Matematika nad politikou. Ako čísla rozhodli o obchvatoch Pr

Moderátor: Moderátori

Matematika nad politikou. Ako čísla rozhodli o obchvatoch Pr

Odoslaťod svaco » 09. Okt 2019 12:32

Matematika nad politikou. Ako čísla rozhodli o obchvatoch Prešova

Čítajte viac: https://presov.korzar.sme.sk/c/22229699 ... z61r5YIqll

Smartcity nie je lavička s nabíjačkou.

PREŠOV. Mesto Prešov v spolupráci s Prešovským samosprávnym krajom a Prešovskou univerzitou zorganizovalo druhý ročník Šarišského hackathonu.

Odborníci z rôznych oblastí hovorili na panelovej diskusii na tému Udržateľný rozvoj mesta a regiónu.

Účastníci si mohli vypočuť, ako môže samospráva šetriť státisíce eur len pri správnej správe energetiky budov, či ako dáta dokázali zvíťaziť nad politikou pri rozhodovaní o podobe severného obchvatu.

Na prednáške padli aj informácie, kedy by sa mohol pustiť bikesharing v Prešove a aké smart technológie môžu využívať samosprávy.

Ako vznikal masterplan dopravy v Prešove
Jedným zo spíkrov na Šarišskom hackathone bol aj Jan Kašík z firmy NDCON, ktorá spracovala strategický dokument v oblasti dopravy a udržateľnej mobility pre mesto Prešov.

Kašík vystúpil s témou Úloha matematiky v rozhodovaní o investíciách v Prešove a okolí.

„Dostali sme projekt, keď sa na Slovensku ani v Českej republike príliš nepoužívali exaktné postupy pri plánovaní dopravy. Bolo to viac o záujmoch alebo loby. Tu sa pošťastilo, že padlo zadanie vypracovať plán dopravnej obslužnosti, ktoré bolo financované z Európskej únie,“ vysvetľoval Kašík.

Zadanie spočívalo v tom, že by sa mali exaktne, na základe dát, spočítať dôvody vzniku ciest v priestore v konkrétnom meste.

Najprv bolo potrebné rozdeliť si územie na 200 až 300 malých okrskov, kde sa spočítali počty obyvateľov, obchodov, priemyslu, služieb a ďalšej infraštruktúry.

„Potom sme sa chodili pýtať 5-tisíc domácností z regiónu, kde a ako často jazdia a akými dopravnými prostriedkami. Z toho sme urobili vzorec dopravného správania sa. Na základe týchto exaktných dát sme vytvorili prognostický dopravný model, ktorý opísal existujúci stav a porovnali sme to s realitou. Následne sme vytvorili prognózy a viacmenej sme boli schopní predvídať dopravu v budúcnosti,“ povedal Kašík.

article_photo
Zmapovali všetky jazdy, závery sa líšili
Ich projekt si všimla aj Národná diaľničná spoločnosť, ktorá predtým tvrdo bojovala s ministerstvom financií a so zložkami štátu, ktoré majú na starosti investície.

Sami oponenti plného profilu obchvatov pritom mali objednané výpočty s modelom stavby diaľnic okolo Prešova.

„Vyhodnotili si jednoduchým slovným výpočtom, že menej efektívne je vybojovať štvorpruhový obchvat okolo mesta Prešov, pretože tých ľudí, ktorí idú z Ukrajiny a Poľska smerom ďalej na Slovensko alebo do Maďarska, nie je toľko,“ vysvetľuje ich závery Kašík.

NDS si však dala vypracovať dopravný model od spoločnosti NDCON.

„Pýtali sme sa, prečo by tu mala byť nejaká cesta, diaľnica, na ktorú sa Prešovčania nedostanú. Preto sme tam zapojili privádzač, ktorý sa nazýva Grófske. Ten spojí Nižnú Šebastovú s okruhom. Vykonali sme aj podrobnejší výpočet, ktorý zahŕňa všetky regionálne mestá a aj to, že v mestách vznikajú kolóny a zápchy, takže bude efektívne ich obchádzať aj pre tých, ktorí sa pohybujú v meste,“ vysvetľuje východiská Kašík.

Podľa ich zistení využijú obchvaty aj motoristi, ktorí netvoria len tranzitnú dopravu.

