Remeta: Privatizácia mi ušla. Cielim na problémové firmy

re-print článkov týkajúcich sa problematiky diaľnic a rýchlostných komunikácií

Remeta: Privatizácia mi ušla. Cielim na problémové firmy

Odoslaťod plš » 20. Nov 2014 16:38

Pre istotu dávam starú, no zaujímavú vykopávku

Remeta: Privatizácia mi ušla. Cielim na problémové firmy

Prešovský podnikateľ Miroslav Remeta netají, že sa zameriava na problémové firmy. Takto sa do jeho dosahu dostali kľúčové spoločnosti v stavebníctve aj chemickom priemysle.
02. 07. 2014
Zdroj: Ján Kováč, etrend.sk

Na stavbu úseku s tunelom Višňové bolo konzorcium Salini Impregilo - Dúha vybrané ako tretie najlacnejšie. Znamená to, že má táto stavba výrazne vyššiu ziskovosť, ako je bežné?

Nie. Som presvedčený o tom, že za nižšie ceny sa to nedá postaviť. Naša cena je veľmi ostrá a budeme veľmi radi, keď to budeme vedieť urobiť s minimálnym plánovaným ziskom.

Višňové je pre vás veľké sústo. Zvýši vám to apetít alebo si radšej poviete, že sa sústredíte na to, čo máte a ďalším zákazkám dáte pokoj?

Možno to treba povedať inak. Bezpochyby nás to kvalifikuje do kategórie tých, ktorí robia najväčšie projekty. Veľmi podstatné pre nás je, aby sme zvládli celú logistiku tohto nárastu. A, samozrejme, že máme záujem zostať v tej kategórii. Chceli by sme priebežne kontrahovať ďalšie objemy a mať možnosť v ďalšom horizonte získať pre seba nové práce. Ono to nie je finančne až taký veľký projekt. Je to 409 miliónov eur na päť a pol roka. To je menej ako 80 miliónov ročne pre skupinu Salini Impregilo a Dúhu. Dúha sama má teraz obrat 35 miliónov eur ročne. Budeme sa zúčastňovať na ďalších tendroch.

Akú časť potrebných kapacít ste mali k dispozícii v čase, keď ste podpisovali zmluvu?

Salini Impregilo je jeden z najväčších realizátorov tunelov na svete. Disponuje takými technológiami, aké na Slovensku vôbec nie sú k dispozícii. Len náš koordinátor projektu za Salini Impregilo sám odmanažoval vo svojom živote zhruba 180 kilometrov tunelov. Taliani majú niekoľko zostáv komplexných automatických technológií, ktoré sú schopné raziť tunel metódou TBM. Naše zbožné prianie je, aby technické predpoklady ukázali, že táto technológia sa dá použiť a to môže rozhodujúco ovplyvniť kapacitné požiadavky.

Vo veľkom stavebníctve ste už pôsobili. Často ste prišli do firiem, ktoré mali finančné problémy. Prečo vás takéto firmy lákali?

Keďže som nikdy nič neprivatizoval, bola to asi jediná možnosť, ako sa dostať do veľkých projektov. Privatizovali väčšinou manažéri alebo zahraniční investori. My ako mladí investori sme neboli v tej pozícii. Do nášho obzoru sa dostávali spoločnosti, ktoré z nejakého dôvodu boli kúpiteľné. A to boli zväčša také, ktoré mali problémy. Buď to nezvládli akcionári, alebo tam boli spory. Bolo si to tam treba odrobiť, kým to prinieslo nejaký zisk.

Odkiaľ ste zobrali peniaze na akvizície?

Čo sa týka Inžinierskych stavieb, akcie sme kupovali postupne. To boli peniaze z našej činnosti. Časť peňazí dával Istrokapitál, časť peňazí ja. Už v tom čase som mal stavebné a iné firmy. Investovali sme peniaze z vlastných prostriedkov.

Colas kúpil od vás v roku 2004 Inžinierske stavby za 870 miliónov korún. Koľko ste do toho dali vy?

My sme tam boli šesť rokov. Mám pocit, že sme tam financovali viaceré aktíva, ale samotná hodnota akcií v čase, keď sme tam vstupovali, nebola vyššia ako 200 miliónov korún. Toľko za ne ponúkal v tom čase aj Colas, ktorý mal už dlhšie záujem kúpiť túto firmu.

Aké výhody vám prináša to, že vlastníte firmy cez cyperskú spoločnosť Arleen Trading Limited?

V čase, keď som zakladal spoločnosť Dúha, bola úplne iná legislatíva. Dnes by som sa už pre Cyprus nerozhodol. Veľmi vážne uvažujeme, že z Arleenu urobíme európsku spoločnosť.

