Ozdravovaná firma vráti často len desať percent dlhov

[plš]

Ozdravovaná firma vráti často len desať percent dlhov
Eva Žgravčáková, Pravda | 13.10.2014 12:00

Neplatenie faktúr a druhotná platobná neschopnosť patria k najväčším problémom na Slovensku. V stavebníctve najnovšie do reštrukturalizačného procesu vstúpila po Doprastave aj stavebná firma Váhostav. Obaja velikáni stavajú diaľnice v okolí Žiliny, Martina, Ružomberka, Levoče, Prešova, Čadce či Detvy. Ich dodávatelia, často sú medzi nimi aj malé eseročky a živnostníci, ktorí čakajú niekoľko mesiacov na zaplatenie faktúr, uvidia možno len desať percent, hovorí špecialistka na reštrukturalizácie a konkurzy Denisa Miklošová zo spoločnosti Konres.

V priebehu pár mesiacov vstúpili do reštrukturalizácie dve veľké stavebné firmy. Nasvedčuje to o nie veľmi dobrej situácii v oblasti splácania faktúr?
Vyhlásenie konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie sú pomerne frekventované súdne rozhodnutia. V roku 2013 bolo na Slovensku vyhlásených 585 konkurzov a povolených 109 reštruktu­ralizácii. V prvom polroku 2014 bolo na Slovensku vyhlásených 333 konkurzov a povolených 55 reštruktura­lizácií. Nie je pritom možné paušalizovať, že konkurz alebo reštrukturalizácia by sa týkali podnikateľov iba v niektorých oblastiach ekonomických činností.

Kedy sa firma dostane do situácie, že voľba reštrukturalizácie je pre ňu takpovediac výhodnejšia ako konkurz?
Ak možno predpokladať záchranu podniku tým, že po absolvovaní ozdravného procesu bude podnik aj naďalej schopný prevádzkovania. Záver, či je podnik v takej finančnej kondícii, že môže vo svojej činnosti pokračovať, vyslovuje správca, ktorý je poverený vypracovaním reštrukturali­začného posudku.

Šancu na ďalšie fungovanie podniku teda zhodnocuje správca.
Áno. Porovná základné ukazovatele, ako sú obchodná a finančná situácia dlžníka, zhodnotí jeho pohľadávky a záväzky. Oproti konkurzu má reštrukturalizácia skôr ekonomický charakter. V konkurze sa už hospodárenie spoločnosti štandardne nehodnotí. Správca spravidla iba ukončí prevádzku a speňaží všetok majetok patriaci dlžníkovi.

Aké firmy využívajú túto formu záchrany?
Reštrukturalizáciu využívajú skôr väčšie a stredné podniky. Drobní podnikatelia túto formu záchrany využívajú menej často. Možno to odôvodniť aj tým, že zrejme nepoznajú až tak do hĺbky inštitút reštrukturalizácie, nevedia samostatne zhodnotiť prínosy, ktoré by pre ne predstavovala.

Percentuálne, koľko zo svojej pohľadávky uvidia veritelia v konkurze a v reštruktura­lizácii?
Je to naozaj veľmi individuálne. Závisí od celkovej zistenej sumy pohľadávok, od počtu veriteľov a od výťažku z predaja majetku dlžníka, ktorý sa v konkurze dosiahne. V reštruktura­lizácii sa pri pohľadávkach nezabezpečených veriteľov pomerne štandardne počíta s uspokojením vo výške do desať percent.

Desať percent? To je skutočne nízke percento.
V konkurze to môže byť často menej. Stretla som sa však aj s reštruktura­lizáciou, v ktorej majú byť všetci veritelia uspokojení do výšky sto percent.

