Štát často plánuje niečo čo trvá nie 3 ale 10 rokov a tým myslím fázu že ideme to vysúťažiť, musíme zaktualizovať dokumenty a začneme tender a začneme stavať (najčastejšie sa podpisuje pred koncom finančného roka kedheje na Slovensku už zima, kým sa rozloží stavenisko a začne sa vlastne o ďalší polrok neskôr). Ak je to už v zlom stave, čo je často prípad štátneho majetku*, tak tá degradácia je tak rozsiahla, že sa pristúpi k odstráneniu všetkého a niekedy sa už nezmení zadanie. Bežná vec, lebo inak by sa to celé robilo odznova. V prípade ale, že časť konštrukcie/telesa zostáva, tak sa nedá hovoriť o náhrade alebo výmene ale naozaj o rekonštrukcii , v tomto prípade časti mostu. (inokedy to môže byť také opláštenie, kde sa zistí že pod pôvodným plášťom už neplnia fciu izolácie etc. a sme u holom paneli, ktorý zvetráva čiže pri murive a zrazu máme havarijný stav nie nejakých omietok ale budovy ako takej čo ak sa zistí prieskumom pri reko jednej chodby tak vypracuje zmena zadania za pochodu, ale základné zadanie pre chodbu sa nezmení
) Ak by sa zásadne vylepšili jeho parametre, tak o modernizácii. Ale zásadne vylepšiť parametre to je napríklad rozšírenie alebo zväčšenie zaťaženia a ani jedno zase nie je v možnostiach euráčov. Občas sa robí zosilnenie pilierov, ale to už v havarijnom stave a pre predĺženie aspoň tej prevádzky pre OA. Kým sa pôvodných pilierov nikto nedotkne, nedá sa hovoriť o náhrade. Výmena mostovky, vozovky neznamená výmenu mostu. A ešte svoju rolu zohráva aj to či sa to robí samostatne alebo v rámci celého úseku. Ak ten úsek prechádza reko- tak ňou prejde aj most, aj keď sa do neho spravia väčšie zásahy. Všetko je to v medziach výkladu, aj keď to na pohľad už tak nevyzerá.
Zadanie sa zmení finančne aj obsahom, ak nie je finančné krytie. To je častý prípad externých zdrojov alebo zdrojov, ktoré majú špeciálne možnosti čerpania. Na D1 sa to stalo u RK. Na cestách sa to stane, keď sa ide opraviť zdanlivý pokles vozovky a po odfrézování sa zistí poškodenie podložia až lokálny zosuv o metre ďalej, tak je zbytočné robiť reko vozovky. Vtedy sa spraví núdzový preťah vozovky ktorý do polroka sadne, ale sa musí riešiť havária a štát urgentne súťaží reko 200m cesty. Určite to lokálne poznáte po celej krajine. Ja tiež, lebo čítam o obmedzení v tom a tom km na tak a tak dlho.
*štátne majetky v zmysle verejných majetkov by už bolo zavádzajúce tvrdenie, nakoľko samosprávne majetky sú často v lepšom stave, než porovnateľné štátne za dobu, čo sa o ne samosprávy starajú (zrovna na mosty sa to nedá vztiahnuť a západné kraje už ani nerobia rekonštrukcie, zbúrajú a postavia rovno nový objekt za dobu polroka, ktorý tam zase môže 50 rokov stáť)
Štát by mohol konať aj v zrýchlenom legislatívnom konaní, ale na taký rozsah prác nie sú zdroje, a nemôže vytvoriť precedens v jednej časti územia. Pod tým si treba predstaviť to, že štát má o.i. zabezpečiť aj dostupnosť území v zmysle zákona, napríklad pre sanitky, ale aj ťažšie, napríklad ťažkotonážne hasičské stroje. Je to čím ďalej zložitejšie. Štát by mohol tvrdiť, že sa to neplní o.i. práve pre stav mostov (ciest, ulíc, stromov pri nich etc.), čo by znamenalo skrátenie VO s priamymi zadaniami na poznaní trhu etc., lenže by sa to muselo uplatniť celoštátne a sme tam, že na také opravy a výstavbu nemáme. A evidentne nemáme ani dosť kapacít, ktoré by dokázali plniť byrokratické postupy a zmeny v nich vykonané za uplynulých 15 rokov. Takže tie VO sa nezrýchlia, ale opotrebovanie budov, alebo všeobecne stavieb a strojov pokračuje každým jedným dňom. Štát koná aj zrýchlene, ale v špecifických záujmoch - napríklad vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, kedy niekedy nie je čas aby sa tu niečo 10 rokov pripravovalo a súťažilo aby to potom nejaký trtko posudzoval. Je to ale o zodpovednosti, aby sa do takých postupov vkladalo len to, čo tam patrí.
Čiže nad týmto sa povznášať je zbytočná strata času.
Aby sa toto nedialo, tak by sme museli byť zodpovednejší v kontrole našej infraštruktúry. Treba tie cesty a mosty hlavne prechádzať a kontrolovať. Nie vizuálne zhora
Trena inštalovať merače vibrácií etc. My máme kapacitu na nejakých 10% za 4 roky. Takže sa to náročne selektuje - vyberie sa objekt na trase, podľa jeho evidencie veku etc. Alebo podľa tej vizuálnej kontroly kde je nejaká viditeľná zmena, ale to sa potom mení len na štatistov, taký a taký počet je zlý. Železnice sú na tom lepšie, robia lepšie obhliadky mostov, majú reálnejšie dáta, ale tiež nemajú peňazí nazvyš, ale vedia serióznejšie dodať ako na tom sú. Na cestácheje potom proste problém iné zadanie a iná zistená skutočnosť a teraz čo? Najlepšie by bolo prerušiť práce, ale tu na Slovensku nie sú alternatívy
Nemôžete prerušiť práce na rok a zmeniť pôvodné zadanie, aby sa vyriešilo financovanie. Čiže sa nevyrieši nič, za chodu zhotoviteľ povie či má na to riešiť to a tie financie sa riešia dodatočne. Kraje tieto možnosti nemajú, tam je potom vidieť len časť prác alebo ich pozastavenie, ale aj výluka a rozsiahla obchádzka aj na rok dva.
Takto funguje celý cestný systém SR a melie z posledného, lebo tých inžinierov schopných tie dokumentácie robiť, aj selektovať ktoré mosty obhliadnuť, kde poslať statika (externého statika) a čo kde zadať do opravy. Čo kde dať cez fondy, že to vydrží a nebude tam problém je už čarovanie z pohára vody za smiešne peniaze a zodpovednosť, tí poslední čo tam sú, tak väčšina má pred dôchodkom. Kraje na tom sú trochu personálne lepšie, ale horšie v tých možnostiach náhrady zdrojového financovania.
Dôsledkom tohto stavu je predražovanie pôvodných prác a tým ešte menej peňazí na zadaný objem prác, myslené km v roku. Všetky normálne krajiny disponujú rozpočtom na skutočne havarijné situácie. Tu nič také nie je, tu je len rezerva úradu vlády. A tá ako vieme končí často v nechtových štúdiách.
Nemalo by to tak byť, ale je to tak a je to tak poriadne dlho a nevyzerá, že by sa to malo zmeniť.