„Bory sú celé zle.“ Nové vlakové zastávky v Bratislave sú v

[Eternal]

„Bory sú celé zle.“ Nové vlakové zastávky v Bratislave sú v ohrození pre konflikty mesta so železnicami

• V budúcnosti by sa nové železničné zastávky v hlavnom meste mali stať organickou súčasťou MHD.
• Len nedávno sa poklepal základný kameň prvého takéhoto terminálu integrovanej osobnej prepravy v Bratislave.
• Príprava nových zastávok však nenapreduje podľa očakávaní a vytvára pnutie medzi magistrátom a štátom.
• V prípade stanice pri Boroch vraj železnice zvažujú stiahnutie projektu predĺženia Saratovskej.
• Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.

Využitie vlakov ako MHD v Bratislave je mizivé. Pre lepšiu integráciu majú železnice už dlhšie v pláne vybudovať v Bratislave sieť nových zastávok, takzvaných terminálov integrovanej osobnej prepravy.
Cesta od myšlienky k realizácii je však, ako to už v slovenských reáliách býva, zdĺhavá.

Nateraz sa podarilo poklepať základný kameň na prvom bratislavskom dopravnom uzle takéhoto druhu vo Vrakuni. Nový terminál by tu podľa plánov železničiarov mal stáť do konca roka, naďalej sa však bude robiť na ďalších častiach projektu.

Ide o najjednoduchšiu stavbu zo všetkých, keďže tade vedie len jedna koľaj, napriek tomu však projekt stihol nabrať sklz. Ďalšie dve stavby v Ružinove a v Lamači sú na tom o dosť horšie. Podľa poradcu ministra dopravy Jána Kušníra sú za tým nezhody medzi železnicami a magistrátom.

Kušnír bol počas predošlej vlády Andreja Doležala poverený riešením železničných projektov v hlavnom meste, keďže je odborníkom v tomto segmente.

HN sa pozreli na to, v akom stave sú jednotlivé chystané terminály v hlavnom meste.

1. Terminál vo Vrakuni

Vo Vrakuni už aktuálne prebiehajú stavebné práce a cestujúci pocítili aj výluku, ktorá tu potrvá do 6. decembra. Termín odovzdania je podľa železničiarov júl budúceho roka. Kušnír tvrdí, že sa hlavná železničná časť stihne do konca roka a v budúcom roku sa budú riešiť časti ako rampy a schodiská, keďže na tieto ešte nie sú povolenia. Ide o jediný terminál, ktorý sa pravdepodobne ešte bude dať zrealizovať zo starých eurofondov.

2. Terminál v Ružinove

Ďalší uzol, ktorý má vzniknúť v Ružinove, už bude musieť byť z veľkej časti pokrytý z iných zdrojov. Je to komplikovanejší projekt, ktorý si železničiari rozporciovali na dve časti. Jednou je odbočka, teda pridanie šiestich nových výhybiek, ktoré umožnia dvojkoľajnú prevádzku medzi stanicou Nové Mesto a terminálom, druhou je samotná zastávka.

Príprava je tu stále len vo fáze projektovania. Podľa Kušníra procesy zdržali požiadavky mesta. Magistrát si vraj pýtal najprv širší podchod pre chodcov. Pôvodne počítali železničiari so šírkou tri metre, úrad Matúša Valla však navrhol, aby bola šírka päť až šesť metrov.

„Mesto tam chcelo previesť aj cyklodopravu a inú pešiu dopravu z Ružinova do nákupných centier. Je to dobrá myšlienka, ale nejde to zrealizovať, kým to nie je opodstatnené a ani by to nemuselo byť preplatené z eurofondov. Je to úplne iná statika, nároky, iná cena. Železnice nemajú oporu v normách a ani v smerniciach,“ vysvetľuje odborník. Nakoniec magistrát od rozšírenia ustúpil, stále však nepovažujú riešenie železníc za optimálne.

„Cestujúci tu nebudú mať plynulý prechod, keďže nástupisko so šírkou tri metre sa končí na schodoch z podchodu, ktoré majú 2,5 metra, čoho dôsledkom tam s vysokou pravdepodobnosťou bude dochádzať k zdržaniam,“ povedal hovorca mesta Peter Bubla.

Okrem toho sa rieši aj ďalšia pripomienka magistrátu, ktorá sa týka územnej rezervy pre budúce možné napojenie železnice smerom na letisko. Mesto tak nevie dať projektu kladné stanovisko a čaká na vyjadrenie železníc. „Mesto by malo dostať stanovisko od železníc, že terminál je prioritou a rezerva sa dá vyriešiť mimoúrovňovo, v podzemí tunelom alebo nad zemou,“ povedal Kušnír.

Železničiari počítajú s dokončením projektov k obom častiam do konca roka. Podľa Kušníra to však bude pre sklzy pravdepodobne až niekedy vo februári. S výstavbou zastávky by sa podľa správcu koľají malo začať v júni a hotová by mala byť v prvom kvartáli 2025. Odbočku by chceli železničiari stavať už v marci a hotová by mala byť v treťom štvrťroku 2024.