Nevolia firmy reštrukturalizáciu účelovo, aby sa očistili od dlhov a ďalej podnikali?
Nie je možné vždy pomenovať skutočnú motiváciu podnikateľov k reštruktura­lizácii. Zákonným predpokladom reštrukturalizácie je však zachovanie prevádzkovania podniku, čiže aj primárny motív dlžníka musí byť smerovaný k zachovaniu jeho podnikateľskej činnosti a prevádzkovaniu podniku. Nie je možné vylúčiť, že v niektorých prípadoch je reštrukturalizáciou sledované odďaľovanie likvidácie alebo vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. V tomto smere je úlohou správcu a v konečnom dôsledku aj súdu vyhodnocovať podmienky pre úspešné skončenie reštrukturalizácie, ako aj prípadné porušenia zákona pri príprave a schvaľovaní reštrukturali­začného plánu. Sankciou za neudržateľnosť reštrukturalizácie alebo za vážne pochybenia pri príprave alebo schvaľovaní plánu je vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.

Je firma po ozdravení skutočne zdravá? Nemôže sa stať, že po istej dobe sa znovu dostane do finančných problémov?
Nie je vylúčené, že po skončení reštrukturalizácie sa po určitom čase opätovne začne ďalšie reštrukturalizačné konanie. Už som sa s totožnou situáciou vo svojej praxi stretla. Obchodná spoločnosť vstúpila do reštrukturalizácie, ktorá bola skončená schválením a potvrdením reštrukturali­začného plánu. Následne po dvoch rokoch uvedená obchodná spoločnosť opätovne vstúpila do procesu reštrukturalizácie, pričom jej reštrukturalizačný plán bol opätovne schválený a potvrdený.

Spočítaním lehôt to vychádza tak, že zhruba o rok je na stole reálny plán reštrukturali­zácie?
Áno, ak sa počas reštrukturali­začného konania nevyskytnú žiadne komplikácie, približne do jedného roka môže byť reštrukturalizačný plán potvrdený súdom. Potvrdením plánu sa končí reštrukturalizácia a dlžník spláca pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi plánu podľa plánom určeného splátkového kalendára. Doba, v ktorej má dlžník podľa plánu uspokojiť pohľadávky, závisí od jeho dohody s veriteľmi.

Čo sa deje počas roka, kým sa vytvorí plán reštrukturali­zácie?
O návrhu na povolenie reštrukturalizácie súd rozhodne do 15 dní. Ak návrh spĺňa všetky formálne náležitosti, súd začne reštrukturalizačné konanie. Ak sú splnené predpoklady na povolenie reštrukturalizácie, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturali­začného konania rozhodne o jej povolení. O povolení reštrukturalizácie vydá súd uznesenie, ktoré zverejní v Obchodnom vestníku. Odo dňa doručenia tohto uznesenia začne veriteľom plynúť 30-dňová lehota na prihlásenie ich pohľadávok. Po uplynutí tejto lehoty začína plynúť ďalšia 30-dňová lehota určená správcovi na popieranie prihlásených pohľadávok. Za účelom zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok a voľby veriteľského výboru správca zvolá schôdzu veriteľov. Správca je povinný zvolať schôdzu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie tak, aby sa konala nie skôr ako druhý deň a nie neskôr ako siedmy deň od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Oznam o zvolaní schôdze veriteľov sa takisto uverejňuje v Obchodnom vestníku. Jedným z najzásadnejších bodov programu schôdze veriteľov je voľba veriteľského výboru. Predkladateľovi plánu zároveň od povolenia reštrukturalizácie plynie 90-dňová lehota na vypracovanie a predloženie plánu veriteľskému výboru. Veriteľský výbor môže na žiadosť predkladateľa plánu túto lehotu predĺžiť o ďalších 60 dní. Plán sa následne predloží veriteľskému výboru na schválenie. Ak má veriteľský výbor k predloženému plánu výhrady, môže určiť predkladateľovi plánu lehotu, maximálne 15 dní, na prepracovanie a jeho opätovné predloženie. Po schválení plánu veriteľským výborom sa o jeho prijatí hlasuje na schvaľovacej schôdzi. Ak veritelia, ktorí sú účastníkmi plánu, na schvaľovacej schôdzi plán podporia a hlasujú za jeho prijatie, predkladateľ môže podať na súd návrh na potvrdenie plánu.

