Nové diaľničné priority: juh SR, Orava a Šariš

[juancarlos]

Rýchlostná cesta R2 z Trenčína juhom SR do Košíc, R7 z Bratislavy na Lučenec, R3 z Trstenej na juh do Šiah a R4 od Duklianskeho priesmyku smerom na juh po hranicu s Maďarskom. Tieto úseky označila nová štvorkoalícia za prioritné. Doteraz sa počítalo s tým, že najbližšie roky sa nedostavajú.
Šanca na ich väčšiu rozostavanosť sa však teraz zvýšila. Problémom však je, že intenzita dopravy na týchto úsekoch nie je taká veľká ako na iných miestach. Teraz je rozostavaná diaľnica D1 z Bratislavy do Košíc, kysucká D3 a časť R2.

Z eurofondov sa má postaviť ešte obchvat Prešova, Košíc a Čadce. Štát tým už všetky eurofondy až do roku 2020 rozdelil. Chýba tak pol miliardy eur na nevyhnutný úsek D1 Turany – Hubová, asi 100 miliónov eur na obchvat Zvolena a tiež 1,7 miliardy eur na R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka. Stavať rýchlejšie R2, R3, R4 a R7 sa nateraz nejaví príliš reálne.
Jednak tieto cesty stále nie sú z hľadiska trasovania či vykupovania pozemkov pripravené a druhá vec je, že chýbajú peniaze na výstavbu. Nový minister dopravy má byť nominantom strany Sieť, ktorá sľubovala pred voľbami, aby bola z každého miesta SR dostupnosť diaľnice pre vodičov do pol hodiny. Na vybudovanie takejto siete chýba niekoľko miliárd eur.

„Prioritou by malo byť dokončenie D1 najmä po Košice. Z dopravného pohľadu je určite dôležité dokončiť D3 a budovať R2 okolo Zvolena,“ povedal Ľubomír Palčák, generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline. Zároveň však dodal, že by samozrejme bolo veľmi dobré, ak by sa pokročilo aj s výstavbou rýchlostných ciest R3 a R4.

Štát by mal stavať diaľnice a rýchlostné cesty na miestach, kde doprava dosahuje najvyššiu intenzitu. Z toho pohľadu je prioritná dostavba D1 a D3. Denná intenzita dopravy od Žiliny smerom na sever prekračuje 20-tisíc vozidiel. Štát však nemá finančné prostriedky na výstavbu dvoch úsekov na tejto diaľnici, kde patrí D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto a D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica aj napriek tomu, že dané úseky môžu čerpať peniaze z Európskej únie.

Na financovanie z eurofondov spĺňajú podmienky aj mnohé úseky na rýchlostných cestách. Taktiež sa však už do nového Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 nezmestili. Na druhej strane intenzity dopravy, ktoré sú na rýchlostných cestách, sú často menšie ako v oblasti diaľnic.

Cez horský priechod Soroška medzi Rožňavou a Košicami denne prejde 8-tisíc automobilov. Súčasnú cestu prvej triedy I/50 má nahradiť rýchlostná cesta R2 v úseku Rožňava – Jablonov nad Turňou. Podľa Strategického plánu rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 by sa výstavba úseku mala začať v roku 2016. Dnes je však jasné, že termín sa nestihne.

Podobnú intenzitu dopravy dosahuje aj cesta I/59, ktorú má nahradiť oravská rýchlostná cesta R3. Denne po danej ceste prvej triedy prejde 7-tisíc vozidiel. O tisícku viac áut prejde po ceste I/73, ktorá v súčasnosti čaká, kedy ju na Šariši nahradí rýchlostná cesta R4. Rovnaká situácia vládne aj na ceste I/63, kde je plánovaná rýchlostná cesta R7 Holice – Dunajská Streda.

Najviac áut v okolí naplánovaných rýchlostných ciest jazdí v oblasti Prievidze, Martina, Zvolena, Lučenca a Rimavskej Soboty. V týchto miestach denná intenzita dopravy prekračuje 10-tisíc vozidiel. Zatiaľ je neznáme, kedy sa začne s výstavbou väčšiny úsekov daných rýchlostných ciest. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) síce na svojich internetových stránkach uvádza informatívny začiatok výstavby, ktorý však zohľadňuje len pripravenosť úsekov a nie ich financovanie. Jednotlivé úseky rýchlostných ciest R2, R3, R4 a R7 by sa tak mali začať stavať v rozpätí rokov 2016 až 2020. Reálny začiatok výstavby však závisí od financovania.

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clano ... a-a-saris/