Prečo na Slovensku nevyužívame údaje z mýtneho systému?

[duro_z_dediny]

Mýtny systém ako nepovšimnutá databanka ...

Predstavme si situáciu – je noc na rýchlostnej komunikácii medzi Trnavou a Nitrou, prší. Autá sa pohybujú plynule, vďaka povolenej stotridsiatke niektorí dokonca rýchlejšie ako by sa v tomto počasí očakávalo. Kamionista z Poľska smeruje k cieľu poslednej vykládky tovaru do skladov pri Seredi, predtým, ako vyrazí smerom domov. Pri zníženej viditeľnosti náhle uvidí pred sebou blikajúci rad áut stojacich v zápche, nestíha však už ubrzdiť. Nevyhnutne nastáva kolízia, s následkami na materiálnych škodách a dúfajme, že nie aj na zdraví alebo živote účastníkov.

Predstavme si teda inú situáciu – noc, prší. Ten istý kamionista prechádza tým istým úsekom. Náhle dostáva informáciu z palubnej jednotky alebo z navigácie, že zhruba 2 km pred ním je zápcha a je potrebné zvýšiť opatrnosť. Zároveň je táto informácia sprevádzaná svetelným značením pri ceste a hlásením prostredníctvom rozhlasu a navigácie. Vodič tak vie, že má znížiť rýchlosť, prípadne môže byť presmerovaný na obchádzkovú trasu.

Fikcia? Nie. Vlastne nie všade. V niektorých krajinách dokážu zbierať údaje z ciest a vyhodnocovať ich v záujme ochrany zdravia a majetku. Na čo sú vlastne dnes využívané dáta z elektronického mýta? No žiaľ okrem výberu poplatkov za Mýto nie sú využívané na nijako. A to je obrovská škoda.

Mýtny systém ako nepovšimnutá databanka ..

Slovenský mýtny systém je považovaný v celoeurópskom a možno aj celosvetovom meradle za jeden z najmodernejších. To dnes u nás málokto vie. Skôr je známe, že je to veľmi drahý systém spojený zo zbabraným Tendrom 1. Ficovej vlády a štrajkom Autodopravcov začiatkom roku 2010. Táto informácia bola prevažne prekričaná politickou rétorikou. Ak sa však pozrieme na krajiny EÚ, ktoré dnes používajú systémy elektronického mýta, môžeme ich rozdeliť do dvoch skupín – tie, ktoré používajú na výber mýta staršiu mikrovlnnú technológiu (napr. Česká republika, Rakúsko, Poľsko) a tie, ktoré sa rozhodli pre modernejšiu technológiu na princípe satelitnej navigácie. V druhej skupine sú vlastne dnes iba dva plne funkčné systémy, a to je starší nemecký a ešte stále najnovší slovenský. V tomto roku sa očakáva, že do tejto rodiny pribudne aj Francúzsko.

Aké údaje vlastne dokáže náš mýtny systém poskytovať? Pri registrácii do systému uvádzajú užívatelia okrem ŠPZ, krajiny pôvodu, aj napr. emisnú triedu vozidla a hmotnostnú kategóriu. Systém umožní sledovať pozíciu a pohyb vozidiel, čas strávený za volantom, dodržiavanie povinných prestávok vodičov kamiónov alebo diaľkových autobusov. Dokáže tiež poskytnúť informácie o hustote na cestách, následne ich vyhodnocovať a poskytovať tak cenný zdroj pre rozhodovanie napr. o zmene dopravného toku, alebo o plánovaní zmien v doprave na týchto úsekoch. Nezabúdajme však ani na to, že systém je schopný detekovať porušovateľov zákona, napr. vozidlá, ktoré neplatia za užívanie ciest, a dokonca aj tých, ktorý jazdia príliš rýchlo. A to nehovoríme iba o nákladných autách – kamerový systém umožní sledovať všetky vozidlá. Možnosť spracovávať údaje o tých, ktorí porušujú predpisy a jazdia v zákazoch, čiže v lokalitách obývaných obyvateľmi obcí, príp. na cestách, ktoré na tak ťažké náklady nie sú prispôsobené, by bola určite vítaná služba pre nás, občanov. Po porušení zákazu vjazdu môže polícia okamžite dostať informáciu s ŠPZ tohto vozidla, dokonca je možné automaticky vygenerovať pokutu a zaslať ju na majiteľa vozidla. S tým úzko súvisí aj otázka pripraveného zavedenia objektívnej zodpovednosti, ktorá je nevyhnutným predpokladom takéhoto riešenia. Princíp objektívnej zodpovednosti je postavený na myšlienke zodpovednosti vlastníka ( držiteľa v prípade leasingu) vozidla pri vybraných dopravných priestupkoch, ak bude vodič neznámy. Dôležitá legislatíva o objektívnej zodpovednosti bola pripravovaná aj schválená za Radičovej vlády. Dones sa však nijako na využíva. Pán Minister Kaliňák tvrdí, že mu chýbajú peniaze. http://auto.sme.sk/c/6438886/kalinak-na ... niaze.html Ale musíme budovať novú sieť radov? Nemôžeme už dnes využíať tie v ktoré má v držbe NDS alebo Mýtny systém ?

