Nastavenie splátok za obchvat je zlatou baňou pre investora

[plš]

Nastavenie splátok za bratislavský obchvat je zlatou baňou pre investora
26.1.2015 o 13:00 (upravené 26.1.2015 o 14:30) | Karma článku: 12.22 | Prečítané 5580-krát

Vysoké náklady na výstavbu bratislavského obchvatu v porovnaní s obchvatom Viedne nie sú jediným problémom tohto projektu. Predpokladaná výška splátok investorovi garantuje ročnú hrubú maržu okolo 50-60 miliónov eur. V Rakúsku mal investor maržu nie viac ako 7 miliónov.

Minulý týždeň som v blogu upozornil na to, že cena, za ktorú navrhuje minister Počiatek postaviť nultý obchvat Bratislavy a priľahlú rýchlostnú cestu, je asi dvakrát vyššia než akú za podobný projekt platí Rakúsko. Ministerstvo dopravy sa voči kritike ohradilo tým, že ide len o predbežný odhad, konečná cena bude vygenerovaná tendrom. Rozdiel vo výške 2 miliárd eur je okrem toho vraj spôsobený aj tým, že rakúsky projekt je starší, odlišne technicky aj finančne nastavený, pričom vraj nešlo len o úplne nové cesty.

Tieto lacné výhovorky vieme veľmi jednoducho demaskovať pomocou ilustračného finančného modelu, v ktorom sa nesústredíme na výšku stavebných nákladov, ale na maržu investora. Problémom Počiatkovho návrhu totiž nie je ani tak to, že v porovnaní s Viedňou máme o tretinu vyššie stavebné náklady, ale že máme až dvakrát vyššiu sumu predpokladaných splátok investorovi. PPP projekty fungujú tak, že investor postaví diaľnicu vo vlastnej réžii a za týmto účelom si vezme úver od bánk. Štát bude potom investorovi diaľnicu po dobu 30 rokov splácať. Výšku marže investora vypočítame ako rozdiel medzi výškou splátok, ktoré investor inkasuje od štátu a výškou splátok úveru, ktorý si investor zobral od bánk na financovanie výstavby. Výšku úrokov zistíme taktiež veľmi jednoducho. Rakúsky účtovný dvor používa vo svojich výpočtoch diskontnú sadzbu 4,75%, materiály našej vlády hovoria o úrokovej miere 4,65%.

Najprv Rakúsko: Investor si vezme úver vo výške nákladov na výstavbu 878 miliónov eur s úrokom 4,75% a dobou splácania 33 rokov. Za takýchto podmienok bankám za 33 rokov zaplatí dovedna 1,47 miliardy eur. Výška mesačnej splátky bude 4,4 milióna eur, za rok teda zaplatí takmer 53 miliónov eur. Výška príjmov investora od štátu za prevádzku diaľnice bude závisieť na vyťaženosti úsekov, maximálne však dosiahne len niečo cez 60 miliónov eur ročne. Jeho hrubá marža bude maximálne niečo cez 7 miliónov eur, čo je v percentuálnom vyjadrení približne 12%. Z tejto marže musí zaplatiť údržbu diaľnice. Ak mu zostane niečo navheje to jeho zisk. Riziko dopytu je zdieľané medzi štátom a investorom. Čo to znamená? Investor je platený v závislosti od vyťaženosti diaľnice. Keďže po rakúskej diaľnici jazdí menej automobilov, ako sa predpokladalo, investor dostáva menej z mýta, diaľnica je považovaná za nehospodárnu a investor je (aspoň dokiaľ sa vyťaženosť nezvýši) v strate.

A teraz Slovensko: Investor si od bánk vezme úver vo výške nákladov na výstavbu 1,325 miliardy eur s úrokom 4,65% a dobou splácania 30 rokov. Pri takýchto podmienkach bankám za 30 rokov zaplatí 2,46 miliardy eur. Výška mesačnej splátky bude 6,8 milióna eur, za rok teda zaplatí takmer 82 miliónov eur. Od štátu naopak dostane za prevádzku diaľnice ročne od 135 do 151 miliónov eur. Hrubá marža investora sa bude pohybovať na úrovni 53 až 69 miliónov eur ročne. V percentuálnom vyjadrení je to 39-46%. Rovnako ako v Rakúsku, z tejto marže musí investor zaplatiť údržbu diaľnice, čo je však v tomto prípade len zlomok z celkovej marže. Keďže riziko dopytu je výlučne na strane štátu, investor má na dobu 30 rokov prakticky zaručený prijem na úrovni 50-60 miliónov ročne, platený z peňazí daňových poplatníkov. Tomu sa hovorí bezrizikové podnikanie. Takýto biznis pre niekoho pripravuje minister dopravy Ján Počiatek.

Pre lepší prehľad uvádzam údaje aj v tabuľke, spolu s ministrami, ktorí za projekty zodpovedajú. Rakúskym ministrom dopravy je mimochodom tiež sociálny demokrat, pán Alois Stöger.
Tabuľka porovnanie marží.

Zdroj: Rechnungshof, Ministerstvo dopravy

Čo sa týka argumentu ministerstva, že rakúsky projekt je starší a nejde len o nové cesty. V Poľsku napríklad cez PPP postavila rakúska firma STRABAG v rokoch 2009-2012 zbrusu nový úsek diaľnice A2 medzi mestami Nowy Tomyśl a Świecko za 1,3 miliardy eur, teda za rovnakú sumu, akú má stáť investora výstavba obchvatu Bratislavy. S tým rozdielom, že kým projekt obchvatu Bratislavy obsahuje úseky v celkovej dĺžke 59 km, poľská diaľnica má dĺžku 106 km, teda takmer dvojnásobok. O polovicu lacnejšie diaľnice ako my teda nestavajú len v Rakúsku, ale minimálne aj Poľsku. A som si istý, že podobné projekty nájdeme aj v mnohých ďalších krajinách.

Aby to bolo jasné: Slovensko potrebuje modernú dopravnú infraštruktúru, a preto som za postavenie diaľničného obchvatu Bratislavy D4, aj za postavenie rýchlostnej cesty R7 cez južné regióny Slovenska. Ale som proti tomu, aby sa stavali za dvojnásobné ceny ako porovnateľné projekty v zahraničí. PPP projekty musia byť nastavené tak, aby boli v prospech daňových poplatníkov. Nie ako megakšeft pre investora.
http://tomasmeravy.blog.sme.sk/c/373480 ... stora.html