Chudobné regióny sa vyľudňujú, z južných okresov odišli tisí

Moderátor: Moderátori

Chudobné regióny sa vyľudňujú, z južných okresov odišli tisí

Odoslaťod EmBe » 27. Júl 2019 16:03

Chudobné regióny sa vyľudňujú, z južných okresov odišli tisícky ľudí

NOVOHRAD, GEMER. Mestá v Novohrade aj na Gemeri sa vyľudňujú. Medziročne prichádzajú o stovky ľudí. V porovnaní so štatistickými údajmi z roku 2001 je situácia alarmujúca. Len v samotných okresných mestách Lučenec, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš a Poltár je za posledných 17 rokov o 7 913 menej obyvateľov. Najväčší úbytok za spomínané obdobie zaznamenala Rimavská Sobota. Nasledujú Veľký Krtíš, Lučenec a Poltár.

Lepšie na tom nie sú ani niektoré ďalšie mestá. Za prácou a školou, po skončení ktorej sa už väčšinou domov nevrátia, odišli stovky ľudí aj z Tisovca, Hnúšte či Fiľakova.

Najmä okresy s vysokou nezamestnanosťou sú postihnuté výraznou migráciou najmä mladých a vzdelaných ľudí. Čísla o počtoch obyvateľov v jednotlivých mestách veľakrát skresľuje aj fakt, že študenti, ktorí ostatnú v mestách, v ktorých absolvovali vysokoškolské štúdiá, si adresu neprehlásia.
Prečítajte si tiež: Lentvora. Dedina, kde ľudia nepotrebujú mobily, obchod ani krčmu Čítajte

„Za hlavný problém tejto nelichotivej štatistiky považujem v prípade Hnúšte štátom dlhodobo ignorovaný úpadok tunajšieho priemyslu po roku 1989. Už pred 15 rokmi mali tieto regióny dostať podporu na ekonomickú transformáciu v tejto oblasti,“ vyjadril sa Roman Lebeda, primátor Hnúšte, ktorá má aktuálne 7455 obyvateľov a vyľudňovanie sa jej tiež dotýka.

Zdôraznil aj veľkú vzdialenosť regiónov, v ktorých by mladí ľudia mohli získať adekvátnu prácu.

„Kto je napríklad z Hriňovej alebo Valaskej, tak sa do 30 minút dokáže dopraviť do Zvolena či Banskej Bystrice. Za prácou sa mu denne oplatí dochádzať. V prípade Hnúšte či Revúcej to však neplatí. Dopravné spojenia sú katastrofálne, pracovné príležitosti pre mladých, vzdelaných ľudí sú ďaleko. Preto sa radšej odsťahujú.“
Konkurencieschopnosť miest je nižšia

Lebeda načrtol aj problém nízkej konkurencie miest v chudobnom regióne, čo sa týka záujmu investorov.

„Niektorí lobisti pretlačili k chudobným regiónom aj také mestá, ktoré pomoc štátu nevyhnutne nepotrebujú, napríklad Kežmarok či Košice-okolie. Z nich nie je

problém dochádzať za prácou do blízkeho Popradu, Tatier alebo bohatých Košíc. Preto sa konkurencieschopnosť okresov Revúca či Rimavská Sobota pri záujme investorov znížila na minimum. Prirodzene idú do regiónov, v ktorých dostanú rovnakú dotáciu, ale infraštruktúra je lepšia.“
Firmy znížili počty zamestnancov

Aj Tisovec má z roka na rok menej obyvateľov. Ku koncu minulého roka ich bolo len 3818, vrátane mestskej časti Rimavská Píla.

Primátorka Irena Milecová to pripisuje najmä nedostatku pracovných príležitostí v samotnom meste a blízkom okolí do vzdialenosti 50 kilometrov. Tiež úpadku tamojšieho priemyslu.
Prečítajte si tiež: Poproč vymiera, má však niečo, čo je pre ľudí z miest magnetom Čítajte

„Závod CSM Tisovec v roku 2007 zamestnával zhruba päťsto ľudí. Dnes jeho nástupné dve firmy dávajú prácu 83 ľuďom. Vlani ich bolo 130, no problém nastal v strate ruského trhu. Tiež zo strany vlády bolo potrebné situáciu riešiť skôr a pomôcť so zamestnanosťou cez stimuly, pretože u nás vyrábané USD stroje sú kvalitné a mohli sa využívať aj v záchranných zložkách rezortu vnútra, ozbrojených silách, vodohospodárstve či pri výstavbe diaľníc,“ ozrejmila primátorka s tým, že z regiónu odchádzajú najmä vzdelaní a kvalifikovaní ľudia, pretože si tu nedokážu nájsť prácu.

Počet zamestnancov klesol aj v prípade ďalších zamestnávateľov v Tisovci.


