od expwy » 05. Dec 2017 10:17
Citujem z TP:
(mimochodom tieto pravidlá nie sú žiadnou novinkou a fungujú úspešne na západ od nás už niekoľko dekád)
4.5 Pomenúvanie križovatiek
4.5.1 Účelnosť pomenovania
Správne pomenovanie križovatiek plní kľúčovú úlohu pri zabezpečení všetkých troch požiadaviek na účelnosť orientačného značenia, t.j. na orientáciu v cestnej sieti, zisťovanie vlastnej polohy a navigáciu po najvýhodnejšej ceste k cieľu. Križovatky preto musia byť pomenované tak, aby ich názvy plnili všetky tieto podmienky. To znamená predovšetkým pomenovanie podľa blízkej lokality, ktorá je zároveň dostatočne známa; v prípade prípojok to tiež znamená, že k lokalite, podľa ktorej je prípojka pomenovaná, sa v tejto prípojke odbočuje z diaľnice.
Pomenovanie križovatiek okrem toho slúži aj na vymedzenie úsekov diaľnic pri lokalizácii dopravných informácií (napr. „kolóna na D1 v úseku Trnava – Hlohovec“). Z tohto hľadiska musia byť križovatky pomenované tak, aby pri vymedzení úseku – potenciálne aj cez viac križovatiek za sebou – nemohlo vyvolať zámenu s inou diaľnicou ani s cestou.
PRÍKLAD: Nevhodné pomenovanie prípojok Sládkovičovo (pri Seredi) a Galanta (pri Dolnej Strede). Vymedzenie úseku Sládkovičovo – Galanta znamená riziko zámeny s úsekom cesty I/75 alebo prinajmenšom riziko nepochopenia, o ktorý úsek R1 sa jedná. Takéto pomenovanie je preto prípustné len vtedy, ak sa mu z princípu nemožno vyhnúť, čo sú najmä prípady ciest vedúcich paralelne s diaľnicou (napr. úsek Važec – Hybe).
Každá križovatka musí mať jedinečný názov v rámci celej diaľničnej siete.
4.5.2 Uzly
Uzly sa pomenúvajú obvykle podľa blízkeho sídelného alebo miestneho cieľa, pričom vymedzenie blízkosti zodpovedá maximálnym vzdialenostiam pre blízke ciele podľa 4.3.4. Uzol môže byť pomenovaný aj podľa cieľa, do ktorého diaľnica nevedie a ktorý nie je na diaľnici priamo značený: dôležité je najmä vhodné vymedzenie geografickej polohy uzla.
Prednostne sa vyberajú ciele vhej centrálnej úrovne pred cieľmi nižšej centrálnej úrovne, v odôvodnených prípadoch však môže dostať prednosť bližší cieľ nižšieho významu pred vzdialenejším cieľom vyššieho významu, najmä ak rozdiel významov je pomerne nízky, zatiaľ čo rozdiel vo vzdialenosti je pomerne vysoký.
Ak sa v okolí vybraného cieľa nachádza viac uzlov alebo prípojok, možno uzly pomenovať rozlíšeným miestnym cieľom alebo prostredníctvom kompasových názov, pripojením prídomkov –Sever, -Východ, -Juh a -Západ. Prídomok označuje, ktorým smerom od príslušného cieľa sa daný uzol približne nachádza (t.j. na sever od cieľa, na východ od cieľa atď., čím sa myslí príslušný kvadrant kompasu).
Ak sa dve križovatky nachádzajú v tom istom kvadrante kompasu a neexistuje vhodnejšie ako kompasové pomenovanie, môžu sa označiť aj kompasovými prídomkami vyjadrujúcimi ich vzájomnú polohu, ak tým nedôjde ku konfliktu s pomenovaním iných križovatiek a zhoršeniu orientácie v sieti.
Kombinované kompasové prídomky (napr. Severovýchod) sú neprípustné.
Aj pri použití kompasových prídomkov alebo rozlíšeného miestneho cieľa je prípustné, aby sa jeden z uzlov volal podľa daného cieľa bez rozlíšenia. Musí však ísť o najvýznamnejší uzol v danej oblasti, v ktorom sa stretávajú diaľnice rovnakého dopravného významu, pričom ide o kontinentálny alebo diaľkový význam. Súčasne sa musí brať do úvahy kontext pomenovania ostatných križovatiek v okolí, aby sa zabezpečila jednoznačnosť a zrozumiteľnosť vymedzovania úsekov podľa 4.5.1.