Čo sa stane v prípade, ak sa jedna z lehôt nedodrží?
Ak dôjde počas reštrukturalizácie k zmeškaniu príslušných lehôt, napríklad na predloženie reštrukturali­začného plánu, alebo k závažnému porušeniu inej zákonom určenej povinnosti, môže to mať za následok vyhlásenie konkurzu.

Z pohľadu veriteľa sa môže zdať, že sa k svojim peniazom dostane až po veľmi dlhej dobe. Netlačia práve preto dlžníka skôr do konkurzu?
Z časového hľadiska možno povedať, že konkurzné konanie väčšinou trvá najmenej dva roky. Samozrejme, môže sa skončiť aj skôr, napríklad ak sa zistí, že dlžník nemá žiadny majetok. Ťažiskom reštrukturalizácie, ako som už uviedla, je vyššia miera uspokojenia veriteľov, ako by to bolo v konkurznom konaní. Z tohto pohľadu možno považovať reštrukturalizáciu za výhodnejšiu.

Výhodnejšiu v čom?
V konkurze nemožno s určitosťou predpokladať, či majetok dlžníka bude vôbec schopný pokryť nevyhnutné výdavky spojené s konkurzom. Ak majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzu, uspokojenie veriteľov je málo pravdepodobné. V tejto situácii je správca povinný požiadať súd o zrušenie konkurzu.

Pri reštrukturalizácii sa často spomínajú zabezpečené a nezabezpečené pohľadávky. Aký je v nich rozdiel?
Zabezpečenou pohľadávkou sa podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozumie pohľadávka zabezpečená záložným právom, zádržným právom, zabezpečovacím prevodom práva, zabezpečovacím prevodom pohľadávky alebo iným právom, ktoré má podobný obsah alebo účinky.

Z čoho sa uspokojujú takíto veritelia?
Veritelia so zabezpečenými pohľadávkami sa uspokojujú osobitne, a to z výťažku zo speňaženia majetku patriaceho do ich oddelenej podstaty. Ak po úplnom uspokojení pohľadávky zabezpečeného veriteľa zvýši v oddelenej podstate nespeňažený majetok patriaci úpadcovi, na ktorom už nenasleduje žiadne z vyššie uvedených zabezpečovacích práv, správca zaradí tento nespeňažený majetok do všeobecnej podstaty.

A z tej sa uspokojujú zvyšní veritelia s nezabezpečenými pohľadávkami?
Áno, nezabezpečené pohľadávky sa uspokojujú z ostatného majetku úpadcu, ktorý nepatrí do oddelenej podstaty žiadneho zabezpečeného veriteľa. Tento majetok tvorí spomínanú všeobecnú podstatu.

Ak podnik dlhuje zamestnancom ich výplaty, ako majú postupovať? Pomáha nejako v tomto smere správca?
Ak spoločnosť nezaplatila v mesiaci pred začatím reštrukturali­začného konania alebo pred vyhlásením konkurzu zamestnancom mzdy, tí si musia takisto svoje pohľadávky prihlásiť. Správca nevykonáva dohľad nad tým, či dlžník vyplácal výplaty v riadnom termíne.

Spomínate prihlášky. Ako si správne podať prihlášku do reštrukturali­zácie?
Prihláška musí byť po formálnej stránke riadne vyplnená, nesmie chýbať meno veriteľa, presná suma pohľadávky, podpis, dátum, právny dôvod či uvedené poradie pohľadávky. Ak prihláška nie je po formálnej stránke vyplnená správne, na prihlášku sa neprihliada. V dôsledku toho je potrebné venovať pozornosť riadnemu vyplneniu prihlášky. Po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok plynie 30-dňová lehota na popieranie pohľadávok, v rámci ktorej správca skúma právny nárok veriteľa, teda či pohľadávka v prihlásenej výške existuje. Správca pritom vychádza aj z vlastných zistení.

