okorec napísal:Pozor s tým preberaním cudzích zákonov. Čo funguje v Nemecku, nemusí fungovať len na základe nejakého papiera aj u nás. Prednosť chodcov pred autami je samo o sebe logický nezmysel (*) a preto, aby to fungovalo, tak to nie je až také jednoduché ako to vyzerá. Samozrejme sa to dá, ale musí sa komplexne na to pozerať pri návrhu urbanizovaných zón, že aká intenzita áut sa má stretnúť s akou intenzitou chodcov, odkiaľ kam idú tie autá a odkiaľ kam idú tí chodci, ako to ovplyvňuje okolie a ako dopravné toky viesť vzhľadom na tieto fakty. U nás je s týmto problém. Doteraz sa to takto vôbec nerobilo a aby sa to tak robilo, tak by musela najprv prísť úplne nová generácia profesorov, ktorí by vychovali úplne novú generáciu odborníkov (**) a navyše by sa museli odstrániť byrokratické bariéry typu, že u nás sa nedajú riešiť komplexne, lebo 100 metrov od riešeného objektu je neprekonateľný problém s územným plánom, neschopnosťou slovenského pozemkového fondu a podobne. My musíme legislatívu prispôsobovať našej realite a nie zdrapmi papiera porúčať větru dešti. Zmeny tohto typu musia ísť od základov a nie nariadeniami zvrchu.
(*) V prvom rade, je to neprirodzené proti základným inštinktom, že silnejší (auto) má dávať prednosť slabšiemu (chodec). Mňa rodičia učili, že keď prechádzam cez cestu tak ja si mám dávať pozor, lebo ja som ten zraniteľný. Mám sa pozrieť najprv vľavo, potom vpravo a ešte raz vľavo a ak nič nejde, tak môžem prejsť. Učiť ľudí, že aj keď sú zraniteľní, tak si nemusia dávať pozor, je možno pre pár nešťastníkov za volantom cesta do basy, ale pre chodcov cesta do hrobu. A ak mám pravdu povedať, nech budú zákony aké chcú, ja svoje deti budem učiť, že cez cestu môžu prejsť až keď nejde auto... Po druhé, z fyzikálneho hľadiska je to nezmysel. Chodec s hmotnosťou 80 kg musí zastaviť, lebo nemôže len tak bez zastavenia vôjsť do cesty. Prichádza auto s hmotnosťou 2000 kg. Každý prirodzený fyzikálny systém by nechal auto prejsť bez nutnosti zastavenia, keď už neporovnateľne ľahší chodec aj tak stojí, ale my chceme tie dve tony zbytočne zastavovať a rozbiehať. Preto hovorím o tom, že musí niekto vedieť kam a ako má ten prechod dať a kam nie. Lebo ak má kvôli jednému chodcovi zastavovať každých 30 sekúnd povedzme nie jedno auto, ale kolóna 5 áut a jedného kamióna/autobusu, tak potom je naozaj trápne, že sa tu ideme hrať na nejaké emisné normy, plynulosť premávky či bezpečnosť na cestách.
(**) Úplne krásne tento fenomén ukazuje porovnanie architektúry na západe a u nás. Prejdete sa obcou veľkosti 500 domov a všetky domy, či staré, či nové, sú postavené v jednom architektonickom štýle, celá obec z hľadiska ciest, chodníkov, oddychových zón, centrálnych objektov pôsobí ako jeden kompaktný celok. U nás sa v priebehu 3 rokov zateplí 4-dielny panelák a narátate na ňom 5 rôznych štýlov fasád a 10 rôznych farieb.
Finálny výsledok v reále: V Nemecku má chodec na prechode prednosť, ale môžete prejsť tisíce kilometrov a nemáte pocit, že by vás to nejako obmedzovalo alebo neprirodzene limitovalo. V ČR, kde sa chodci vo veľkom púšťajú máte sústavne pocit, že niečo nie je v poriadku, lebo dochádza k tak nelogickým situáciám, že to hrozí až nehodami (nezabudnem nikdy na situáciu z Prahy ako som ledva dobrzdil za autom, ktoré malo na semafóre zelenú a dávalo prednosť chodcovi, ktorý stál pred prechodom a mal červenú).
