Nadviažem na úvod ( viewtopic.php?p=248648#p248648 , hlásilo to neplatný formulár, takže som to rozdelil a doplnil), ktorým som vás uviedol do pojmov okolo infraštruktúry, kritickej infraštruktúry a význam cestnej dopravy pre ňu. Vrátane stavov kríz.
Najlepšie možné zvládnutie krízy je príprava na ňu. To je základ toho čo ma motivuje to sem sformulovať.
Najlepšie možné zvládnutie prípravy spočíva len v jedinom: v plnení vypracovaných postupov a v koordinácii cvičení vybraných zložiek medzi sebou.
Lenže niekde sa nám tu vytratil pojem "CIVILISTA", že?
Dôležité medzníky pre tento pojem:
SR mala kedysi veľmi kvalitné vybavenie personálne aj materiálne v CO. Systém CO funguje aj dnes, ibaže kvalita sa posunula pre neinvestovanie alebo len veľmi slabé ...
SR vstúpila do NATO.
NATO stojí prevažne na profesionálnych armádach. Armáda sa moc nespomína v základných dokumentoch štátu keď sú ohrozenia. Práve naopak, na čele MOSR by nemal stáť aktívny vojak (demokracia formuje niečo iné, ale nie je to výsostne zakázané) a sama armáda, v našom prípade OSSR plnia rozkazy, ktoré musí niekto pre ich plnenie respektíve ich aktiváciu najprv vydať. A nie sú to samotné OSSR. To by znamenalo vojenský prevrat, takže preto tomu tak je. Ale vo funkčnom štáte vždy totižto armáda funguje aj bez viditeľných rozkazov navonok. V menej demokratických štátoch často v médiách vidíte aj jasné vojenské príkazy, ja to pozorujem obzvlášť pri afrických štátoch. Tam sú tie demokracie slabé a často založené na vládnutí jednotlivca celé dekády, takže tam to je potrebné, pretože tam má stále významnejší význam zbraň a vojak a menej policajt a bez zbrane v rukách. (tak začínalo aj Československo) Čím menej vidíme hrozby tým menej potrebujeme viditeľné vojsko. Nikdy by ale nemalo prekážať v pohľade. (a aj preto napokon budil jednotlivec - príslušník OSSR rešpekt u MOM pri Covide viac ako akýkoľvek člen PZ. Aj keď si každý môže myslieť čo chce ... (to si myslia aj Nemci pri pohľade na vojská na ich autobahn - na U.S. si zvykli, lebo tam sú desaťročia, na svoje ktoré im vštepujú že ich mať nemajú je to už často pohľadom iné, vidno tam úžas)
Kým je mier, tak ako som už opísal, tak o ochranu a obranu kritickej infraštruktúry sa nestará viditeľne vojsko. Ale všetci ostatní. Ale títo plnia nejaké stratégie pre MOSR, OSSR ... to by už spadalo do nie verejných materiálov, takže ich nevypíšem, ale je logické alebo skôr na ilustráciu dám, že ak už nebude mier alebo bude mier ohrozený, tak nie SIS alebo CO bránia silovo štát. Musí nastúpiť armáda a teda základ plnenia funkčnosti je o.i. pre jej potreby. V civilnom svete sa o cesty stará EU. Členské štáty EU/NATO plnia veľa nariadení a programov ako civilné rozvojové stratégie, ale zároveň sú platné aj pre obranu a integritu území.
Preskočím všetky jednoduchšie a ľahšie formy ohrození a nebezpečenstva. Nielen, že na Slovensku, ale všeobecne (s výnimkou takých štátov ako USA, UK, GR etc. kde pojem armáda je vysoko nad počtami priemer/populácia a % HDP výdavkov) aj keď príde aliančná podpora, tak keď už je v ohrození mier respektíve obrana má plniť ochranu a obranu ... tak na to, aby to profesionálne armády zvládli, tak na to potrebujú základnú podporu civilistov. Keďže v takýchto "stavoch" už ide ale civilný život takpovediac čiastočne alebo celoštátne do úzadia (podľa rozsahu hrozby, ohrozenia), tak civilisti fungujú v tzv. režime núdzového civilného plánovania.
