Ak neopravíme Devínsku cestu, môžeme prísť o medzinárodnú cy
Odoslané: 28. Aug 2017 10:1117.08.2017, 18:58 | Katarína Ragáčová | © 2017 News and Media Holding
Skôr, ako vyvlastňovať pozemky pod cyklocestami, by sme mali komunikovať so starostami a následne majiteľmi pôdy, aby sme ich presvedčili argumentmi, že postaviť cyklocestu je dobré pre ich región aj pre nich samotných, hovorí národný cyklokoordinátor Peter Klučka.
Peter Klučka
Zdroj: Martina Brunovská
Peter Klučka
Peter Klučka
Peter Klučka
Peter Klučka
Peter Klučka
Zdieľať
Tlačiť
Poslať e-mailom
Oznámiť chybu
7
Tagy
Bratislava, cyklocesty, Devínska cesta, národný koordinátor, Žilina
Národná cyklostratégia z roku 2013 hovorí, že sa do roku 2020 má vystavať tisíc kilometrov cyklociest. Koľko sa ich doteraz vybudovalo?
Súhlasím s tým, že nárast vybudovaných cyklociest nie je taký, ako sa plánoval. Ale v stratégii sa rátalo s tým, že budú vypísané eurofondové výzvy v jednotlivých operačných programoch, ktoré súvisia s rozvojom cyklistickej dopravy. Sú tri, integrovaný regionálny operačný program, ktorý je predovšetkým zameraný na budovanie infraštruktúry, potom program rozvoja vidieka a program rozvoja cezhraničnej spolupráce. Je pravda, že na výzvu v rámci integrovaného regionálneho operačného programu sa dlho čakalo.
Kladne boli zatiaľ posúdené len dva projekty.
Prihlásených ich bolo okolo 30. Tieto projekty boli pripravované už dlhší čas.
Neprehliadnite
Do práce na bicykli? Len v reklame, cesty na to nie sú
Vláda sa zaviazala dlhodobo podporovať budovanie cyklociest. Každý rok ich malo...
Nesrovnal rozdelil milióny eur na bratislavské cesty, cyklotrasy a zeleň
Na cyklotrasy obetuje magistrát takmer milión eur
Nová cyklotrasa medzi Bratislavou a Viedňou
Marchfeldkanal má 61 kilometrov a vedie od Schlosshofu
Na eurofondy sa odvoláva aj ministerstvo dopravy. Pritom sa však predpokladalo aj priame financovanie štátom.
Ministerstvo sa snažilo v prvých rokoch dať peniaze aspoň na podporu projektovej dokumentácie, aby boli projekty financovateľné v čase vypísania eurofondovej výzvy. Ale áno, zachytil som nedostatok politickej vôle, lebo sme schválili trvalý finančný mechanizmus, ktorý hovorí, že ročne pôjdu na budovanie cykloinfraštruktúry dve až tri eurá na obyvateľa, aby sme dosiahli 10-percentný podiel cyklistickej dopravy. Treba otvorene povedať, že napriek našej snahe nám nebolo umožnené dostať túto sumu, lebo sa stále odvolávalo na to, že cyklocesty budú financované z eurofondov. Ja to chápem tak, že keď o tri roky bude stop eurofondom, vrátime sa k modelu financovania zo štátneho rozpočtu. Teda, ak bude chcieť štát splniť svoj záväzok.
Peter KlučkaZdroj: Martina Brunovská
Prečo podľa vás štát nevyčlení prostriedky z rozpočtu už teraz? Iné krajiny dávajú peniaze z rozpočtu, a aj preto majú cykloinfraštruktúru na inej úrovni, ako máme my. Pričom verejné financie sú na tom v súčasnosti veľmi dobre.
Úprimne, myslím si, že im to ešte v hlavách nedocvaklo. U nás sa stále rozvíjala len individuálna automobilová doprava, lebo na to idú dane z motorových palív. Nedocenili sme nemotorovú a pešiu dopravu. Snažíme sa ju podporovať cez kampane „Na bicykli do práce“ a „Bicyklom do školy“, teraz beží kampaň do obchodu. Počet ľudí, ktorí sa do nich zapájajú, rastie geometrickým radom. Začínali sme so stovkou a tento rok šlo na bicykli do práce približne 8 500 ľudí. Aj to asi spôsobilo, že začala byť politická vôľa. A je mi jedno, či je to SNS alebo akákoľvek iná strana, okrem ĽSNS. Ale fakt je, že v roku 2001 sme zrušili Štátny fond cestného hospodárstva. Česi si ho nechali, idú tam peniaze z daní z nafty, ale nefinancujú cezeň len cesty pre autá. Na podporu rozvoja cyklistickej dopravy z neho dávajú 152 miliónov korún ročne. To bol model, ktorý sme sa snažili preniesť do trvalého finančného mechanizmu.