V prípade stavebnej firmy Doprastav si veritelia prihlásili pohľadávky vo výške 458 miliónov eur, no správca uznal len necelých 190 miliónov eur.
Správca musí riadne zdôvodniť, prečo pohľadávku poprel. Pohľadávku môže správca poprieť v celom rozsahu alebo čiastočne, pričom môže poprieť iba niektorú vlastnosť pohľadávky. Napríklad pohľadávky, ktoré sú už premlčané, správca poprie, iba čo sa týka ich vymáhateľnosti. Zároveň platí, že tí veritelia, ktorí si riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávky, nemôžu tieto pohľadávky, v prípade schválenia a potvrdenia reštrukturali­začného plánu, od dlžníka ďalej vymáhať.

Ako sa všetci tí, ktorým podnik dlhuje, dozvedia, že firma vstupuje do ozdravného procesu?
Veritelia musia sledovať Obchodný vestník, kde sa môžu dozvedieť, či je voči dlžníkovi začaté reštrukturalizačné konanie, alebo vyhlásený konkurz na jeho majetok. Niektorí dlžníci svojich veriteľov o týchto skutočnostiach vopred informujú.

Ako vôbec podnik, ktorý sa zmieta v problémoch, veritelia mu hrozia konkurzom, presviedča správcu, ale aj veriteľov o tom, že šancu na fungovanie ešte má?
Dlžník, ktorý má skutočný záujem pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti, sa predovšetkým snaží optimalizovať svoje zdroje – príjmy, výdavky a podobne. Jedným zo spôsobov, ako môže dlžník presvedčiť veriteľov o úspešnosti reštrukturalizácie, je vyvíjanie aktivít smerujúcich k získaniu nových zákaziek alebo hľadanie nových investorov. Pokiaľ si získa podporu veriteľov, môže práve týmto spôsobom odvrátiť hroziaci konkurz.

Ak sa nepodarí firme presvedčiť veriteľov pristúpiť na reštrukturalizáciu, čo nasleduje potom?
Ak je konkurzné konanie prerušené a nedôjde k povoleniu reštrukturalizácie, konkurzné konanie bude pokračovať a môže dôjsť k vyhláseniu konkurzu. Podmienky na povolenie reštrukturalizácie súd zisťuje najmä z reštruktura­lizačného posudku.
Aký je rozdiel medzi konkurzom a ozdravením

Rozdiel medzi konkurzom a reštrukturalizáciou je predovšetkým vo výsledku, ktorý s týmito konaniami spája zákon. Reštrukturalizačné konanie je spravidla kratšie a prináša vyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov ako pri konkurze. Výsledkom reštrukturali­začného konania je čiastočné uspokojenie pohľadávok veriteľov, pričom v neuspokojenej časti sa pohľadávky veriteľov stanú nevymáhateľné. V prípade konkurzu je možné neuspokojené pohľadávky vymáhať od dlžníka po skončení konkurzu. Na rozdiel od konkurzu reštrukturalizácia nemá charakter likvidačného konania. Jej cieľom je zachovanie podniku dlžníka a postupné uspokojenie jeho veriteľov spôsobom dohodnutým v reštruktura­lizačnom pláne. Konkurz má charakter likvidačného konania, čiže jeho cieľom je predaj dlžníkovho majetku a kolektívne uspokojenie jeho veriteľov. Reštrukturalizácia prichádza do úvahy už v čase hroziaceho úpadku, zatiaľ čo konkurz je možné vyhlásiť, až keď je dlžník v úpadku. Možnosť reštrukturalizácie sa poskytuje iba podnikateľským subjektom. Konkurz môže byť vedený aj na fyzickú osobu – nepodnikateľa. Zjednodušene povedané, dlžníkovi sa po splnení reštrukturali­začného plánu umožňuje ďalej pokračovať v jeho podnikateľskej činnosti bez dlhov.
http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clano ... ent-dlhov/