23.02.2017 | Ján Kováč | © 2017 News and Media Holding
Aj preto sa teraz tlačí do popredia iná filozofia: Nestavajme veľkorysé a možno niekedy nepotrebné autostrády do každého regiónu. Radšej hľadajme menej nákladné riešenia a z ušetrených peňazí docieľme viac. Prvým dôležitým výsledkom je rozhodnutie zúžiť severný prešovský obchvat, ktorý presadil útvar Hodnoty za peniaze (ÚHP) na ministerstve financií.
Ktorý je najlepší
Zúženie niektorých úsekov severného obchvatu zo štyroch na dva pruhy nie je absolútnym víťazstvom. Ideálnym riešením je podľa ÚHP stavať namiesto severného obchvatu Prešova východný, ktorý sa mal spojiť so západným obchvatom, čiže s diaľnicou D1. Oba by mali byť podľa ÚHP zatiaľ v polovičnom profile. Ministerstvo dopravy odmietlo východný obchvat so zdôvodnením, že nie je pripravený.
Analytik inštitútu INEKO Ján Kovalčík tento argument spochybňuje. Podľa neho sa ani severný obchvat nedá stavať v dohľadnom čase, lebo ho bude treba nanovo projektovať. „Ak budú chcieť trasu modifikovať a dlhší z tunelov vypustiť, príprava sa vráti takmer na začiatok. To by posunulo horizont možného dokončenia severného obchvatu až k roku 2025,“ povedal J. Kovalčík. Dovtedy sa dá pripraviť a postaviť aj východný obchvat, ktorý by bol v ľahšom teréne oveľa lacnejší, myslí si analytik. Zároveň sa obáva, že úspora nákladov bude skromná, menej ako 30 percent, keďže stavba je v ťažkom teréne a s dvoma tunelmi.
Čo odporúča inštitút INEKO
- Začleňovať do plánovaných rýchlociest využiteľné cesty I. triedy. (napríklad úseky diaľnice D3 medzi Žilinou a Čadcou, R3 na Turci, R2 na juhu stredného Slovenska).
- Niektoré rýchlostné cesty nahradiť lacnejšími preložkami ciest I. triedy, čiže obchvatmi (Horná Orava).
- Korigovať priveľmi ambiciózne plány výstavby diaľnic a rýchlociest.
Využiť existujúce cesty
Napriek tomu sa prísľub zúžiť severný obchvat dá považovať za úspech. Pôvodne bol totiž na zozname ciest, ktoré ÚHP nemal posudzovať vôbec. Rezort dopravy naň zaradil päť ďalších, ktoré boli podľa neho v pokročilom štádiu prípravy, a preto o nich nechcelo diskutovať. Ustúpil až pod tlakom ministra financií Petra Kažimíra a prezidenta Andreja Kisku. Otvára sa tak možnosť, že ustúpi aj pri ďalších cestách, menovite pri úseku Kriváň – Lovinobaňa, ktorý je pokračovaním rýchlostnej cesty R2 od Zvolena v smere na Lučenec a pri južnom obchvate Košíc.
Veľa peňazí, málo áut
Problematický môže byť najmä ten lučenecký. Stojí totiž takmer toľko, ako ten košický – do 400 miliónov eur, no jazdiť má na ňom zhruba polovičný počet áut.
ÚHP chce hľadať lacnejšie alternatívy. „Chceme preskúmať, či vieme dosiahnuť porovnateľné prínosy za menej peňazí, či už v železničnej doprave, na cestách prvej triedy alebo vo výstavbe diaľnic v polprofile,“ povedal riaditeľ ÚHP Š. Kišš.
Rezort dopravy na financovanie diaľnic žiada uvoľnenie dlhovej brzdy a rast zadlženia štátu
V niektorých regiónoch možno stačí vybudovať okolo obcí obchvaty, ktoré sa začlenia do existujúcej cesty prvej triedy. Podľa J. Kovalčíka to treba zvážiť napríklad na hornej Orave. „Preložky ciest I. triedy môžu priniesť rýchlejšie a primeranejšie riešenie dopravných potrieb, postačujúce aj v dlhodobom výhľade,“ povedal J. Kovalčík.
Niečo už stojí
Ďalšou možnosťou je začlenenie existujúcich úsekov ciest prvej triedy. Príkladom z histórie sú niektoré úseky R2 medzi Trnavou a Zvolenom. Oproti novším častiam R2 sú spravidla kľukatejšie. Využiť existujúcu cestu sa podľa J. Kovalčíka dá aj na kysuckej D3 medzi Kysuckým Lieskovcom a Oščadnicou. „Tá sa v minulosti stavala ako polovičný profil budúcej diaľnice, jej nezačlenenie do plánovanej D3 je preto absurdnosť, ktorú treba napraviť,“ hovorí analytik. Podobne sa dá podľa neho využiť spomínaný tankodróm pri budovaní turčianskych úsekov R3 a niektoré úseky ciest na juhu stredného a východného Slovenska.
Okrem výhod v podobe ušetrených peňazí to má aj úskalia. Existujúce cesty sú prepojené s lokálnou infraštruktúrou, čo pri rýchloceste môže byť problém. A ak sa štát rozhodne budovať namiesto rýchlociest obchvaty obcí, jazda autom bude pomalšia.
Štát nemá na všetky plánované autostrády peniaze. Z debaty o prešovskom obchvate je však zrejmé, že ministerstvo dopravy nemá ambíciu strážiť náklady. Pátranie po zlepšovákoch sa preto javí ako rozumnejšia cesta.
Zdroj: eTrend, portál http://www.etrend.sk
https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok- ... ytici.html