Čo to je? Je to systém komplexného zabezpečenia zdrojov, síl a prostriedkov nevyhnutných na zvládnutie nevojenských krízových javov a civilnú podporu ozbrojených síl a vojenských operácií. Zabezpečuje prípravu a koordináciu opatrení uskutočňovaných orgánmi verejnej moci na zaistenie vnútorného poriadku v štáte, ochrany obyvateľstva, hospodárstva štátu, kultúrnych hodnôt a trvalej funkčnosti štátnej správy počas krízových situácií. Zasahuje do kompetencií takmer všetkých rezortov a orgánov štátnej správy a samosprávy, ozbrojených bezpečnostných zborov, záchranných a havarijných zborov a služieb a produkčnej schopnosti hospodárstva.
Zmodernizoval som prístup k písaniu a teda podľa predstáv aquila som už nahral obrázok do fóra pre spätnú platnosť, takže tu je jeden obrázok:
https://www.dialnice.info/gallery/image ... e_id=48028
Pretože základom pochopenia každého civilistu je hlavne fakt, že je súčasťou systému. Raz problém pominie a základ je nová generácia, ktorá sa niečo naučí od staršej. Dôležité je prežiť: energetické výpadky, potravinové výpadky, obmedzené nepravidelné zásobovanie ... Aj je základným predpokladom, že na to, aby fungoval štát, jeho orgány, dopravný systém, tak toto sa všetko robí pre ľudí, to nie je pre "matku terezu", aby bola spokojná ona. Toľko zložiek nie je, aby sa dalo pokryť každé nebezpečenstvo, preto aj bežný civilista musí hlásiť všetky podozrivé okolnosti/udalosti. Je to každého povinnosť v mnohých prípadoch aj v dobách mieru ...
Na to, aby všetky uvedené súbory opatrení fungovali, je v prvom rade potrebná funkčná cestná doprava. A na to, aby sa dala kritická infraštruktúra obnoviť je potrebná súčinnosť na to uspôsobených firiem (ktorým sa dá nariadiť zapojenie do týchto prác, ak si to situácia žiada) prípadne vyčlenenej "ženijnej jednotke". Cestári dnes nedokážu zabezpečiť sfunkčnenie cestnej siete, železničiari v podstate áno.
V prípade SR počíta MOSR s civilným núdzovým plánovaním ako súčasťou obrannej stratégie. Nie je to tak v každom členskom štáte NATO. Všeobecne sa ale očakáva, že vybraní civilisti dokážu ochrániť ostatných civilistov. A na krajskej úrovni existuje základná vojensko - civilná spolupráca. Doteraz fungovala pri prírodných katastrofách. Zase sa vychádza aj z praktického dôvodu: rozsah vojakov je malý oproti "nekonečným" znalostiam civilistov v každom regióne. Armáda je schopná podľa smerníc účinne pomôcť kdekoľvek sa nachádza podľa nacvičených postupov a je jedno, že bude z východného Slovenska v Pobaltí, Grécku alebo Španielsku (ilustratívny príklad), ale je bežné, že člen krízového civilného manažmenta v núdzovom plánovaní bude asistovať veliteľovi jednotky čo naozaj očakávať. EU si nemala doteraz kde vyskúšať skutočné možnosti odstránenia problémov ... z napísaných dokumentov vieme, že základom je diaľničná sieť. Absentuje prepojenie štátov, takže vznikol nástroj EU - CEF, aj pre železnice. Tento nástroj zotrváva. Medzištátne prepojenia stagnujú. Na veľké vzdialenosti by sa použila