Nemecké diaľnice majú 80 rokov

[ANDi]

Presne 23. septembra 1933, položil Adolf Hitler základný kameň takzvanej Reichsautobahn, teda prvej ríšskej diaľnice. To jej imidžu síce príliš neprospieva, ale je pravdou, že to bol zároveň základný kameň moderných diaľnic v Európe. Prvú diaľnicu v Československu otvorili až v roku 1971.

Hitler si vynález diaľnic rád sám privlastňoval, lenže celkom tak to nebolo. Diaľnice v tom čase už existovali, a to dokonca aj v samotnom Nemecku. Nacistická propaganda tento fakt však ignorovala.

Samotné plány na výstavbu 4-prúdovej rýchlostnej cesty bez križovatiek sa v Nemecku zrodili už v roku 1904 ešte za vlády cisára Vilhelma II. Spoločnosť, ktorá bola poverená výstavbou, vznikla o päť rokov neskôr a v roku 1913 sa začali prvé práce neďaleko Berlína. Veľkolepým plánom však urobila škrt cez rozpočet prvá svetová vojna. Do prevádzky bol tak prvý úsek diaľnice AVUS (Automobil-Verkehrs-und Übungs-Straße) odovzdaný až v roku 1921.

Už názov, ktorý v preklade znamená Automobilová dopravná a skúšobná cesta, napovedá, že rýchlostná komunikácia nemala slúžiť len pre potreby osobnej dopravy. Často bola využívaná na experimentálne účely a automobilové preteky. Konala sa tu napríklad prvá Veľká cena Nemecka v roku 1926. Dnes je Avus súčasťou diaľnice A115. Ďalší projekt veľkokapacitnej asfaltovej cesty z Kolína nad Rýnom do Bonnu bol už oveľa úspešnejší. Cesta bola vo výstavbe v rokoch 1929 až 1932 a od jej sprevádzkovania nepretržite slúži automobilovej doprave ako súčasť diaľnice A555.

Za skutočne prvú modernú diaľnicu možno však považovať taliansku Autostrada dei Laghy, navrhnutú inžinierom Pierom Puricellim. Jej prvá časť z Milána do Varese bola otvorená už v roku 1924, teda v čase, keď o Hitlerovi ešte nikto netušil. Zato Benito Mussolini sa veľkou mierou podieľal na jej rozvoji. To napriek tomu, že v celom Taliansku bolo registrovaných približne len 100 000 vozidiel. Práve táto talianska diaľnica sa stala vzorom pre nastupujúcu fašistickú NSDAP, ktorá zdôrazňovala dôležitosť výstavby rýchlostných komunikácií.

Na Hitlerov pokyn tak v júni 1933 vznikla nová spoločnosť na výstavbu diaľnic a už 23. septembra bol položený základný kameň úseku prvej ríšskej diaľnice z Frankfurtu do Darmstadtu. Samozrejme, za účasti Hitlera aj vládnych špičiek, keďže nacisti si nenechali ujsť žiadnu príležitosť propagandy. Súčasne sa začalo pracovať aj na spojení Menheim-Heidelberg. Plány opäť neboli zďaleka nové. Cestu navrhol už v roku 1926 hannoverský dopravný inžinier Robert Otzen.

V októbri 1934 už bolo vo výstavbe 1 500 km diaľnic. Spomínaný úsek Frankfrut – Darmstadt bol spojazdnený 19. mája 1935. V roku 1936 prekročila celková dĺžka prevádzkovaných ríšskych diaľnic 1 000 km. Výstavba bola najmohutnejšia v rokoch 1937 a 1938, keď bolo sprevádzkovaných ďalších vyše 2 000 km. Po začatí druhej svetovej vojny výstavba postupne upadala, až bola v roku 1943 úplne zastavená pre nedostatok finančných prostriedkov. K výstavbe diaľnic sa Nemecko vrátilo až po druhej svetovej vojne.

Bývalé Československo s výstavbou diaľnic zaostávalo za Nemeckom aj Európou niekoľko desiatok rokov. To napriek tomu, že prvé plány sa rodili už v tridsiatych rokoch. Veľkým zástancom a projektantom ich výstavby bol Tomáš Baťa. Nakoniec sa jeho projekt nezrealizoval a všetko bolo celkom inak.

Záväzné projekty schválila socialistická vláda až začiatkom šesťdesiatych rokov. Prvý úsek diaľnice medzi Prahou a Mirošovicami otvorili v júli 1971. Na Slovensku si motoristi mohli vyskúšať diaľnicu až v roku 1973, keď bol daný do užívania prvý úsek medzi Bratislavou a Malackami v dĺžke 29,3 km, ktorý je dnes súčasťou diaľnice D1.

Mimochodom, názov „diaľnica“ (dálnice) vznikol v roku 1938. Navrhol ho český inžinier Karel Chmel. Dovtedy sa používal v našich končinách výraz autostráda, podľa vzoru prvej modernej talianskej diaľnice.

autor: Tomáš Andrejčák | 05.10.2013 06:00
zdroj: http://auto.pravda.sk/magazin/clanok/29 ... -80-rokov/

foto: http://auto.pravda.sk/fotogaleria/57613 ... -80-rokov/