3. Terminál Bory

Horšie je však na tom zastávka na druhom konci mesta. Tá by mala vzniknúť pri rozvíjajúcej sa mestskej štvrti, ktorá patrí pod krídla finančníkov z Penty. Nová stanica na hranici Dúbravky a Lamača mala byť už dávno rozostavaná.

Na jar sa začalo s odstraňovaním drevín v lokalite, čo bolo signálom, že sa veci hýbu, onedlho však nastalo na budúcom stavenisku ticho. Štát sa totiž rozhodol, že pôjde do partnerského projektu s mestom a terminál bude zlaďovať s predĺžením Saratovskej, ktorá má vyústiť pri nákupnom centre Bory.

Všetko sa to malo zaplatiť v jednom balíku zo starých eurofondov, ktoré sú k dispozícii v tomto roku, projekt spolupráce však nevypálil dobre. „Bory sú celé zle. Vo finále to skomplikovalo mesto,“ vysvetľuje Kušnír. Cestné predĺženie Saratovskej malo byť postavené pred terminálom. Projekt financoval súkromný investor a mestu ho odovzdal spolu s povoleniami a pozemkami. Mesto síce má všetko k dispozícii a vysúťažilo už aj firmu, ktorá cestu postaví – rakúsky Strabag, no zmluva stále nie je zverejnená v registroch a práce sa tu nezačali. Čakajú totiž na dokončenie projektov zo strany železníc, keďže pôvodné nákresy nepočítali s predĺžením Saratovskej.

„Začiatkom júna sme mali koordinačnú poradu. Povedali sme, aby mesto so železnicami podali novú žiadosť o eurofondy, nech podpíšu zmluvu so Strabagom a nech Strabag začne robiť. Mesto začalo vajatať a začalo mať pochybnosti o financovaní,“ vysvetľuje Kušnír s tým, že do konca septembra mala byť zmluva zverejnená.

Staré fondy sú tak podľa Kušníra aj v tomto prípade pasé a nové zdroje sú pre stavbu neisté, keďže ide o partnerský projekt. Železnice by so získaním nových financií problém nemali mať, inak je to však v takejto kombinácii. Rozdávanie z nového operačného programu navyše už nebude mať v kompetenciách ministerstvo dopravy, ale MIRRI a samosprávny kraj.

Bubla oponuje, že mesto za meškanie stavby nemôže a musí počkať, kým železnice doprojektujú svoju časť.

„Strabag má platnú ponuku 12 mesiacov, to je do apríla 2024. Projekt teda neviazne na strane mesta, keďže máme platné stavebné povolenie a dokumentáciu na realizáciu stavby,“ povedal.

Podľa Kušníra železnice uvažujú aj o alternatíve, že požiadajú mesto, aby stiahlo projekt predĺženia Saratovskej, aby mohli dokončiť aspoň svoju časť projektu v nultom variante bez cestného napojenia. „Neviem, čo takýto variant vyrieši. Nikomu nepomôže,“ hovorí Kušnír. Železničiari počítajú s výstavbou terminálu Bory v roku 2024.

4. Zastávka pre ESET

Podľa Kušníra je vo vysokom stupni rozpracovania aj terminál Železná studnička, ktorý má vzniknúť hneď pri novom kampuse, ktorý v tejto časti mesta plánuje stavať ESET. Aktuálne sa tu pracuje na projektovej dokumentácii, ktorá by mala byť hotová do konca tohto roka. Jej financovanie zabezpečuje súkromník.

Hovorca spoločnosti Peter Blažečka potvrdil, že firma pripravuje dokumentáciu v spolupráci s ministerstvom a so železnicami tak, aby sa realizácia mohla začleniť medzi projekty financované z eurofondov. „Dokumentácia k vlakovej zastávke, ktorú pripravujeme v spolupráci s odborným projekčným tímom Reming Consult, vychádza z komplexnej stratégie budovania TIOP-ov v Bratislave, ktorú pripravujú Železnice SR v spolupráci s hlavným mestom Bratislava, Dopravným podnikom Bratislava a ďalšími dotknutými organizáciami,“ povedal s tým, že záujmom firmy je, aby sa revitalizácia Železnej studničky začala čo najskôr. „Termín kompletnej realizácie TIOP Železná studnička a s tým spojené procesy sú však v kompetencii železníc a ďalších strategických partnerov projektu,“ vysvetľuje.

Projekt integrácie koľajovej dopravy do štruktúry mestskej hromadnej dopravy v Bratislave považuje ESET za dôležitý a prospešný nielen v lokálnom kontexte mesta, ale aj pre budúci rozvoj širšieho regiónu. „Veríme, že spolu s prepojením na Viedeň a letisko Schwechat, ktoré na rakúskej strane realizuje spoločnosť OBB, pomôže lepšiemu prepojeniu dopravnej infraštruktúry EÚ,“ dodal.

Pri projektovaní sa tu musí podľa odborníka počítať s budúcim strojkoľajnením trate, ako aj s možnosťou začlenenia tunela pre nákladnú dopravu, ktorý by v budúcnosti mal vyústiť niekde v tejto lokalite. Projektanti musia tiež počítať s rekonštrukciou Červeného mosta.

Autor: Tomáš Garai
Zdroj: HNonline.sk