„Bývalá Vanda dnes zo 130 šičiek zamestnáva len 30. Interstil z 50 ľudí len 17, no a vo vápenke Calmit pristúpili k automatizácii výroby, čím sa počet zamestnancov znížil zo 135 na 63,“ konkretizovala Milecová.

Pripomenula aj fakt, že ak si niekto nájde dobre platenú prácu v iných, ekonomicky vyspelejších častiach Slovenska, hľadá si tam aj adekvátne bývanie pre seba aj svoju rodinu.

„Z pozície mesta toto aktuálne ovplyvniť nevieme. Takto vznikajú čím ďalej tým väčšie regionálne rozdiely. Mesto nemá páky ani kapitál vytvoriť miesta pre kvalifikovaných ľudí. No a investori sa na juh Slovenska pre zlú infraštruktúru nehrnú,“ dodala primátorka.
Vo Fiľakove ožíva priemyselná zóna

Ku koncu minulého roka evidovali vo Fiľakove 10 035 obyvateľov. Aj tu zaznamenali odlev ľudí, avšak značne miernejší v porovnaní s okolitými samosprávami.
Prečítajte si tiež: V Konrádovciach sú bezmocní, úrad sa im rozpadá pred očami Čítajte

„Ľudia odchádzajú na západ krajiny alebo do zahraničia. Pripisujeme to prirodzenej migrácii smerom do miest, ktorá je prítomná všade vo svete,“ vyjadril sa Attila Agócs, primátor Fiľakova a pripomenul aj demografickú krivku, keď počet narodených detí klesá, je trend neskorších sobášov a menších rodín, tiež starnutie obyvateľstva.

Radnica sa snaží tento trend pribrzdiť. Za posledné štyri roky pribudli vo Fiľakove mestské byty, pričom prioritou je udržanie mladých rodín v meste.
Tiež ožíva tamojšia priemyselná zóna. Samospráva verí v jej rozšírenie. V tomto smere podniká aktívne kroky. K zvýšeniu zamestnanosti chce prispieť vybudovaním novej haly pre investorov.
Radnica chce prilákať ľudí späť do mesta

Za posledných osem rokov z centra Novohradu viac ľudí odišlo, ako prišlo. Koncom minulého roka mal Lučenec 26 384 obyvateľov. V roku 2010 ich bolo o 859 viac. Na úbytok populácie upozornili aj niektorí poslanci na nedávnom zasadnutí mestského parlamentu.

V tejto súvislosti primátorka Alexandra Pivková pripomenula, že demografia je nepriaznivá v rámci celej krajiny, nielen miest na juhu Banskobystrického kraja.

„Niektorí ľudia sa odsťahovali, no prisťahovali sa k nám aj mladí ľudia. Niektorí prerábajú rodičovské domy alebo si zaobstarali v meste bývanie. Majú tu zabezpečené škôlky aj školy. Budujeme a rekonštruujeme mestskú infraštruktúru – cesty, chodníky, vnútrobloky na sídliskách, revitalizujeme verejné priestranstvá s oddychovými a wifi zónami, tiež bezpečnými detskými ihriskami v centre a na sídliskách,“ argumentovala primátorka s tým, že radnica rieši aj dopravu v meste, parkovanie, zabezpečuje čistotu a poriadok v meste a kvalitné odpadové hospodárstvo.

„Budujeme ďalšie uzamykateľné stanovištia a polopodzemné kontajnerové stanovištia. Poskytujeme mestské nájomné bývanie, organizujeme množstvo kultúrnych, športových a spoločenských podujatí. Snažíme sa o rozvoj mesta vo všetkých oblastiach tak, aby sa tu ľudia všetkých vekových skupín cítili dobre a bezpečne. V Pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Lučenec sme prijali cieľ vybudovať moderné mesto s kvalitným životom pre našich občanov,“ zdôraznila Pivková.

Podľa vyjadrenia primátorky samospráva intenzívne pracuje aj na tom, aby prilákala domáce alebo zahraničné firmy, ktoré by dali ľuďom prácu.

„V priemyselnom parku Juh už tento rok začnú realizovať svoj podnikateľský zámer dvaja investori. V prvých rokoch vytvoria približne 20 nových pracovných miest. V nasledujúcich ďalších tridsať. Sme vďační za každého investora, ktorý prejaví záujem o Novohrad. Nejde síce o veľké investície a veľkých investorov, ale pre nás je na začiatok aj 20 – 30 pracovných príležitostí veľkým prínosom.“
Mesto a región očakáva aj pomoc od štátu. „Malý záujem investorov je kvôli chýbajúcej cestnej infraštruktúre – rýchlostnej cesty R2 a obchvatu mesta. V tomto smere očakávame pomoc od štátu a zo strany Európskej únie vo vzťahu k fondom, ktoré by zastrešovali aj rekonštrukcie miestnych komunikácií,“ zakončila Pivková.
Chýba infraštruktúra