„Ak sa postaví diaľničný okruh a niekto bude chcieť ísť od Humenného na Sídlisko II alebo Sídlisko III, určite nepôjde cez centrum, ale vráti sa z Vydumanca, teda budúcej križovatky Prešov-západ. Zistili sme, že ak sa postaví obchvat D1 a R4 smerom na Šariš, tak naraz budú všetci jazdiť tadiaľto. Dokonca, až sa o dva roky otvorí západný obchvat D1, tak všetci prejdú z Veľkého Šariša do Malého Šariša a budú tadiaľ prechádzať,“ vysvetľuje model správania Kašík.

Víťazstvo matematiky nad politikou
Závery ich dopravných modelov pomohli pri rozhodovaní o podobe druhej etapy severného obchvatu (Veľký Šariš – Kapušany), kde sa rozhodovalo medzi štvopruhovou a dvojpruhovou komunikáciou.

Podľa výsledkov by v prípade plného profilu nebolo potrebné budovať diaľničné komunikácie alebo ďalšie mimoúrovňové križovatky, ktoré navyše nie je vhodné umiestňovať do mesta.

Rokovania prebiehali medzi ministerstvom financií, ministerstvom dopravy, Útvarom hodnota za peniaze a Národnou diaľničnou spoločnosťou.

Vďaka vypracovanému dopravnému modelu sa podarilo dostať z názorového stretu do situácie, keď vyhralo rozhodnutie na základe čistej matematiky.

„Podarilo sa nám počas pol roka preklopiť názor z patového stavu, kde sa každý snažil presadiť svoju vlastnú pravdu na situáciu, v ktorej všetci uznali, že veríme dátam a ich spracovaniu. Matematiku musia uznať ako argument. Záver, ktorý činíme, bude veľmi technický, bez politických vplyvov. Považujeme to za víťazstvo exaktných vied, matematiky,“ dokončil Kašík.

Smartcity nie sú solárne lavičky s nabíjačkou
O smart riešeniach, hlavne v oblasti budov, rečnil Jakub Kabourek zo spoločnosti ČEZ Esco, ktorá sa zaoberá zelenou energetikou.

„Úplne neviem ako na Slovensku, ale v Česku synonymum pre pojem smartcity sú lavičky s nabíjačkou. Veľmi veľa miest začalo kupovať drahý mobiliár, ale tým len naštvali veľa svojich voličov. Niekde postaviť lavičku, ktorá sa nabíja zo solárnych panelov a nabíjať si tam telefón, fakt nie je nič chytré,“ vysvetľoval Kabourek.

Mesta by naopak mali riešiť podstatné veci napríklad z oblasti dopravy, odpadového hospodárstva, energetiky a dôležitá je aj udržateľnosť a životné prostredie.

Všade okolo by mali byť technológie, ktoré však nie sú cieľom.

Na energiách sa dajú ušetriť státisíce
Jedným z dôležitých vecí na ktoré by sa mohli sústrediť samosprávy, je práve správa a energetika budov.

Mesto s veľkosťou Prešova zvyčajne vlastní desiatky budov a z celého rozpočtu mesta sa platí za energie významná časť peňazí, keď môže ísť o státisíce eur.

„V autách sú stovky senzorov, čo je bežná súčasť takého malého prostriedku. Čo robíme s budovami a mestom? Aké informácie máme k dispozícii o tom, čo sa deje? Mesto veľkosti Prešova vlastní desiatky objektov, čo o nich vieme?“, pýtal sa Kabourek.

Podľa neho viac ako 70 percent nákladov na budovu sa spotrebuje na vykurovanie.

„Tá energia doslova razí z budov a tečie teplo von. Aby sme s tým mohli niečo robiť, museli by sme o tom niečo vedieť. Musíme to zmerať. Je veľmi známa poučka – Čo nemeriaš, to neriadiš,“ vysvetľuje Kabourek.

Podľa českého prieskumu je pritom energetika v samosprávach až na 16. mieste, čo sa týka priorít starostov a primátorov.

Meranie a regulácia energie sa pritom dá v súčasnosti vďaka rôznym technológiám nastaviť na riadenie každého radiátora.