Peter KlučkaZdroj: Martina Brunovská
Myslíte si, že tých 81 miliónov eur, ktoré štát vyčlenil v rámci eurofondov, je dostatočný balík?
Nemyslím si to. Uživili by sme aj viac.
Viete teda povedať, koľko kilometrov cyklociest sa u nás vybudovalo od roku 2013?
Približne 50 až 80 kilometrov cyklociest. Keď hovoríme, že dovtedy sme mali asi 150 kilometrov, tak dnes môžeme mať 200, najviac 250 kilometrov cyklociest.
Hovoríme o cyklocestách v mestách, nie o cykloturistických trasách?
O tých, ktoré spĺňajú cyklodopravný charakter, teda mestských, takých čo spájajú obce a mestá a ľudia ich využívajú na cestu do práce. Ako veľmi dobrý príklad takejto cesty uvediem cestu, ktorá spája mestá Svit a Poprad. Približne osem kilometrov umožňuje dochádzanie za prácou zo Svitu do Popradu. A Svit sa aj umiestňuje už tretí rok na prvom mieste v kampani „Za prácou na bicykli”, v prepočte na počet obyvateľov. Dobrý príklad je tiež rodinná cestička Zvolen - Sliač dlhá asi 5,5 kilometra. Tú s veľkou nevôľou zafinancoval banskobystrický župan, keď preberal župu.
Peter KlučkaZdroj: Martina Brunovská
Žilinskému aj bratislavskému primátorovi vyčítajú, že si postavili kampaň na budovaní cyklociest, ale robia minimum.
Skôr to vnímam tak, že sa to deje omnoho pomalšie, ako sme očakávali. V Bratislave nemožno poprieť snahu. Išiel som z konca Petržalky až k Centrálu na Trnavskom mýte a až na pár výnimiek som išiel po cykloceste, takže podmienky sa postupne utvárajú. Faktom však je, že nemáme dostatok kvalitných projektov, nech už je to ktorýkoľvek župan. To je to, v čom zaostávame.
V čom je problém? Nevieme zaplatiť ľudí? Alebo neexistujú?
V odbornom vnímaní nie sme až natoľko zdatní. Ale je to možno aj o tom, že sa budovanie kvalitnej infraštruktúry nedocení. Stretávame sa aj s tým, že policajný inšpektorát odmietne dať povolenie na budovanie cyklocesty, lebo to nebolo doteraz obvyklé. Jazdíme preto po Slovensku a osem krajských inšpektorátov presviedčame a školíme v technických podmienkach pre projektovanie.
Peter KlučkaZdroj: Martina Brunovská
Pri budovaní cyklociest je problém aj s majetkoprávnym vyrovnaním. Vidíte inú cestu ako vyvlastňovanie?
Išlo o nešťastné vyjadrenie predsedu SNS Andreja Danka. Faktom je, že výstavbu môže brzdiť sto metrov nevykúpených pozemkov, tak ako v bratislavskej mestskej časti Rača.
Čo je problém? To, že vlastníci nechcú odpredať svoj pozemok, alebo chcú vyššiu sumu? Prípadne ide o neznámych vlastníkov?
Skôr je to otázka vyjednávania o cene. Už menej často je to otázka nepochopenia. Napríklad na východnom Slovensku robia Košický a Prešovský kraj skvelý projekt medzinárodnej cyklocesty Eurovelo 11. Donedávna na nich majitelia pozemkov aj ďalší obyvatelia pozerali, čo to od nich chcú. Zrazu zistili, že ak sa vybuduje medzinárodná cyklocesta, môže do ich kraja prísť množstvo turistov, ktorí si pozrú drevené kostolíky, ktoré patria medzi pamiatky UNESCO, zastavia sa v dedine v krčme, ubytujú sa v penzióne, a ten pohľad je zrazu úplne iný. Možno je to skôr otázka nastavenia komunikácie.
Takže vyvlastňovanie vnímate ako krajnú možnosť?
Áno, ale zase prečo ju nepoužiť v nevyhnutných prípadoch.