Čo budete robiť v hale prešovského priemyselného parku, kde ste dostali štyri milióny eur na novú technológiu?

Malo by tam vzniknúť servisné centrum. Ideme tam robiť prípravu a spracovanie predovšetkým stavebnej ocele na mosty, tunely a podobne. Ďalej to budú ostatné pomocné oceľové prvky. Delenie materiálov pre lokálny trh, ale najmä na malé i veľké stavby. Pravdepodobne tam bude aj nejaká práca s hliníkovými profilmi. Povedal som vám, že sa pripravujeme na našu účasť na veľké stavby, teda diaľničný úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala, systematicky, aj keď sa to navonok niekomu nezdá.

Komu má servisné centrum slúžiť?

Koncept je odpozeraný z Ameriky a možno z Talianska. Na iných trhoch nie je bežné to, čo na Slovensku, že firma si ide do stavebnín kúpiť roxory, keď ide robiť na stavbe betonáž. Existujú servis centrá, ktoré obhospodarujú 200- až 300-kilometrový okruh. Tam zákazník jednoducho príde a kúpi na zákazky, čo presne potrebuje, a tam mu to na strojoch urobia na mieru bez odpadu. Priamo sa to tam naohýba, pozvára, je tam sklad, v ktorom je časť materiálu, čím sa riešia výkyvy pri poklesoch a nárastoch cien materiálu. Na Slovensku už firma Raven má niečo podobné v Považskej Bystrici. My to chceme realizovať na východe.

Patríte k skupine ľudí, ktorá má skúsenosti, kapitál a kontakty. Potrebujete eurofondy, aby sa vám darilo?

Ja osobne nie. Podľa mňa eurofondy nie sú určené pre chudobných ani pre bohatých. Eurofondy sú na podporenie určitých segmentov výroby a zamestnanosti v problémových regiónoch. Rozprávali sme sa o príprave a výrobe stavebných prvkov. Určite by sme nešli do takéhoto investičného zámeru, ak by nebolo možné získať eurofondy na nákup technológií, lebo bankové a privátne prostriedky by sa nevrátili pri cenách a objemoch na našom trhu. Keď robím na projekte, kde sú eurofondy, neznamená to, že si z nich zoberiem. Veľmi striktne sa to kontroluje. Tam sa kúpia zariadenia, ktoré treba kofinancovať, k nim zamestnať ľudí a zachovať výrobu minimálne päť rokov – to je ten hlavný efekt.

A prečo ich neinvestujete do segmentu, v ktorom nepotrebujete dotácie?

Veď aj také robíme – energetiku, samotné stavebníctvo. Nechodím si žiadať štátnu dotáciu na konkrétny biznis projekt. Keď je ale verejná výzva s rovnakými pravidlami pre všetkých a moji manažéri prídu za mnou s tým, že náš zámer by sa tam hodil, tak prečo nie. Takúto servisnú fabriku by v Prešove bez podpory inak ťažko niekto postavil. Spojilo sa viacero vecí. Mne zostala voľná hala, ktorú som nevedel využiť. Keby prišiel niekto, kto ju kúpi, asi by som ju predal, nestaval by som fabriku a nebral eurofondy. Pre mňa sú to len ďalšie starosti. Ale v princípe mi to zapadá do mozaiky stavebníctva a je to rozvoj regiónu, odkiaľ pochádzam, čo ma teší.

Na stránke Dúhy máte napísané, že sa venujete výrobe nábytku. O čo ide?

Kvôli našim pozemným stavbám pracujeme v spojení s partnerom Umelecké remeslá, čo je tradičná nábytkárska firma, ktorá vyrába nábytok, nie veľká, ale veľmi špeciálna, kvalitná. Je naším významným dodávateľom pri interiéroch. Preto sme sa dohodli, že pôjdeme spolu do veľkovýroby. Chceme túto firmu využívať kompletne pri finalizácii našich stavebných diel, najmä hotelov. Aj teraz máme záujem uchádzať sa o také stavby. Významná časť sa týka interiéru. Nielen nábytku, ale aj drevených stien a obkladov. Dnes je to trend. Má to byť veľmi moderné spracovanie dreva a polotovarov na interiérové prvky, ktoré by mali zapadať do finalizácie časti pozemných stavieb, ktoré realizujeme.

Čo musíte urobiť, aby sa to rozbehlo?

Nakúpiť technológie a zamestnať ľudí.

Kde budete vyrábať?

Dúha vlastní veľký areál v Haniske. Teraz prerábame celý areál na nábytkársko- -drevársku výrobu.

Vraveli ste, že Umelecké remeslá sú váš partner. Keď investujete a rozbehnete veľkovýrobu, aký tam budete mať podiel?

