Bruselu sa nepáči Ficova pomoc Váhostavu

re-print článkov týkajúcich sa problematiky diaľnic a rýchlostných komunikácií

Moderátor: Moderátori

Bruselu sa nepáči Ficova pomoc Váhostavu

Odoslaťod juancarlos » 01. Okt 2015 14:39

BRATISLAVA - Odkúpenie pohľadávok od veriteľov Váhostavu Juraja Širokého sledujú až z Bruselu. Podľa informácii Aktuálne.sk Európska komisia naďalej monitoruje postup Slovenska v tejto kauze. Tím eurokomisárky pre hospodársku súťaž Margrethe Vestager sa zaujíma, či štát neposkytne týmto spôsobom neoprávnenú štátnu pomoc. Od konca septembra totiž môžu nezabezpečení veritelia stavebnej spoločnosti požiadať štát prostredníctvom Slovenskej reštrukturalizačnej o odkúpenie svojich pohľadávavok.
Na odkúpenie pohľadávok vláda vyčlenila peniaze z bankového odvodu, ktorý mal pôvodne slúžiť na záchranu bánk.

Vláda Roberta Fica však prijala práve kvôli Váhostavu ešte v apríli tohto roku novelu Obchodnému zákonníka, kde zahrnuli okrem iného aj zmenu použitia peňazí z bankového odvodu.

Pôvodne bola reč o tom, že na odkúpenie pohľadávok pôjde viac ako 50 miliónov eur. Dnes je už isté, že štát na tento proces vyčlenil 20 miliónov eur. Potvrdil nám to konateľ štátnej firmy Slovenská reštrukturalizačná Peter Miššík.

Komisia sleduje

Vláda síce navrhla, že od veriteľov odkúpia 50 percent pohľadávok, podľa nariadenia Európskej komisie však nemôžu vyplatiť jednému veriteľovi viac ako 200-tisíc eur. „Európska komisia sa týmto prípadom zaoberá a je v kontakte s príslušnými orgánmi na Slovensku,“ uviedol pre Aktuálne.sk Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Ak by totiž v Bruseli vyhodnotili, že v tomto prípade ide o štátnu pomoc, vláda by musela požiadať Európsku komisiu o stanovisko, či bankový odvod môže, alebo nemôže použiť na tento účel.

V prípade, žeby záver komisie znel, že ide o neoprávnenú štátnu pomoc, Slovensku hrozia sankcie. Váhostav by navyše musel všetky peniaze použité na pomoc veriteľom vrátiť do štátnej kasy.

Ministerstvo financií trvá na tom, že spôsobom, akým sa rozhodli peniaze poskytnúť, neprekročia pravidlá nastavené komisiou. „Pri stanovení odplaty za odkupované pohľadávky sa bude prihliadať na výšku pomoci de minimis prijatú jednotlivým veriteľom,“ reagovali z Tlačového oddelenia ministerstva financií. Viac ako spomínaných 200 tisíc to podľa nich nebude.

Otázni veritelia

Samotný Váhostav sa k tomuto procesu nevyjadruje. Chce si počkať do konca termínu, dokedy si môžu veritelia uplaniť nárok na odkúpenie pohľadávok. „Po ukončení tohto procesu bude jasné, s koľkými partnermi bude Váhostav spolupracovať pri výmene ich pohľadávky za akcie spoločnosti,“ dodal hovorca spoločnosti Tomáš Halán.
Veritelia môžu podať žiadosť o odkúpenie svojich pohľadávok najneskôr do 31. marca na adresu Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Výzvu uverejnila na svojej stránke Slovenská reštrukturalizačná, ktorá ich následne od veriteľov odkúpi. Stavebný gigant vstúpil do reštrukturalizácie v máji tohto roku.

V prípade Váhostavu sú však niektorí veritelia otázni. Ako už bolo medializované niektorí sú personálne prepojení a stoja za nimi rovnakí ľudia.

Použitie osobitného odvodu bánk v prípade Váhostavu neschvaľuje ani Národná banka Slovenska (NBS). Tá po schválení novely v zrýchlenom legislatívnom konaní vydala stanovisko, že sa k nemu nemohla vyjadriť. Podľa hovorkyne Národnej banky Martiny Solčányiovej by mala vláda zmeny v použití bankového odvodu konzultovať s Európskou centrálnou bankou (ECB). „Pri konzultácii pôvodného zákona sa nepredpokladalo použitie zdrojov iným spôsobom, pretože bol účelovo zriadený na riešenie problémov bánk,“ zopakovala postoj NBS Solčányiová.

Hrozba sankcií aj z ECB

Slová NBS potvrdzuje aj bývalý spravodajca ECB na Slovensku Milan Vetrák. Podľa neho sa vláda ešte pred prijatím zmeny v oblasti použitia peňazí z bankového odvodu mala obrátiť na centrálnu banku. „Nejde pritom o súhlas s použitím, ale o to, či vôbec navrhovaná legislatíva mohla byť prijatá,“ priblížil Vetrák s tým, že pri samovoľnom rozhodovaní môže Slovensko ohroziť stabilitu eurozóny.

Podľa bývalého spravodajcu môžu zo strany ECB začať voči nám konať aj po prijatí legislatívy a vláde odporučiť, aby prijaté opatrenie zrušila. Ak by sme neuposlúchli a banka by vyhodnotila, že zmena, ktorú sme spravili je vážnym porušením európskeho práv, posunie prípad Európskej komisii.

„Tá slovenskú vládu môže zažalovať na Súdnom dvore EÚ v Luxemburgu a požadovať nielen zmenu legislatívy, ale aj finančné sankcie,“ dodal Vetrák.

http://aktualne.atlas.sk/bruselu-sa-nep ... nes/kauzy/
juancarlos
zaslúžilý diskutujúci
 
Príspevky: 689
Založený: 04. Mar 2015 22:08
Bydlisko: BA, CA, SB

Naspäť na 2015

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.