Bratislavskej doprave môže pomôcť PPP projekt

[doktorandfei]

Bratislavskej doprave môže pomôcť PPP projekt


Z ministerstva dopravy zaznela informácia o politickom rozhodnutí, podľa ktorého úsek R7 z
Bratislavy smerom na Šamorín a takzvaný nultý obchvat hlavného mesta D4 sa budú stavať formou PPP
projektu. Je to rozhodnutie, ktoré sa dalo očakávať z viacerých dôvodov.
Odľahčenie Bratislavy
Prvým je fakt, že z dopravného hľadiska sú to úseky, ktoré akútne potrebujú riešenie. Dopravné
intenzity, ktoré sú dnes dosahované na Prístavnom moste v Bratislave - okolo stotisíc vozidiel denne - a
každodenné dopravné zápchy na vstupe do hlavného mesta sa už ináč vyriešiť nedajú. Ďalší dôvod je
fakt, že štátny rozpočet v súčasnosti a ani v najbližších rokoch nebude mať na to, aby to zafinancoval.
Ostávajú nám teda eurofondy alebo súkromné zdroje. Využitie eurofondov v bratislavskom regióne je
veľmi problematické, aj keď určité teoretické možnosti by tu boli, ale z môjho pohľadu a z vývoja rokovaní
s Európskou komisiou to nevidím reálne.
Diaľnice pre politikov
Takže máme dve možnosti. Buď odsunúť výstavbu týchto úsekov na neskoršie obdobie, alebo
rozmýšľať o použití súkromných zdrojov. Slovensko má prvý PPP projekt za sebou. Touto formou sa
postavila časť R1, úsek s názvom Pribina.
Máme veľkú výhodu, že vieme o plusoch aj mínusoch celého procesu a máme sa z čoho poučiť.
Tento projekt je dodnes používaný aj na politický boj, ktorý, bohužiaľ, u nás pri výstavbe diaľnic je stále
veľkým problémom. Najviac kritizovaná je cena. Fakt je ten, že tender sa spustil asi v ekonomicky
najnevhodnejšom čase, keď ekonomická kríza bežala na plné obrátky.
Nedostatočné konkurenčné prostredie nedokázalo vygenerovať výhodnejšiu cenu pre štát. Banky,
ktoré mali súperiť, sa museli spájať, aby dokázali dať ponuku. Mali sme dve možnosti, buď zastaviť celý
proces, alebo ho zrealizovať. Politické rozhodnutie vtedy bolo zrealizovať. Vtedajšia opozícia toto
rozhodnutie kritizovala, ale nakoniec pri strihaní pásky na tribúne tam stáli všetci naprieč politickým
spektrom, navyše s usmiatymi tvárami. Ekonomickí analytici mimo tohto regiónu dodnes vyčítajú projektu
cenu. Miestni sú, naopak, šťastní, že majú cestu, ktorá zachraňuje ročne desiatky životov, keďže
pôvodne známa "cesta smrti" už neexistuje... A kto vie určiť cenu ľudského života?
Ak to zhrniem a podčiarknem, môžem konštatovať, že proces sme zvládli v rekordnom čase a dobre.
V rekordnom čase sme získali päťdesiat kilometrov novej rýchlostnej cesty. Zároveň platí, že sa nám
nepodarilo vygenerovať výhodnejšiu cenu pre štát, hoci neexistuje serióznejšia analýza z pohľadu
tridsaťročnej koncesie. V tej cene je totiž zahrnutá výstavba, tridsaťročná údržba, komplexná
rekonštrukcia po lehote životnosti a, samozrejme, zisk a cena peňazí. A na týchto poznatkoch stavajme.
Čaká sa na rozhodnutie
Zatiaľ sme v štádiu politického rozhodovania. Výhodou by malo byť, že týmto smerom rozhodovali aj
politickí predchodcovia na ministerstve dopravy, a dúfam, že len zo zásady teraz nezmenia názor.
Myslím si, že zásada, ktorá teraz platí, že prioritou financovania cestnej infraštruktúry sú európske fondy,
štátny rozpočet a ako doplnková forma súkromné zdroje, je správna, a dokonca je na nej aj politická
zhoda. Teraz je potrebné urobiť ďalší rad odborných krokov, aby sme potvrdili, či D4 a R7 sú naozaj
vhodné na financovanie formou PPP projektu, aj keď s najväčšou pravdepodobnosťou áno. Sú to určite
najvhodnejšie úseky. Vyústiť by to malo do realizácie kvalitného a transparentného tendra, v ktorom by
sme zúročili skúsenosti z prvého projektu a poučili sa, samozrejme, aj z chýb.
V každom prípade, ľudia z Bratislavy a okolia, ale aj zo Slovenska, D4 a R7 potrebujú čo najskôr.
Ľubomír Palčák, Výskumný ústav dopravný

Zdroj: (13.09.2013; Hospodárske noviny; s. 14; Palčák Ľubomír)