Ak sujromnik znasa aspon dve rizika (v nasom pripade prve dve), tak sa to dlhu nerata. Korektnejsie by to podla mna bolo hodnotit podla tretieho.
presne tak, hlavne "riziko" dostupnosti davat na uroven ostatnych rizik je nekorektne.
Moderátor: Moderátori
Ak sujromnik znasa aspon dve rizika (v nasom pripade prve dve), tak sa to dlhu nerata. Korektnejsie by to podla mna bolo hodnotit podla tretieho.
Zatiaľ však nie je jasné, či sa verejný dlh bude postupne zvyšovať o každoročnú splátku za PPP projekt, alebo sa rovno do dlhu započíta celková suma projektu.
Financovanie statu funguje tak, ze splatky su hradene z kapitoly ministerstva dopravy, ktora je hradena z rozpoctu. Stat sina rozpoctovy deficit poziciava z trhu a zvysuje tak dlh. Ak sa mu zvysia splatky, znamena, ze musi usetrit inde alebo si viac poziciavat.
Accounting treatment of a PPP according to ESA95 rules
1. Ak je construction risk government - patri do sektora verejnej spravy
2. Ak je construction risk private
2.1. ak je availability risk a demand risk government - patri do sektora verejnej spravy
2.2. ak je aspon jedno z availability a demand risk private - patri do sukromneho sektora (u nas je construction a availability private)
The second topic concerns public–private partnerships. As in ESA95, the private partner still has to bear the construction risk and either the demand or the availability risk in order for an infrastructure realised through a public–private partnership (PPP) to be recorded (under ESA2010) in the accounts of the private partner. However, when the government finances the majority of the project or provides a guarantee covering a majority of finances levied, these risks will not be considered as being transferred to the private partner. Unlike ESA95, ESA2010 now explicitly stipulates that a termination clause providing for a majority reimbursement of the finance provider on termination events at the initiative of the private partner leads to the absence of effective transfer of either of these risks.
Ak ten clanok nie je matuci a ak doslo k naozajstnej zmene, tak by sa do dlhu mala logicky zapocitavat celkova zostavajuca suma, ktora sa este len bude splacat.
Vlastne, jeden zasadny vplyv to ma aj na nas. Ak by stat chcel znizit urok tym, ze da garanciu za uver, tak sa mu to zarata do dlhu. To v praxi znamena, ze sa investor bude musiet financovat sam a teda o nieco drahsie ako stat.
pravdu povedia, pri sucansych urokovych mierach, za ktore si stat poziciava (1,375 % p.a. fix na 12 rokov)
http://ekonomika.sme.sk/c/7588177/stat- ... d-eur.html
sa mi zda cely system PPP vysoko neefektivny.
Diskontná sadzba bola v zmysle usmernenia MF SR stanovená na úrovni implicitnej úrokovej sadzby hrubého dlhu verejnej správy SR platnou pre rok 2014 na úrovni 3,4 %.
Naspäť na Public Private Partnership (PPP) + financovanie projektov
Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 13 hostí.