letecká doprava, ale už pri ohrození mieru sa to pre požadovaný počet nerealizuje účinnejšie, než po zemi. Alternatívou je vedľajšia cestná sieť. Hoci by bola hlavná, tak ak zlyhá diaľnica, tak na hlavnej môže byť vyššia premávka a bude tam nehoda. Znamená to potom ísť po regionálnych cestách a na trase 2000 kilometrov sa naozaj pri rozsahu konvojov môže stať, že niekde bude lokálna búrka a podmyje most. To znamená, že sa stretáva naraz viacero problémov a aj možnosti riešení. Najjednoduchšie je, keď sa vopred pripravia trasy (v plánovaní už aj do budúcnosti) a vybrané objekty sa zosilnia. To znamená: zosilniť korytá riek, zosilniť cestné mosty. Tento program sa začal aplikovať. Nie len aby uniesol ťažkotonážnu techniku z Ameriky, čo som opisoval v minulých príspevkoch, ale aby sa zlepšila nosnosť pri prípadnej vhej hladine riek. Nepriateľ sa nepozerá na počasie vo vašej krajine ... takže symbolicky povedané má "cenu" aj miestny človek, ak vie povedať že niekadiaľ určite nechoďte lebo je tam oslabený svah. My totiž vidíme aký je stav - inštitúcie nepoznajú skutočný stav mnohého ... a základná obranná stratégia pozná negatíva a fakty a musí ich riešiť a zohľadňovať. V týchto prípadoch vôbec nehrá rolu "že sa zostudíme" ako by povedali v Prahe. Tak možno sa zostudíme, ale prejde technika kam prejsť má.
Existuje zložka, ktorá zabezpečuje komunikáciu medzi inštitúciami a ktorá dbá na odstraňovanie nevyhovujúcich stavov. Ktorá zadáva (úkoluje) práce a ktoré sa musia plniť pri ďalších rekonštrukciách, prestavbách, opravách. Donedávna mala aj SSC/MDPaT dnes MDV, peniaze na obranu, čím odstraňovala nevyhovujúce prvky na základnej kritickej infraštruktúre vo svojej pôsobnosti. Dnes sa zabezpečujú hlavne cez bežné údržbové rozpočty. Dbá sa na to, aby v konečnom dôsledku bol polomer ... taký, aby sa nákladná technika vytočila. Aby neprekážali stromy, aby bolo doplnené dopravné značenie (to sa zlepšuje až poslednú dobu). Existujú k tomu celé skrine materiálov aj s plneniami a aj preto, že vytvárame alternatívne trasy k súčasným diaľniciam, ale aj pre neexistujúce a len plánované, tak prichádza posledných pár rokov aj k veľkému vyrezávaniu rozrastených kríkov a stromov u ciest nižšieho významu. Napokon samosprávy vidia, že aj "obyčajné" vozidlá HaZZ majú problémy sa včas niekam dostať len preto, že na ich ceste je prekážka, ktorá tam nemusela byť. A kým ešte pred 10-15 rokmi každý hádzal všetko na iného, tak už každý chápe, že ide nakoniec o majetok tam, kde to je a zrazu veľa vecí ide.
V rámci základného členenia a charakteristicky územia sa štát pozerá na ekonomiku, hospodárstvo a sociálny charakter. To znamená pojmy ako hospodárstvo, poľnohospodárstvo, doprava, vodné toky a stavby, zdravie, vzdelanie. Eviduje sa extra v rámci dopravy cestná, železničná, vodná a letecká doprava a v cestnej sa zameriavame na trasy, triedy, kapacity, mosty, tunely a ďalšie zariadenia (už ako som spomínal napríklad káble, centrá riadenia, prepojenia na HaZZ etc).
