betónu tak ostal len na nej. V okolí mosta by dokonca musela fúkať neuveriteľne silná víchrica, aby to malo vplyv na jeho pád. Betonáž by sa však nedala urobiť pri veľkej rýchlosti vetra. Na druhej strane boli v oblasti značné dažde, teda sa vynárala otázka podmočenia podložia. Podložie však stavebníci upravovali a dokonca vykazovalo kvality tuhosti vyššie, ako si žiadal samotný projekt.

Špecialisti na betónové a mostné konštrukcie nazývajú takéto nehody krehkým zlyhaním bez akýchkoľvek náznakov. A vybočenie oceľovej skruže patrí k takýmto zlyhaniam. Prichádza bez varovania, skúsené oko stavebného inžiniera by však možno pri pohľade na podpornú skruž identifikovalo, že nie je všetko v poriadku. Nosná konštrukcia spravidla tvorí zlomok z celkových nákladov. Podstatnú časť nákladov zahŕňajú náklady na výstuž a betón.

Čítajte viac: http://spravy.pravda.sk/stavanie-mosta- ... z2BRKhZqUu