„Napríklad pražské Rudolfinum. Viete, kedy majú umelci skúšku, kedy je koncert a kedy je potrebné rozsvietiť alebo zakúriť, či vychladiť. Stačí to iba správne nastaviť. To isté sa dá urobiť aj v školách. Keď budete sledovať teplotu, zistíte, že celý víkend sa tam kúri rovnako. Alebo naopak, keď sú prázdniny, školník vie, že týždeň už je príliš a kúrenie vypne. Následne začne kúriť v pondelok o piatej ráno, avšak tepelná krivka má obrovské oneskorenie, lebo steny akumulujú teplotu pomaly. On kúri, je tam zima, ale naraz tam začne byť veľmi horúco. Úplne zbytočne a pritom stačí nastaviť systém,“ vysvetľuje Kabourek.

Aj staré budovy môžu byť ultramoderné
Napriek tomu, že v strednej Európe máme množstvo energeticky zastaraných budov, energia sa dá efektívne nastaviť aj v nich.

Ako príklad uviedol historickú budovu Národného divadla v Praheje to supermoderne vybavená budova, na streche má fotovoltaickú elektráreň a v porovnaní s pôvodným stavom pred rekonštrukciou šetrí 50 percent nákladov za plyn. Budova využíva energiu z Vltavy na kúrenie alebo ochladenie, podľa ročného obdobia. Meria sa tam aj koncentrácia CO2 a podľa toho sa spúšťa aj vzduchotechnika,“ vymenúval Kabourek.

Ako však podotkol, potrebné je zamerať sa aj na tzv. syndróm nezdravých budov, ktorý vzniká napríklad aj oblepením budovy polystyrénom, a tak sa zabráni mikroregulácii vzduchu.

V budovách je dôležité pozorovať a správne regulovať vlhkosť, teplotu, ale aj CO2.

Ľudia by mali vedieť, čo dýchajú
K rečníkom sa pridal aj Peter Blaas zo spoločnosti Antik telecom. Spoločnosť sa zaoberá vývojom a výrobou smart riešení pre mestá, ale aj domácnosti a pre ľudí.

Mestá by podľa neho mohli využívať riadenie osvetlenia a elektrickú energiu využívať aj pre ďalšie účely a zariadenia.

Rovnako vyvíjajú senzory aj pre včasné varovanie zvýšenia hladiny vody, kamerové systémy pre nesprávne parkovanie, detekcia naplnenosti kontajnerov, ale aj meranie spotreby energií.

Napríklad senzor kvality ovzdušia môže ovplyvňovať aj bežných ľudí pri nákupnom správaní v meste.

„Ak sa pozrieme na stránku SHMÚ, tak je tam asi jeden údaj z jednej stanice. Situácia v mestských častiach môže byť odlišná, čo môže ovplyvniť aj dopyt po nehnuteľnostiach, keď ľudia budú vedieť, čo kde dýchajú a v akom čase,“ vysvetľoval na prednáške Blaas.

Pre mestá by mohli byť zaujímavé aj ďalšie alternatívy v oblasti dopravy ako napríklad aj parkovacie senzory, ktoré analyzujú a zbierajú dáta o voľných parkovacích miestach.

Pri parkovaní je možné aj budovať efektívne parkovacie systémy, ktoré parkujú autá nad sebou.

„Vďaka elektronickému zakladaniu je možné znížiť výšku jednotlivých podlaží oproti štandardným normám, keďže sa tam žiadna osoba nemusí vyskytnúť. Parkuje sa tak na jednom mieste, stlačí sa tlačidlo a ďalej sa vodič nemusí starať a systém auto zaparkuje,“ vysvetľoval Blaas.

Ich aktivity sa zamerali aj na oblasť alternatívnej dopravy a zdieľaných služieb ako bikesharing, ale aj zdieľané elektrické motorky, ktoré majú byť alternatívou k bicyklom v kopcoch.

Ako naznačil Blaas, v budúcom roku sa budú uchádzať o zavedenie bikesharingu aj v Prešove.



Čítajte viac: https://presov.korzar.sme.sk/c/22229699 ... z61r6lfaNb
Obrázok používateľa
svaco
zaslúžilý diskutujúci
 
Príspevky: 788
Obrázky: 14
Založený: 29. Jan 2008 11:16
Bydlisko: Presov

Naspäť na 2019

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 4 hostí.