Základnou úlohou pre udržanie štátu aj v krízovom stave je zásobovanie. To znamená, že práve kapacita nám povie, že ani v čase mieru nemôžeme iba tak odstaviť hlavné cesty, aby tadiaľ prešla nejaká technika. (preto železnice, preto nočné časy) Ak sme ale v napríklad spomínanej situácii, že stúpa rozsah ohrození a na veľké vzdialenosti sa presúva niečo čo nechceme, aby sa presúvalo dlho, tak prechádzame na tzv. "obrátenú schému" - tak ako zabezpečujeme alternatívnu trasu pre obranné účely, tak na ňu vieme dostať hlavnú dopravu v jednom smere na celú širku cesty v niektorých úsekoch a dbať na kritické body ako križovatky a vjazdy do nejakých areálov a tým dosiahnuť síce obmedzenie v širšom regióne, ale odľahčiť hlavnú trasu vhodnú pre obranné účely a dosiahnuť 2 jazdné pruhy pre jeden smer, kde vieme bez problémov zakomponovať potrebný náklad. Predstavte si, že by cez Terchovú išiel jeden jazdný smer pre polovicu dopravy zo Strečna a druhá polovica Strečna by dostala celú cestu, v skutočnosti jej polovicu v jednom smere a na zbytok by išiel hlavný špeciálny náklad. (ilustratívny príklad) Realizácia prebehla bez zakomponovania obrany, v minulosti a je ako variant pre zachovanie základnej mobility a zásobovania. Pretože Strečno samo o sebe zrovna nebol ideálny príklad (zosuv svahu aj hradu). Ja tu nie som od toho, aby som kritizoval trasovanie hlavných ciest a diaľnic, musíme vychádzať z toho čo je. V podobnom duchu sa pristupuje k špeciálnej nadrozmernej doprave v mnohých obmedzeniach pre zabezpečenie pre náš priemysel, kedy sa teda musia často opustiť hlavné trasy. To, že je tá cesta a región práve v poriadku z bezp. hľadiska, to ešte neznamená, že môže prísť k svojvoľnej preprave niečoho takého, už len pre prípad zlyhania by to ohrozilo alternatívne plnenia v prípade nastalých situácií. (o čom môže vedieť len málo ľudí je, že sa pri rozličnej preprave zabezpečuje pohotovosť špeciálnej zdvíhacej techniky, keby bola jej nevyhnutná potreba zapojenia, aby sa na ňu potom pol dňa nečakalo).
Keďže sa odohral míľnik vo februári 2022, tak do ďalšieho obdobia prejdeme (ako celok) od plánov a koncepcí po prax. Už nie je čas na rozsiahle plány a ich zmeny v časovom predstihu, už len za chodu. V akom sme stave sa dá vyjadriť asi tak: teraz by každý chcel, aby boli opravené mosty. Lenže len ich statická obhliadka trvá čas. Nebudú opravené, lebo to nejde. Možno do 2030. Ale máme nejaké trasy, ale hlavné trasy majú mosty vo všeliakom stave, stačí čítať. Absentujú diaľnice. Cesty sú preťažené. A údržba je slabá. Rozvoj automobilizmu je o moc rýchlejší, než cestná výstavba, na Slovensku určite. Zlepšila sa údržba a opravy, značenie.
Obrana (celý komplex) sa síce opiera aj o civilistov, ale nespolieha sa na civilný svet. Práve pre rozsah nevedomosti sa vždy uprednostní zníženie práv občana, zvýšenie rozsahu kompetencií zložiek a nie je nutné na cestách rozumieť pokynom, pretože ich stačí splniť. Z častého pozorovania je vidieť, že vodič majú problém si nechať miesto na križovatke pre prichádzajúci autobus a buď ich musí z vedľajšej pustiť alebo auto musí cúvať a už nemá kam ... preto sa dbá kým to rozsah (prepráv) umožňuje na sprievodné vozidlo, ktoré vytvorí koridor, kde nie je nutné špekulovať nad tým "prečo až tak široký". Kto si čítal tie staršie nedávne príspevky, tak sa dočítal o hmotnosti a rýchlosti ...