Zatiaľ si myslím, že vzhľadom na veľkosť investície budeme majoritný akcionár. A náš druhý partner by mal byť skôr nositeľom know-how, manažmentu a skúseností. Obraty a investície nepustia. Mám rád takéto spolupráce. Sme naučení deliť sa, nemám s tým problém. Aj pri našich projektoch v odpadovom hospodárstve som vždy rád privítal nejakého partnera, ktorý bol prínosom. Máme viacero lokálnych spoločností, kde máme partnerov mestá a obce.

V akom objeme chcete vyrábať nábytok?

Plán je robiť desať miliónov eur ročného obratu. Určite máme záujem ísť na zahraničný trh, možno viac na východ.

Máte zákazníkov?

Zámer bol otvoriť showroom v Kyjeve, mali sme tam aj klientov. Nová situácia na Ukrajine priniesla neistotu. Možno to ale bude napokon dobré. Keby sa Ukrajina posunula smerom k Európe, bolo by to ešte jednoduchšie. Máme záujem o Blízky východ – Abú Zabí, Dubaj, kde sa kupujú kvalitné interiéry z Európy. Máme tam aj kontakty.

Koľko ľudí bude robiť ten nábytok a oceľ?

Myslím si, že v každom projekte by malo byť 40 nových pracovných miest.

Chceli ste odísť z FC Tatran Prešov, ale nakoniec ste zostali jeho akcionárom. Vlani sa výrazne zlepšilo jeho hospodárenie. Čo sa stalo?

Nemal som záujem zostať ďalej vo futbale. Ponúkal som túto akciovú spoločnosť aj mestu. Bohužiaľ, nenašiel sa nikto, kto by ju vedel prevziať. Je to spoločnosť, ktorá má aktuálny život, pohľadávky a záväzky, zmluvy s hráčmi... Nie je možné to len tak zavrieť bez nástupcu a nemám to tak ani vo zvyku. Aj keby som chcel odísť, naďalej by som musel platiť zmluvy hráčov, dokedy by neskončili. Čiže som sa musel osobne angažovať a venovať sa riadeniu Tatranu. Asi viete, že sme vyhodili manažment – generálneho aj športového riaditeľa. Keďže to nebola výkonná výroba, nevenoval som sa tejto spoločnosti naplno, čo mi aj viacerí vyčítali. Mal som pocit, že ak je to verejnoprospešná vec, tak sa tam nekradne, ale bol som naivný. Všetko bolo drahšie, ako malo byť.

Na čom sa kradlo?

Na všetkom možnom – od vstupného až po zvláštne požičiavanie peňazí do firmy a súčasné požičiavanie bez úrokov zamestnancom, obchodovanie z hráčmi a podobne. Boli rôzne bonusy za i rôzne veci, ktoré nič nepriniesli Tatranu. Platili sme obrovské poistné za riziká, ktoré tam neboli.

Čo vám zvýšilo výnosy?

To, že sme sa sústredili na príjmy z reklamy, každá služba je fakturovaná, či už sú to hosťovania hráčov, alebo akékoľvek iné činnosti. Eliminovali sme aktivity smerujúce k hľadaniu vzťahov cez dary, bartery a iné nevýnosné aktivity, kde sa minulo viac nákladov na manažérov, ako sa prinieslo.

Kúpili ste od MFK Košice pozemky v obchodnej zóne v Košiciach, aké máte zámery?

Je to klasická retailová príležitostná investícia. Jednoducho dali sme ponuku do verejnej súťaže a vyhrali sme. Pripravujeme tu viacero zámerov, ktoré sú naviazané na významné investície v tomto lukratívnom území. Je tu záujem veľkej obchodnej spoločnosti, ktorý by vyvolal súvisiace investície. Takisto výstavba mestského štadióna v blízkosti, o ktorom uvažuje mesto Košice, prispeje rozvoju a lukratívnosti tohto územia a vyvolá podružné ďalšie projekty.

Miroslav Remeta (47)

Od svojich začiatkov úzko spolupracoval s finančnou skupinou Istrokapitál. Spolu s ňou získal a následne predal majetok dvoch finančne podvyživených stavebných podnikov — Hydrostavu a Inžinierskych stavieb. Bol pri reštrukturalizácii Poštovej banky aj pri konkurze Nováckych chemických závodov. Na východnom Slovensku má významný biznis s odpadmi, v Tatrách štvorhviezdičkový hotel. So svojou stavebnou firmou Dúha získal minulý mesiac prvú veľkú diaľničnú zákazku. Tiež chystá veľkovýrobu nábytku, produkciu ocele na mieru a výstavbu obchodného centra v Košiciach.
plš
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Založený: 04. Sep 2011 22:26
Bydlisko: Košice

Naspäť na 2014

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 3 hostí.