Diaľnice staviame slimačím tempom. Z plánovaných úsekov stoj

[Andrej]

Diaľnice staviame slimačím tempom. Z plánovaných úsekov stojí len tretina
Dnes 11:55 Ondrej Kubovič

BRATISLAVA – Slovákom to ide s diaľnicami ťažko. Za 45 rokov sa pod Tatrami podarilo vybudovať len tretinu z plánovaných viac ako 1800 kilometrov ciest najvhej úrovne. Priemerne tak slovenskí motoristi dostali do užívania každý rok necelých 14 kilometrov diaľníc a rýchlostných ciest.
Výstavba diaľníc sa pod Tatrami vlečie. V priemere pribúda necelých 14 kilometrov ročne. Výstavba diaľníc sa pod Tatrami vlečie. V priemere pribúda necelých 14 kilometrov ročne. Zdroj: SITA/Rastislav Ovšonka

Nespokojnosť s tempom výstavby neskrýval ani generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Milan Gajdoš. Pripúšťa, že nenaplnené ostávajú najmä očakávania verejnosti. „V nasledujúcom období nám neostáva nič iné, len to tempo výrazne zvyšovať,“ popísal nové ambície.

Pomaly postupuje aj výstavba najsledovanejšieho ťahu D1 z Bratislavy do Košíc . Zo 434 kilometrovej vzdialenosti medzi obomi metropolami sú dokončené len necelé tri štvrtiny (72 percent).

Stavebníci sa už potia na stavbách, ktoré majú pridať ďalšiu desatinu z celého plánu. Zvyšných 18 percent sa ale zatiaľ len pripravuje alebo obstaráva.

„Sú to skôr úseky, ktoré sú náročnejšie z pohľadu terénu a výstavby. Ak si zoberieme technickú stránku, kým v prevádzke máme v tomto úseku dva tunely, rozostavaný je jeden a ostávajú nám obstarávania pre ďalších sedem. To dokumentuje náročnosť tohto úseku,“ vysvetlil Gajdoš.

Diaľnice brzdia aj archeológovia

Brzdu diaľniciam ale zatiahli aj neočakávané udalosti. Úsek Košice-Milhosť napríklad skomplikoval archeologický prieskum. Ten podľa slov investičnej riaditeľky NDS Viktórie Chomovej posunul vnímanie histórie a skúmania Slovenska.

Diaľničiarov pri Košiciach zbrzdili aj archeológovia. Ilustračné foto Zdroj: TASR/Radovan Stoklasa

Zároveň ale posunul o pol roka aj dokončenie úseku R4, ktorý metropolu východu spojí s maďarskou hranicou. Vodiči si tak najkvalitnejšiu cestu v tejto oblasti prvýkrát prešoférujú až koncom tohto roka.

D1 zase poznamenala tragédia na moste pri Kurimanoch. Chomová odhadla, že práve jeho zrútenie a prebiehajúce vyšetrovanie budú znamenať zdržanie o šesť až osem mesiacov.

Investičná riaditeľka tiež upozornila, že priemerné tempo výstavby sa od vzniku NDS v roku 2005 podarilo zvýšiť.

"Tá rýchlosť nie je 13,6 kilometra, čo je priemer od roku 1967, kedy začala výstavba diaľnice D2. Od roku 2005 po rok 2012 máme priemerne 20 kilometrov uvedených do užívania," povedala. NDS však má ambíciu, aby sa v blízkej budúcnosti toto číslo zdvojnásobilo.

Kvôli nultému obchvatu vysadia nový les

Za veľkú výzvu považuje vedenie NDS nultý obchvat Bratislavy, teda úsek D4. Pri príprave totiž narazili diaľničiari na problémy, s ktorými sa pri iných stavbách doposiaľ nestretli. Cesta totiž zasahuje hniezdiská chránených druhov vtákov, no alternatívne technické riešenie nie je možné.

"V takomto prípade je nutný návrh a realizácia kompenzačných opatrení. V tomto prípade to znamená, že je potrebné vysadiť nový les, kde budú vtáky hniezdiť," opísala presnejšie opatrenia Chomová.

Tomu musí predchádzať vyhlásenie vyššieho verejného záujmu štátu. Investičná riaditeľka pritom pripúšťa, že bude náročné nájsť financovateľný a realizovateľný kompromis.

Výstavbe D4 stojí v ceste aj územný plán Bratislavy. Odporúčaný variant obchvatu sa s ním totiž nezhoduje a prechádza priamo cez chránené územia. NDS preto bude musieť dohodnúť zmeny s vedením hlavného mesta.

"D4 je stavba, kde sa stretajú mnohé a mnohé záujmy. Okrem ochrany prírody sú to záujmy rozvoja regiónu, dotknutých obcí, ochrany obyvateľov obcí, nezasiahnutia do rázu krajiny v danom mieste, rôzne podnikateľské zámery. Je preto veľmi náročné nájsť medzi týmito záujmami kompromis," tvrdí Chomová.

Brusel tlačí na papiere

K tomu všetkému sa navyše pridáva aj byrokratický tlak Bruselu. Európska komisia totiž nebola spokojná s tým, ako NDS pri príprave stavieb hovorila o dopadoch na životné prostredie.

Európska komisia vyžaduje presnú administratívu. Aj k životnému prostrediu. Zdroj: Ondrej Kubovič, Aktuálne.sk

"Z pohľadu vecného nedošlo k porušeniu ochrany životného prostredia. Z pohľadu procesného a formálneho nebol jednoznačný proces EIA počas každého kroku povoľovania stavby. Nebola tam časť, ktorá by hovorila, že toto je časť EIA," vysvetlila Chomová s tým, že údaje mali, len v iných častiach dokumentácie.

Ďalšou novinkou, ktorú od Slovenska EK bude pri ďalšej výstavbe požadovať sú štúdie uskutočniteľnosti. Aj keď sa môže zdať, že tento "papierový tlak" spomalí výstavbu, investičná riaditeľka verí v opak.

"Keď budeme mať štúdiu realizovateľnosti budeme mať dostatočný argument voči akejkoľvek financujúcej inštitúcii o tom, že daný úsek diaľnice a rýchlostnej cesty je opodstatný, je ten ktorý je potrebný," povedala.

"Príprava je o dosiahnutí dohody s financujúcou inštitúciou a štúdia je práve tá, ktorá financovanie má výrazne zjednodušiť," uzavrela.

http://aktualne.atlas.sk/dialnice-stavi ... s/doprava/