V okresnom meste Poltár žije aktuálne 5476 ľudí. Paradoxne, neďaleké mesto Fiľakovo má vyše desaťtisíc obyvateľov, no aj to zaznamenalo mierny odlev ľudí.
Primátorka Martina Brisudová potvrdila, že počet obyvateľov má klesajúcu tendenciu z dôvodu nízkeho prirodzeného prírastku a migrácie.
Prečítajte si tiež: V Holiši stavili na zeleninu a kvety Čítajte

„Ľudia odchádzajú za prácou či štúdiom do veľkých miest, kde je dostatok pracovných príležitostí a vybudovaná infraštruktúra, ktorá nášmu regiónu chýba,“ vyjadrila sa primátorka a zdôraznila, že eliminovať trend poklesu obyvateľov znamená mať víziu rozvoja, pomenovať problémy mesta a začať ich systematicky a komplexne riešiť.

„Správnymi rozhodnutiami postupne dokážeme z Poltára vybudovať fungujúcu samosprávu, ktorá bude poskytovať kvalitné služby svojim obyvateľom. Naše mesto je však súčasťou celku, preto aj pohľad na jeho rozvoj vnímam komplexne. Aktuálne potrebujeme, aby sa pozornosť menej rozvinutým okresom pretavila do konkrétnej pomoci,“ zdôraznila Brisudová.

V okrese Poltár nie diaľnica ani rýchlostná cesta. Najmä tomu primátorka pripisuje aj absenciu investora.

„Kým v minulosti boli symbolom lokálnej ekonomiky najmä sklárne a tehelne, dnes už môže byť potenciálnym impulzom na jej rozvoj výstavba úsekov rýchlostnej cesty R2 juhom Banskobystrického kraja, pretože dopravná dostupnosť územia jednoznačne ovplyvní jeho rozvoj. Ďalším ekonomickým impulzom je dobudovanie mestskej infraštruktúry. Bol by to pozitívny signál pre možnosť ďalších investícií,“ pokračovala primátorka.

Načrtla aj otázku stredného školstva, ktoré by podľa nej malo flexibilnejšie reagovať na potreby regiónu.
„Dnes potrebujeme menej slov a viac činov, teda kompaktné riešenia, ktorých výsledkom bude rovnomernejší rozvoj regiónov,“ zakončila Brisudová.

Pýtali sme sa primátorov, čo by mohlo prilákať ľudí späť do ich miest:
Attila Agócs, primátor Fiľakova
Attila Agócs, primátor Fiľakova (zdroj: )

Za posledné štyri roky u nás pribudlo 35 mestských bytov, z ktorých 21 je prioritne určených pre mladé rodiny. Veríme aj v rozšírenie tunajšej priemyselnej zóny. Dvaja investori už v tomto roku avizujú vytvorenie nových pracovných miest. Aj mesto pracuje na projekte, v rámci ktorého chce k zvýšeniu zamestnanosti prispieť vybudovaním novej priemyselnej haly, určenej pre ďalších investorov. Tiež máme v pláne naďalej zlepšovať občiansku vybavenosť, kultúrnu a sociálnu oblasť .
Roman Lebeda, primátor Hnúšte.
Roman Lebeda, primátor Hnúšte. (zdroj: )

Riešením odlevu ľudí z regiónu je špeciálna pozornosť, ktorá by sa na Slovensku mala venovať iba najchudobnejším regiónom. Ak chceme, aby vzdelaní ľudia neodchádzali, potrebujeme pomoc štátu s investíciami s vyššou pridanou hodnotou. Špeciálna pozornosť by sa mala venovať zo strany štátu rozvoju cestovnému ruchu práve v týchto oblastiach.

Irena Milecová, primátorka Tisovca
Irena Milecová, primátorka Tisovca (zdroj: )

Mesto sa nachádza v území Národného parku Muránska planina, takže jednou z možností jeho rozvoja je aj využitie potenciálu prírodných krás, tiež turistických chodníkov, rozvoj ubytovacích zariadení a turisticko – -rekreačných aktivít pre návštevníkov. Byty u nás určite nie sú problémom, pretože na nové a väčšie neevidujeme od ľudí požiadavky. V poradovníku na sociálne byty máme aktuálne len štyri žiadosti na 1 – 2-izbové byty. Skôr vidím problém v nízkych cenách domov. Tie sa preto veľakrát dostávajú do rúk neprispôsobivých občanov z iných miest. To nám spôsobuje starosti, pretože je to vždy iná mentalita a iný spôsob života.

Čítajte viac: https://mynovohrad.sme.sk/c/22172634/ch ... z5utH6SXH7
Obrázok používateľa
EmBe
veterán fóra
 
Príspevky: > 1000
Obrázky: 2257
Založený: 24. Jan 2010 20:33
Bydlisko: ZA/ZV/ZM

Naspäť na 2019

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.