Zásobovanie znamená, že cesty budú k dispozícii, ale pre obyvateľstvo a základný, znížený chod priemyslu. Sú štáty, ktoré majú funkčnú domobranu. Tá navádza ľudí do krytov. My máme asi 1800 krytov, ktoré zvládnu asi 300 tis. ľudí tak, že tam je ochrana aj v plynotesnosti. Potom sú ďalšie a tie pojmú viac než je počet obyvateľov, ale tieto nechránia pred mnohými nebezpečenstvami. Domobrana, niekde aj zložka armády ako domáci front, plní aj funkciu organizácie dopravy. Čiže vyškolený civilista zvládne riadenie dopravy namiesto polície (aj vojenskej). To je tá spolupráca civilista - vojsko. V rámci územia my máme skôr priemyselné podniky, ktoré majú aj takýchto zamestnancov. Krízové riadenie so samosprávami by museli oprášiť nejaké postupy. Nevyhýbam sa špecifikácii nášho stavu, ale každý vie, či kedy zaregistroval tieto pojmy. Sú štáty, buď výrazne väčšie s národnostnými celkami, kde to má historické dôvody a sú štáty, ktoré sú v častých konfliktoch alebo žijú v terorizme. Zásobovanie v časoch aké hrozia znamená aj špeciálne označenia. Aj pracovné postupy, ale to by mohli už dnes rozprávať vodiči niektorých cisterien. Tie sa tým riadia či je mier či nie. Pre našu krajinu je to ťažko predstaviteľné, keďže sme pomerne malé územie, existuje idea, že by sme boli rýchlo obsadení. Tento scenár je nateraz nepravdepodobný, nikde na dosah nie je v takom stave a príprave armádne zoskupenie. O obsadenosti sa nedá rozprávať. Dá sa rozprávať už 2. desaťročie o tak závažnej sérií bezpečnostných hrozieb, ktoré by mohli narušiť na kratší alebo dlhší časový úsek fungovanie štátu. Pri akomkoľvek menšom a stredne väčšom ohrození alebo jedno-poľovom územnom pôsobení napríklad prírodnej katastrofy/ter. útoku je základným prvkom ochraňujúcim život vozidlo.
Dostávam sa k pojmu cestná doprava. Rozhodujúcim druhom dopravy na zabezpečenie evakuácie je automobilová doprava. Konkrétne požiadavky (objednávky) na zabezpečenie
evakuačných prepráv predkladajú primátori miest a starostovia obcí obvodnému úradu. Požiadavky sa postupujú krajskému úradu, ktorý ich posúdi a spracuje. Teda nevychádza sa "zhora dole", ale naopak. V našich pomeroch nie sme v U.S. pomeroch. (pre predstavu, americká sieť diaľnic Interstate bola postavená pre 2 účely, prvým bolo vojenské zásobovanie a druhým evakuácia obyvateľstva, na základe kapacít cestných sietí a je tomu tak dodnes! a čiže tam sú tieto plány zhora dole a tí dole sa musia prispôsobiť).
Plán evakuačných prepráv. Súčasťou plánu sú nasledujúce údaje:
(1) Miesto nástupu, naloženia
(2) Miesto výstupu, vyloženia
(3) Prepravná vzdialenosť a popis evakuačnej trasy
(4) Požiadavky na prepravu osôb, zvierat , vecí a materiálu
(5) Počty vyčlenených dopravných prostriedkov na zabezpečenie evakuácie
(6) Čas a miesta pristavenia dopravných prostriedkov
(7) Čas nakladania, vykladania a prepravy
(8) Počty kolobehov techniky
(9) Zabezpečenie prepravy.
Na evakuáciu osôb budú prednostne používané autobusy. Vo väčších mestách môžu byť na evakuáciu osôb z ohrozenej časti mesta použité aj trolejbusy a električky. Súkromné dopravné prostriedky obyvateľstva sa na prepravu využívajú za predpokladu, že zvýšené čerpanie pohonných hmôt z verejnej distribučnej siete, križovanie určených cestných ťahov a iné prekážky nevyvolajú dopravnú zápchu, ktorá by ohrozila priebeh evakuácie prostriedkami hromadnej dopravy.