Nebezpečný cyklochodník na Devínskej ceste môže SR pripraviť o časť trasy Eurovelo 13.Zdroj: Milan David
Predseda SNS hovoril aj o budovaní národnej cyklotrasy. Vidíte niečo takéto reálne?
Máme približne 15-tisíc cykloturistických trás. Čo je, na rozdiel od cyklociest, dostačujúci počet. Tie cesty sú poprepájané. V tomto smere aj vyhlásenie, že spravíme národnú cyklotrasu nie je až také veľkohubé. Lebo dnes sa už vieme dostať popri hranici vodných tokov z Brodského, kde je hranica medzi Moravou a Slovenskom, až do Uble.
Stačí tieto cyklotrasy len pospájať?
Presne tak. Z existujúcich regionálnych ciest vieme urobiť národnú. Aj takú, ktorá dovedie cyklistov na medzinárodné trasy. Máme Eurovelo 6, ktorá vedie z Atlantiku až k Čiernemu moru a Eurovelo 13, ktorá vedie od Barentsovho mora až do gréckeho Solúna. U nás je to pozdĺž rieky Moravy cesta železnej opony. A buduje sa Eurovelo 11, na to idú peniaze priamo z Bruselu.
Peter KlučkaZdroj: Martina Brunovská
Kvalitu našich cyklociest dobre vykresľuje práve časť cesty Eurovelo 13, Devínska cesta. Dosahuje podľa vás kvalitu medzinárodnej cyklocesty? Cyklopruh je nakreslený na existujúcej, veľmi úzkej vozovke...
Ak nebudeme riešiť bezpečnosť cyklistov na tejto ceste medzinárodného významu, hrozí, že Devínska cyklocesta bude vyňatá z Eurovelo, obíde nás a pôjde po rakúskej strane. Bola by to obrovská škoda, ale aj veľká hanba pre Slovensko, že nedokázalo sprejazdniť túto cestu a spraviť ju bezpečnou. Výstraha z Európskej komisie už prišla. Je to síce len 4,5 kilometra, ale je to dôležitá cesta, aj v súvislosti s tým, že sa otvoril Most Slobody v Devínskej Novej Vsi a voľný pohyb cyklistov prechádzajúcich do centra mesta môže byť značne ohrozený.
https://www.etrend.sk/ekonomika/ak-neop ... ?split=all
Skôr, ako vyvlastňovať pozemky pod cyklocestami, by sme mali komunikovať so starostami a následne majiteľmi pôdy, aby sme ich presvedčili argumentmi, že postaviť cyklocestu je dobré pre ich región aj pre nich samotných, hovorí národný cyklokoordinátor Peter Klučka.
Peter Klučka
Zdroj: Martina Brunovská
Peter Klučka
Peter Klučka
Peter Klučka
Peter Klučka
Peter Klučka
Zdieľať
Tlačiť
Poslať e-mailom
Oznámiť chybu
7
Tagy
Bratislava, cyklocesty, Devínska cesta, národný koordinátor, Žilina
Národná cyklostratégia z roku 2013 hovorí, že sa do roku 2020 má vystavať tisíc kilometrov cyklociest. Koľko sa ich doteraz vybudovalo?
Súhlasím s tým, že nárast vybudovaných cyklociest nie je taký, ako sa plánoval. Ale v stratégii sa rátalo s tým, že budú vypísané eurofondové výzvy v jednotlivých operačných programoch, ktoré súvisia s rozvojom cyklistickej dopravy. Sú tri, integrovaný regionálny operačný program, ktorý je predovšetkým zameraný na budovanie infraštruktúry, potom program rozvoja vidieka a program rozvoja cezhraničnej spolupráce. Je pravda, že na výzvu v rámci integrovaného regionálneho operačného programu sa dlho čakalo.
Kladne boli zatiaľ posúdené len dva projekty.
Prihlásených ich bolo okolo 30. Tieto projekty boli pripravované už dlhší čas.
Neprehliadnite
Do práce na bicykli? Len v reklame, cesty na to nie sú
Vláda sa zaviazala dlhodobo podporovať budovanie cyklociest. Každý rok ich malo...
Nesrovnal rozdelil milióny eur na bratislavské cesty, cyklotrasy a zeleň
Na cyklotrasy obetuje magistrát takmer milión eur
Nová cyklotrasa medzi Bratislavou a Viedňou
Marchfeldkanal má 61 kilometrov a vedie od Schlosshofu
Na eurofondy sa odvoláva aj ministerstvo dopravy. Pritom sa však predpokladalo aj priame financovanie štátom.
