Súkromný obchvat je predražený [celý článok]

[ANDi]

Náklady na postavenie a dlhodobú údržbu súkromnej diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 by mal štát vo svojich prepočtoch prehodnotiť.

Podľa štátnej expertízy totiž postavenie 60 kilometrov bude stáť 1,3 miliardy eur a celkovo aj s financovaním a údržbou by súkromník mohol od štátu za 30 rokov získať 4,5 miliardy eur. Každý rok by zo štátnej kasy odišlo na tento účel zhruba 150 miliónov eur. Náklady na jeden kilometer obchvatu a rýchlocesty by vyšli na 75 miliónov eur. Za stavbu a udržiavanie kilometra súkromnej diaľnice však v Rakúsku platia 39 miliónov eur ročne, v susednej Českej republike to malo byť podľa niekdajších plánov ešte menej – len vyše deväť miliónov eur.

Rezort dopravy pod vedením Jána Počiatka od stredy hľadá firmy, ktoré sa do výstavby druhého slovenského verejno-súkromného PPP projektu pustia. V Česku chceli pred dvomi rokmi 19 kilometrov dlhý úsek medzi Bošilcom a Borkom stavať ako PPP projekt. Cesta je súčasťou diaľnice D3, ktorá smeruje z Prahy do Českých Budějovíc. Prvotné odhady hovorili, že diaľnica bude stáť 158 miliónov eur a tridsaťročné splátky za ňu vyjdú približne na 187 miliónov eur.

Kilometer českej D3 na danom úseku by tak stál necelých desať miliónov eur. Vtedajší minister dopravy Zbyněk Stajnura však stopol plány stavať cez PPP, napriek tomu, že analytici zhodnotili výstavbu touto formou ako výhodnejšiu. Stajnura sa rozhodol, že krajina bude financovať výstavbu úseku D3 z vlastných zdrojov a eurofondov a nič na tom nezmenili ani výmeny v jeho kresle. "V súčasnej dobe neplánujeme žiadne cestné úseky stavať pomocou PPP projektov. To však neznamená, že by sme na projekty PPP rezignovali. Minister dopravy Dan Ťok zvažuje, že by sa niektoré komunikácie v tomto režime postavili. Teraz sme vo fáze hľadania úsekov, na ktorých by stavby formou PPP prebehli,“ tvrdí Martin Novák, hovorca českého ministerstva dopravy.

Slovenský rezort dopravy tvrdí, že náklady na D4 a R7 sú len ich hrubým odhadom a budú určite nižšie, keď o výstavbu PPP projektu začnú súťažiť firmy. Prvotné náklady na výstavbu 51 kilometrov dlhého obchvatu Viedne boli 880 miliónov eur, pri podpise zmluvy sa náklady znížili na 800 miliónov eur. Vyše tridsaťročným splácaním viedenského obchvatu má získať súkromník približne 2 miliardy eur. Ministerstvo dopravy argumentuje, že náklady na výstavbu sú vysoké preto, lebo ide o mimoriadne náročný projekt.

V projekte sa uvažuje o moste so 4 pylónmi. Kritickým je označený úsek R7 západne od Slovnaftu, pretože ide o cestu, ktorá pôjde tesne popri rafinérii, a bola vypracovaná riziková analýza. Tá stanovila rozsah steny, ktorá má zabezpečovať ochranu pred tlakovými a zvukovými účinkami rafinérie. Stena bude mať výšku päť metrov a dĺžku viac ako tri kilometre.

Súčasťou obchvatu Viedne, lacnejšieho ako Bratislavy, je však aj tunel. S tunelom sa v rámci výstavby D4 či R7 nepočíta.

„Na Slovensku chceme stále porovnávať neporovnateľné. Ak odborná, medzinárodne uznávaná organizácia povie, že investičné náklady sú vysoké, tak to zoberiem na vedomie. Predpokladám však, že renomovaná organizácia pri riadnom porovnaní s uskutočnenými projektmi PPP potvrdí primeranosť investičných nákladov. Miestne neodborné stanoviská ma nevyrušujú, pretože podľa môjho názoru nie sú relevantné,“ povedal pre Pravdu podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny.

V roku 2006 však na margo PPP povedal, že diaľnice sú takto o 50 až 70 percent drahšie ako bežné investície od štátu a je na zváženie, či to krajine stojí za skrátenie času.

Vážny tiež ako minister čelil podozreniu, že na jeho rezorte sa sfalšovala analýza k PPP projektu na D1, ktorý pre predraženie neskôr ďalšia vláda stopla. Miliardová cena bratislavského PPP projektu je aj výsledkom toho, že značnú časť zhltnú úroky za úvery na financovanie výstavby. Štát má pritom možnosť využiť výhodnejšie formy, napríklad Junckerov európsky fond či Slovenský investičný holding.

„Junckerov balíček sa dnes iba formuje a nie sú známe žiadne podrobnosti, aké budú úrokové sadzby a ani to, aké projekty bude možné z tohto fondu financovať. Napriek tomu sme projekt výstavby D4/R7 zaradili do zásobníka projektov Junckerovho balíčka. Ak sa ukáže, že tento druh financovania je výhodnejší a bude reálny, sme pripravení ho využiť,“ vraví Martin Kóňa, hovorca ministra dopravy.

Podľa Kóňu počíta ministerstvo aj s využitím Slovenského investičného holdingu. „Tento nástroj však iba vzniká na ministerstve financií. Ak sa ministerstvu podarí doladiť všetky technické aspekty projektu, sme pripravení ho využiť. Ak by sa ho podarilo zapojiť v takej forme, ako je dnes navrhnutý, mohla by sa znížiť ročná splátka za PPP o 5 až 8 miliónov eur ročne,“ tvrdí Kóňa.

Za 51–kilometrovú PPP cestu z Nitry do Tekovských Nemiec a obchvat Banskej Bystrice už štát platí ročne 130 miliónov eur. Podľa prepočtov mohla krajina ušetriť 2,5 miliardy, ak by sa R1 nestavala ako súkromná.


autor: Eva Žgravčáková, Pravda | 28.01.2015 20:00, aktualizované: 29.01.2015 07:00
zdroj: http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clano ... redrazeny/