Diaľnica v Turci vyvolala spor o vodu

[plš]

Diaľnica v Turci vyvolala spor o vodu
Martin Majerníček, Pravda | 25.09.2016 20:00

Výstavba úseku diaľnice D1 Turany – Hubová naráža na ďalšiu prekážku. Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie odporučila ministerstvu, aby trasa úseku viedla cez tunel Korbeľka. Ten odporúčajú aj ochranári prírody, pretože tunelový variant obíde vzácne prírodné oblasti, cez ktoré mal viesť údolný variant. Tunel dlhý 5,9 kilometra však vraj môže ohroziť pramene podzemných vôd.

Turčianska vodárenská spoločnosť sa obáva ohrozenia vodných zdrojov pri výstave diaľnice D1.
Autor: TURNVOD

„My ako vodohospodári máme v oblasti tunela Korbeľka významný vodárenský zdroj. Zásobujeme ním tri dediny. Šútovo je navyše neprepojiteľné iným spôsobom. Voda ide navyše aj do skupinového vodovodu,“ povedala Eleonóra Brndiarová, technička stavebných konaní Turčianskej vodárenskej spoločnosti. Podľa jej slov ide o prameň, ktorý má až strategický význam a dosahuje výdatnosť 40 litrov za sekundu. Vodohospodári sa obávajú podobného scenára, ktorý nastal v tuneli Višňové. Ten sa nachádza juhovýchodne od Žiliny na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala. V súčasnosti prebieha jeho razenie.

Celý úsek diaľnice by mal byť motoristom sprístupnený v roku 2019 a odbremení vyťaženú cestu prvej triedy I/18 vedúcu pod Strečnom. Po vybudovaní prieskumnej štôlne však začalo z masívu vytekať 250 až 400 litrov vody za sekundu, ktoré nikto nevyužíva. Voda priamo z masívu vteká bez úžitku do Váhu. „Je to veľká škoda. Ak by sme boli púštna krajiny, viac by sme si vodu vážili,“ dodáva Brndiarová.

Projekt výstavby tunela Korbeľka však má počítať s tým, že jeho trasa povedie cez masív, v ktorom sa nachádzajú pramene vody. Z toho dôvodu povedie nad úrovňou podzemných vôd. Okrem toho tunel dostane celoplošnú hydroizoláciu, čo sa v prípade razenia prieskumnej štôlne tunela Višňové nestalo. Tieto opatrenia by mali zabrániť znehodnoteniu dôležitých prameňov podzemných vôd. „Keď prebehlo posudzovanie vplyvov na životné prostredie s tým, že sa upravila niveleta tunela Korbeľka, a teda vytiahol sa nad hladinu podzemnej vody, ovplyvnenie je minimálne. Údolný variant s tunelom Rojkov by oveľa viac ovplyvnil hladiny podzemnej vody,“ povedal Ján Snopko, vedúci projektant spoločnosti Tarosi, c. c. Či už trasa diaľnice povedie prostredníctvom tunela Rojkov alebo Korbeľka, druhým tunelom v úseku bude Havran s dĺžkou 2,9 kilometra.

Podľa Snopka je možné v každom tuneli oddeliť drenážnu vodu od povrchových vôd z vozovky. „V prípade, že v tuneli Korbeľka by sa našli pramene podzemnej vody, tak sa dajú stiahnuť, oddeliť, vyviesť von z tunela a následne použiť na zásobovanie vodovodu,“ dodáva Snopko. Zároveň však dodáva, že ide o problém, ktorý je technicky zvládnutý. Ministerstvo dopravy zatiaľ stále nerozhodlo, či bude úsek diaľnice D1 Turany – Hubová trasovať prostredníctvom pôvodného údolného variantu, ktorého súčasťou mal byť tunel Rojkov s dĺžkou 1,8 kilometra, alebo zvolí alternatívu prostredníctvom tunela Korbeľka. Výstavbu údolného variantu však zastavil v roku 2013 zosuv pri Šútove. Údolný variant navyše vedie cez zosuvové oblasti a ohrozuje prírodné oblasti ako napríklad Rojkovské rašelinisko. Trasa s tunelom Korbeľka má byť kratšia, čo zvýši vodičom úsporu času a pohonných hmôt.

Diaľničný úsek D1 Turany – Hubová je v súčasnosti najkritickejším úsekom na celej diaľnici D1 a bráni prepojeniu Bratislavy s Košicami. Zosuv pôdy pri Šútove v roku 2013 oddialil výstavbu o niekoľko rokov. V prípade, že sa štát rozhodne pre ktorýkoľvek variant, výstavba sa nezačne skôr ako o päť rokov. Pôvodný údolný variant si buď vyžiada sanáciu oblasti zosuvu, alebo obídenie danej oblasti. „Zmeny údolného variantu sú také markantné, že sa musí ísť znova do územného rozhodnutia, stavebného povolenia, do realizačnej dokumentácie a súťaže. V úseku by sa menila trasa, dĺžka trasy a dĺžka mostných objektov,“ dodáva Snopko.

Štát bude navyše musieť nájsť dodatočné zdroje na výstavbu daného úseku, pretože peniaze z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020, prostredníctvom ktorého štát využíva na výstavbu diaľnic eurofondy, sú už vyčlenené na iné projekty. Dostupný objem finančných prostriedkov postačí už len na dostavbu rozbehnutých projektov, rozostavanie obchvatov Košíc, Prešova a Čadce spolu s úsekom rýchlostnej cesty R2 Košice-Šaca – Košické Oľšany, ktorá sa tiež pripojí k obchvatu metropoly východného Slovenska. Výstavba úseku D1 Turany – Hubová si vyžiada viac ako pol miliardy eur. Práve úsek D1 Turany – Hubová bude pravdepodobne posledným dostavaným úsekom súvislej diaľnice medzi dvoma najväčšími slovenskými mestami. Po jeho dokončení môže mať Bratislava súvislé diaľničné spojenie s Košicami približne v roku 2026.
http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clano ... or-o-vodu/