Ministerstvo sa snažilo v prvých rokoch dať peniaze aspoň na podporu projektovej dokumentácie, aby boli projekty financovateľné v čase vypísania eurofondovej výzvy. Ale áno, zachytil som nedostatok politickej vôle, lebo sme schválili trvalý finančný mechanizmus, ktorý hovorí, že ročne pôjdu na budovanie cykloinfraštruktúry dve až tri eurá na obyvateľa, aby sme dosiahli 10-percentný podiel cyklistickej dopravy. Treba otvorene povedať, že napriek našej snahe nám nebolo umožnené dostať túto sumu, lebo sa stále odvolávalo na to, že cyklocesty budú financované z eurofondov. Ja to chápem tak, že keď o tri roky bude stop eurofondom, vrátime sa k modelu financovania zo štátneho rozpočtu. Teda, ak bude chcieť štát splniť svoj záväzok.
Peter KlučkaZdroj: Martina Brunovská
Prečo podľa vás štát nevyčlení prostriedky z rozpočtu už teraz? Iné krajiny dávajú peniaze z rozpočtu, a aj preto majú cykloinfraštruktúru na inej úrovni, ako máme my. Pričom verejné financie sú na tom v súčasnosti veľmi dobre.
Úprimne, myslím si, že im to ešte v hlavách nedocvaklo. U nás sa stále rozvíjala len individuálna automobilová doprava, lebo na to idú dane z motorových palív. Nedocenili sme nemotorovú a pešiu dopravu. Snažíme sa ju podporovať cez kampane „Na bicykli do práce“ a „Bicyklom do školy“, teraz beží kampaň do obchodu. Počet ľudí, ktorí sa do nich zapájajú, rastie geometrickým radom. Začínali sme so stovkou a tento rok šlo na bicykli do práce približne 8 500 ľudí. Aj to asi spôsobilo, že začala byť politická vôľa. A je mi jedno, či je to SNS alebo akákoľvek iná strana, okrem ĽSNS. Ale fakt je, že v roku 2001 sme zrušili Štátny fond cestného hospodárstva. Česi si ho nechali, idú tam peniaze z daní z nafty, ale nefinancujú cezeň len cesty pre autá. Na podporu rozvoja cyklistickej dopravy z neho dávajú 152 miliónov korún ročne. To bol model, ktorý sme sa snažili preniesť do trvalého finančného mechanizmu.
Peter KlučkaZdroj: Martina Brunovská
Myslíte si, že tých 81 miliónov eur, ktoré štát vyčlenil v rámci eurofondov, je dostatočný balík?
Nemyslím si to. Uživili by sme aj viac.
Viete teda povedať, koľko kilometrov cyklociest sa u nás vybudovalo od roku 2013?
Približne 50 až 80 kilometrov cyklociest. Keď hovoríme, že dovtedy sme mali asi 150 kilometrov, tak dnes môžeme mať 200, najviac 250 kilometrov cyklociest.
Hovoríme o cyklocestách v mestách, nie o cykloturistických trasách?
O tých, ktoré spĺňajú cyklodopravný charakter, teda mestských, takých čo spájajú obce a mestá a ľudia ich využívajú na cestu do práce. Ako veľmi dobrý príklad takejto cesty uvediem cestu, ktorá spája mestá Svit a Poprad. Približne osem kilometrov umožňuje dochádzanie za prácou zo Svitu do Popradu. A Svit sa aj umiestňuje už tretí rok na prvom mieste v kampani „Za prácou na bicykli”, v prepočte na počet obyvateľov. Dobrý príklad je tiež rodinná cestička Zvolen - Sliač dlhá asi 5,5 kilometra. Tú s veľkou nevôľou zafinancoval banskobystrický župan, keď preberal župu.
Peter KlučkaZdroj: Martina Brunovská
Žilinskému aj bratislavskému primátorovi vyčítajú, že si postavili kampaň na budovaní cyklociest, ale robia minimum.
Skôr to vnímam tak, že sa to deje omnoho pomalšie, ako sme očakávali. V Bratislave nemožno poprieť snahu. Išiel som z konca Petržalky až k Centrálu na Trnavskom mýte a až na pár výnimiek som išiel po cykloceste, takže podmienky sa postupne utvárajú. Faktom však je, že nemáme dostatok kvalitných projektov, nech už je to ktorýkoľvek župan. To je to, v čom zaostávame.