Ja zase nerozumiem na základe akej logiky má auto morálnu prednosť pred chodcom - najmä ak sa bavíme o meste a jeho centre, ktoré sa pri tejto téme omieľa najmä v súvislosti s rozdrobeným prúdom chodcov (všetci priamo-nepriamo ukazujú na Kamenné námestie v BA). Áno, vysvetlil si to fyzikálne a malo by to logiku. Ale ak túto logiku aplikujeme aj medzi automobilmi, potom by mali mať prednosť nákladné autá pred osobnými, takže celá legislatíva by potom mala byť robená štýlom nákladiaky najprv. Veď prečo by malo zastaviť 15.000 kg vozidlo brzdiť kvôli 1.500 kg vozidlu? To je ešte väčší rozdiel ako v prípade osobáku a chodca - nehovoriac o kinetickej energii. Ale fyzikálne hľadisko môžeme zobrať z opačného konca - väčšie vozidlo = väčšia kinetická energia = väčšie škody pri nehode. Preto treba väčšie vozidlá krotiť - nákladiaky z centier miest vylúčiť a autá spomaliť. Priechody pre chodcov sú (popri iných opatreniach traffic calmingu) skvelý nástroj ako udržať facebookovo-messangerovo - whatsappovo zombikov za volantom pri bdelosti. A zjavne to funguje v iných krajinách.
Mňa tiež učili rodičia, že cez priechod sa prechádza až po dvojitom preverení situácie a ak nejde auto. Tiež ma učili, že na cestu sa nikdy neuteká a ak idem po priechode, tiež neutekám, pretože som vtedy pre vodičov neprevídateľný napriek tomu, že vodič, ktorý ma práve pustil, sa ponáhľa. A tiež tak budem učiť svoje deti. A tiež ma rodičia učili tolerancii = ak vidím, že vonku leje a fúka nepríjemný vietor a idem popri električkovom páse a vidím na priechode práve jedného chodca, ktorý je na opačnej strane a očividne sa ponáhľa na električku, ktorá práve vchádza do zastávky, tak mu za každých možných okolností dám prednosť. U mňa to znamená dať nohu z pedálu dole a bliknúť mu/jej, on(a) môže zmeškať dôležitý pohovor, prechladnúť a čo je najhoršie, povie si, že nabudúce pôjde autom. Pritom z morálneho hľadiska by práve ten chodec mal byť ocenený, pretože robí niečo pre svoje zdravie, nekontaminuje mesto autom, nezaberá miesto na parkovanie, nespôsobuje zápchy a pod. (áno, môžeme polemizovať, že to tak nie je a chodec zákonite nemusí byť človek, čo ráno nedošiel autom do práce a nezaparkoval to rovno na priechode pre chodcov), kým ja som tým morálnym hriešnikom, ktorý uprednostnil svoje ego len pre to, aby som bol v práci rýchlejšie s tým, že si uzurpujem 10m^2 verejného priestoru pre seba. Otázka teda znie, prečo by som mal byť vo výhode?
Prípadné zavedenie brodov je super myšlienka. Vynútenie prednosti chodcov na ceste I. triedy mimo obce napr. medzi dvoma nástupištami málo frekventovanej zastávky je nebezpečné pre všetkých účastníkov cestnej premávky - chodcovi môže dať jedno auto prednosť, ale za ním môže ísť ťahač s návesom, ktorý strhne volant a zrazí ďalších 5 áut spolu s chodcom. Ale v meste je to doslova potrebné. Mám pocit, že množstvo vodičov nie len, že nedáva prednosť chodcom, ale ani nevie, že na danom mieste priechod je.
Aby ste si nemysleli, že som ekoterorista, chodím autom celkom pravidelne. Ročne najazdím 20.000 km a to bývam v širšom centre BA. Dodávateľskú poštu máme Bratislava 1, kam sa mi po práci nechce ísť trolejbusom a po večernej špičke, ca. okolo 19.00 tam idem autom. Do abslolútneho centra mesta. Ale nikdy by ma preboha nenapadlo nadávať na chodcov, ktorí sa tam motajú. Skôr ja sa cítim previnilo. A ak sa aj kačičkujú na priechodoch, tak proste počkám. Takmer vždy sa za mnou vyskytne nejaký chytrák, ktorý rozhadzuje rukami, ale čo teraz? Mám dupnúť na plyn a zraziť ich? Na najbližšom semafore je aj tak signál voľno asi 5 s a signál stoj asi 120s.
Samozrejme, dávanie prednosti chodcov má aj svoje negatíva: raz do mňa skoro narazilo auto, ktoré na poslednú chvíľu strhlo volant a vybehlo na obrubník - verím, že vodič je teraz oparnejší; no a raz som daním prednosti chodcov na 4pruhovej ceste na križovatke s vypnutou svetelnou signalizáciou (inak bol to zájazd s asi 20 osobami, takže žiadny zablúdenec) brutálne naštartoval vodiča za mnou. Toho to tak veľmi zdržalo a tak veľmi sa ponáhľal, že ma predbehol, začal vybrzďovať a potom naháňať. Chvíľku som sa s ním pohral - dali sme si tri kolečká a ešte som na dvoch priechodoch dal prednosť
(to ho asi, uznávam, ešte viac naštartovalo), že mi nakoniec neskôr kľúčom obehal auto.
No ale zjavne sa ponáhľal a tí chodci ho zdržali.