Pretože štát delegoval kompetencie aj majetok na samosprávy a tie presne vedia v akom stave ho majú. Postupujú podľa štátnych scenárov, ktoré musia plniť, ale plnia ich oni. Nerozhoduje štát, že základný bod bude "tá" a nie "iná" napríklad ZŠ. A len mestá a obce vedia v akom poradí, pretože ich majú v požadovanom stave. Prípadne niekde je aj rádius ohrozenia, napríklad chemické továrne majú rádius v kilometroch, takže tam sa buď nevychádza alebo keď sa to dá tak sa evakuuje do iného mesta/obce/obcí. Armáda v týchto prípadoch je používaná málo. Je ale povedzme, že špeciálne zložky.
Koho by zaujímali železnice, tak tie tu hrajú druhé husle. V prípade SR je využitie na asi 40% praktického významu. Vysvetlím:
Na dopravné zabezpečenie evakuácie sú v prípade potreby plánované a používané aj železničné dopravné prostriedky. Evakuácia železničnou dopravou je plánovaná do maximálnej vzdialenosti 200 km. Ďalšia preprava evakuovaných osôb z cieľových železničných staníc, do miest ubytovania je zabezpečovaná cestnými dopravnými prostriedkami a pri kratších vzdialenostiach pešo. Cieľové železničné stanice sú navrhované tak, aby vzdialenosť do miesta ubytovania bola čo najkratšia. Pri väčšom rozsahu evakuačných prepráv bude na jednotlivých prepravných smeroch použitá kyvadlová doprava. V súlade s príslušnými dopravnými predpismi, predpokladaným časom trvania a množstvom prepravovaných osôb, zvierat alebo vecí, je nevyhnutné plánovať dostatočný počet členov vlakových čiat vrátane čiat na vystriedanie.
Teda aj z uvedeného je možné robiť záver, že my musíme počítať s ohrozením kedykoľvek a musíme zodpovedne pristupovať k obmedzeniam na hlavnej cestnej sieti. V tomto ohľade viem povedať, že kým NDS bežne informuje pár dní vopred, že niekde bude obmedzenie pre premávku z nejakého dôvodu, tak iné inštitúcie o tom vedia s väčším predstihom. (určite si to nečítajú z webu)
Vo vybraných štátoch OECD/EU/NATO sú miesta nakládky a vykládky dokonca vypracované aj pre armády. V istom stupni je to aplikovateľné všade. Teda ak je odvod vojakov a vojačiek, alebo je (nedajbože) mobilizácia, či najprv ešte povolanie rezervistov a majú sa v istom okamihu hlásiť, tak sa nepostupuje jednotlivo. Ale v konkrétnom bode - autobusová zastávka, kilometer pri ceste (lazy) bude občan stáť aj s jeho batožinou a bude zabezpečený jeho prevoz. Zase sme u cesty - dopravy - plnení základnej funkcie štátu. Týmto sa o.i. bráni aj tomu, že napríklad behom 72 hodín sa stane to, že vo veľkých mestách, kde je doprava zhustená a autobusy preplnené, tak ešte tam pocestujú občania s objemom batožiny, čo by zdržiavalo a vytváralo komplikácie. Aj na toto sa pamätá posledné roky. SR nie je tak zabezpečná v rámci OSSR aby mala celonárodnú sieť takýchto nástupných bodov ani vlastnú prepravu ... v istom stupni existujú možnosti. (niektoré firmy majú potrebné autobusy a nie že SAD-ky, aby mali zaistený chod v akejkoľvek dobe, iná vec je znalosť potrebných uzlov) Rozsah 72h je ilustratívny.
Lepšie nič z uvedeného v praxi neaplikovať mimo doby cvičenia. Záruka na to ale nikde nie je. Neberte to tak, že to všetko bude, no stačí vnímať význam cestnej infraštruktúry a dopravy a aj jej stavu pre pochopenie aké obmedzenia sú/budú možno v blízkej budúcnosti nevyhnutné. A nestojí to tak, že či to musí byť, ale otázka vždy stojí tak, že či to bude stačiť. (vypracované je tak, aby stačilo, no výhodu má vždy agresor proti obrancovi a potom obranca nášho typu má nejaké východiská, ktoré nejdú zmeniť a musíme sa im prispôsobiť).