V čom je problém? Nevieme zaplatiť ľudí? Alebo neexistujú?
V odbornom vnímaní nie sme až natoľko zdatní. Ale je to možno aj o tom, že sa budovanie kvalitnej infraštruktúry nedocení. Stretávame sa aj s tým, že policajný inšpektorát odmietne dať povolenie na budovanie cyklocesty, lebo to nebolo doteraz obvyklé. Jazdíme preto po Slovensku a osem krajských inšpektorátov presviedčame a školíme v technických podmienkach pre projektovanie.
Peter KlučkaZdroj: Martina Brunovská
Pri budovaní cyklociest je problém aj s majetkoprávnym vyrovnaním. Vidíte inú cestu ako vyvlastňovanie?
Išlo o nešťastné vyjadrenie predsedu SNS Andreja Danka. Faktom je, že výstavbu môže brzdiť sto metrov nevykúpených pozemkov, tak ako v bratislavskej mestskej časti Rača.
Čo je problém? To, že vlastníci nechcú odpredať svoj pozemok, alebo chcú vyššiu sumu? Prípadne ide o neznámych vlastníkov?
Skôr je to otázka vyjednávania o cene. Už menej často je to otázka nepochopenia. Napríklad na východnom Slovensku robia Košický a Prešovský kraj skvelý projekt medzinárodnej cyklocesty Eurovelo 11. Donedávna na nich majitelia pozemkov aj ďalší obyvatelia pozerali, čo to od nich chcú. Zrazu zistili, že ak sa vybuduje medzinárodná cyklocesta, môže do ich kraja prísť množstvo turistov, ktorí si pozrú drevené kostolíky, ktoré patria medzi pamiatky UNESCO, zastavia sa v dedine v krčme, ubytujú sa v penzióne, a ten pohľad je zrazu úplne iný. Možno je to skôr otázka nastavenia komunikácie.
Takže vyvlastňovanie vnímate ako krajnú možnosť?
Áno, ale zase prečo ju nepoužiť v nevyhnutných prípadoch.
Nebezpečný cyklochodník na Devínskej ceste môže SR pripraviť o časť trasy Eurovelo 13.Zdroj: Milan David
Predseda SNS hovoril aj o budovaní národnej cyklotrasy. Vidíte niečo takéto reálne?
Máme približne 15-tisíc cykloturistických trás. Čo je, na rozdiel od cyklociest, dostačujúci počet. Tie cesty sú poprepájané. V tomto smere aj vyhlásenie, že spravíme národnú cyklotrasu nie je až také veľkohubé. Lebo dnes sa už vieme dostať popri hranici vodných tokov z Brodského, kde je hranica medzi Moravou a Slovenskom, až do Uble.
Stačí tieto cyklotrasy len pospájať?
Presne tak. Z existujúcich regionálnych ciest vieme urobiť národnú. Aj takú, ktorá dovedie cyklistov na medzinárodné trasy. Máme Eurovelo 6, ktorá vedie z Atlantiku až k Čiernemu moru a Eurovelo 13, ktorá vedie od Barentsovho mora až do gréckeho Solúna. U nás je to pozdĺž rieky Moravy cesta železnej opony. A buduje sa Eurovelo 11, na to idú peniaze priamo z Bruselu.
Peter KlučkaZdroj: Martina Brunovská
Kvalitu našich cyklociest dobre vykresľuje práve časť cesty Eurovelo 13, Devínska cesta. Dosahuje podľa vás kvalitu medzinárodnej cyklocesty? Cyklopruh je nakreslený na existujúcej, veľmi úzkej vozovke...
Ak nebudeme riešiť bezpečnosť cyklistov na tejto ceste medzinárodného významu, hrozí, že Devínska cyklocesta bude vyňatá z Eurovelo, obíde nás a pôjde po rakúskej strane. Bola by to obrovská škoda, ale aj veľká hanba pre Slovensko, že nedokázalo sprejazdniť túto cestu a spraviť ju bezpečnou. Výstraha z Európskej komisie už prišla. Je to síce len 4,5 kilometra, ale je to dôležitá cesta, aj v súvislosti s tým, že sa otvoril Most Slobody v Devínskej Novej Vsi a voľný pohyb cyklistov prechádzajúcich do centra mesta môže byť značne ohrozený.
https://www.etrend.sk/ekonomika/ak-neop ... ?split=all