Rovnako tiež je možné využiť údaje o zmene správania a počtu vozidiel v jednotlivých dňoch, hodinách, úpravy sadzieb tak, aby bol dopravný tok rozdelený rovnomerne. To umožní nielen ľahší život pre vodičov osobných áut, ktorým to zníži čas strávený v zápchach, ale v neposlednom rade aj prispeje k ochrane životného prostredia – téma, na ktorú sme si na Slovensku zatiaľ nezvykli, ale na ktorú počúvajú napr. v škandinávskych krajinách (dokonca pri zavádzaní systémov spoplatnenia cestnej infraštruktúry volia také modely, ktoré berú túto oblasť na zreteľ ako jednu z najpodstatnejších). Toto bol aj zámer úpravy Mýtneho systému pred pádom vlády Radičovej, žiaľ dnes sa už od toho úplne upustilo.

Samostatnou kapitolou je využitie dát pre analytické účely. Zo systému vieme povedať, aké vozidlá jazdia ktorými úsekmi a v akých časoch. To nám umožní sledovať napr. tzv. environmentálnu záťaž jednotlivých úsekov, hovorí o potrebe motivovať k používaniu ekologických vozidiel, o tom, aké typy vozidiel sa vyskytujú na konkrétnych cestách a tým pádom ako ich zaťažujú. To umožní lepšiu podporu pre rozhodovanie o Mýtnych poplatkoch pre málo ekologické vozidlá prípadne zvýhodnenie tých ekologických.

Práve použitie satelitnej technológie na výber mýta na Slovensku poskytuje nemalé výhody pri službách, ktoré môžu využívať lokalizáciu vozidiel, ako napr. lokalizácia hľadaných áut, tých, ktorí prekračujú rýchlosti, príp. prevážajú toxický náklad. Dokonca je možné monitorovať a analyzovať trasu, po ktorej sa pohybujú, so zaznamenaním jednotlivých časov.

Možno bude niekto namietať, že tieto informácie sú u nás k dispozícii z mýtneho systému iba za vozidlá nad 3,5 tony. Treba si však uvedomiť, že takéto vozidlá spôsobujú až sedemnásobne viac zápch ako osobné autá.

Neboli by sme prví, kto by využil údaje z mýtneho systému aj na ďalšie účely

V susednom Rakúsku napr. dokáže diaľničná spoločnosť ( ASFINAG) vyhodnocovať hustotu premávky na niektorých hlavných ťahoch a automaticky zabezpečovať presmerovanie premávky na inú cestu, v prípade, ak hustota (rozumejme počet áut, ktoré prejde cez určitý úsek za určitý čas) prekročí vopred definovanú hodnotu. V Českej republike využívajú mýtny systém na váženie vozidiel, bez potreby zastavovania nákladných áut. Príkladov, kedy je spoplatňovanie ciest využívané na rozloženie dopravnej špičky tak, aby zápchy boli čo najmenšie, je dokonca niekoľko – a využívajú ho najmä vyspelé európske mestá. Stretávame sa však aj s inými prípadmi – niektoré krajiny, najmä z bývalého východného bloku, majú opačný problém. Existuje u nich centrum dopravných informácií, nemajú ho však čím naplniť, pretože u nich neexistuje žiaden systém podobný tomu nášmu.

Ako vidno, možnosti využitia mýtneho systému sú veľmi široké a veľká časť z nich je bez väčších problémov realizovateľná. Niektoré by možno vyriešilo plánované zavedenie Národného systému dopravných informácií ( NSDI) , ktorý predpokladá zvýšenie používania dát najmä v oblasti zavedenia štandardných informačných tokov cez centrum dopravných informácií. Je ho zavedenie je príliš pomalé a pilotný projekt NSDI z roku 2011 ostal zatiaľ v šuplíkoch Ministerstva Dopravy a Regionálneho Rozvoja. Aplikácií pre zlepšenie života obyvateľov miest a obcí je však množstvo, v tomto článku bola spomenutá iba časť z nich. Ak sa má Slovensko zaradiť v oblasti riadenia dopravy a využívaní zberu informácií medzi vyspelé krajinheje potrebné, aby sme zamerali náš pohľad na mýto nielen z hľadiska jeho ekonomického prínosu, ale tiež na to, ako prispieva alebo môže prispievať k zlepšeniu života obyvateľov. Skrátka využívajme tieto jeho dáta pre verejnosť nech pomáhajú zlepšiť kvalitu života. Ako bývalý generálny riaditeľ odboru pre Cestnú dopravu, pozemné komunikácie a PPP projekty som bol v uvedenej oblasti som vždy apeloval na Národnú diaľničnú spoločnosť aby dáta sprístupnila v čo najvhej miere verejnosti ale aj odborným kruhom pri plánovaní výstavby novej dopravnej infraštruktúry . Narazil som na kompetenčné spory a “tajnú” zmluvu so SKY TOLL, aj preto žiaľ v uvedenom tiež veľa nestihol . Vyzývam však vládu aby sa touto problematikou začali intenzívnejšie zaoberať lebo dáta zbierame len ich takmer vôbec nevyužívame. Je to škoda a lobistické technologické skupiny naopak plánujú do nového NDSI investovať viac ako 600 tis. EUR ale zmysel a výstup nie je jasný. Tu dáta denne zbierame a takmer vôbec nevyužívame stačilo by ich len sprístupniť.


22.8.2013 / Blogy / Milín Kaňuščák
Zdroj:blog.etrend.sk
http://blog.etrend.sk/milin-kanuscak/20 ... o-systemu/