Ak sa v blízkosti uzla nenachádza vhodný cieľ, podľa ktorého by uzol mohol byť pomenovaný, môže sa uzol pomenovať tiež podľa geografickej lokality, v ktorej alebo v blízkosti ktorej sa nachádza (napr. podľa priehrady, pohoria, regiónu...), ak sa jedná o dostatočne známu lokalitu pre vymedzenie polohy a súčasne sa výberom tohto názvu zabezpečí aj jednoznačné vymedzovanie úsekov podľa 4.5.1.
4.5.3 Prípojky
Prípojky sa vždy pomenúvajú podľa blízkeho cieľa, do ktorého sa z diaľnice odbočuje prostredníctvom príslušnej prípojky. Z blízkych cieľov priradených k prípojke sa vyberá najvýznamnejší cieľ; ak je viac cieľov približne rovnako významných, vyberá sa najbližší z týchto cieľov. Ak sa prípojka priamo nachádza v lokalite blízkeho cieľa, vyberá sa pre pomenovanie prípojky tento blízky cieľ.
Pre pomenovanie prípojky berú do úvahy len také blízke ciele, ktoré sú spoločné pre oba dopravné smery. Iba ak takýto cieľ neexistuje, alebo ak je lokalita, v ktorej sa prípojka priamo nachádza, blízkym cieľom len v jednom z oboch dopravných smerov, pomenuje sa prípojka dvoma názvami tak, že v každom zo smerov má samostatný názov.
V prípade prípojky, ktorá má výjazd len v jednom smere, sa z blízkych cieľov vyberá prednostne taký cieľ, z ktorého sa súčasne vchádza na diaľnicu v opačnom smere (ak takýto vjazd existuje).
Ak sa pre pomenovanie prípojky vyberie zvláštny cieľ Centrum, pomenuje sa táto prípojka v tvare Sídlo-Centrum. Výber zvláštneho cieľa Centrum pre pomenovanie prípojky je však prípustný len v prípojke nachádzajúcej sa v bezprostrednej blízkosti aspoň širšieho centra, aby sa predišlo zhoršenie orientačnej funkcie názvu. Ak sa v blízkosti širšieho centra nachádzajú dve alebo viac prípojok, z ktorých sa značí odbočenie do centra, nemožno ani jednu z nich pomenovať podľa zvláštneho cieľa Centrum.
Prípojku je tiež možné pomenovať podľa blízkeho cieľa rozlíšeného kompasovým názvom (pozri 4.3.4 nižšie), platí však, že prednostne sa takto pomenúvajú uzly.
Ak je aspoň jedna križovatka (vrátane uzlov) pomenovaná podľa sídla použitím rozlíšeného názvu s pomlčkou, nesmie sa žiadna prípojka pomenovať len názvom daného sídla bez rozlíšenia.
4.3.4 Blízke ciele
Blízke ciele detailne vymedzujú geografický priebeh diaľnice a pre jednotlivé prípojky určujú, ku ktorým cieľom sa na nich odbočuje z diaľnice. Ku každej prípojke je priradený jeden alebo viac blízkych cieľov.
Blízkymi cieľmi môžu byť sídelné ciele, miestne ciele a hlavné zvláštne ciele. Nesmú nimi byť vedľajšie zvláštne ciele a turistické ciele. Za blízke sa môžu zvoliť len tie ciele, ktoré sa nachádzajú vo vzdialenosti od prípojky:
metropolitné oblasti: max. 30 km,
nadcentrá: max. 15 km,
stredné centrá: max. 8 km,
základné centrá: max. 4 km.
Tieto vzdialenosti však možno prekročiť, ak sa medzi prípojkou a daným cieľom nenachádza žiadny iný cieľ, ktorý môže plniť úlohu blízkeho cieľa.
Pri výbere blízkych cieľov majú ciele s vyššou centrálnou úrovňou prednosť pred cieľmi s nižšou centrálnou úrovňou, a to aj v prípade, že sú vzdialenejšie (za predpokladu dodržania maximálneho limitu uvedeného vyššie). V odôvodnených prípadoch však môže dostať prednosť bližší cieľ nižšieho významu pred vzdialenejším cieľom vyššieho významu, najmä ak rozdiel významov je pomerne nízky (obvykle jeden stupeň), zatiaľ čo rozdiel vo vzdialenosti je pomerne vysoký. Cieľ bez centrálnej úrovne možno zvoliť za blízky cieľ len v prípade, ak daná prípojka nie je určená na odbočenie k žiadnemu cieľu s centrálnou úrovňou, ktorý sa nachádza vo vyššie uvedenej maximálnej prípustnej vzdialenosti od prípojky.
Diaľkové ciele sa pri dosiahnutí prípojky určenej na odbočenie k diaľkovému cieľu menia na blízke ciele alebo sa rozdeľujú na podciele tvoriace postupnosť viacerých blízkych cieľov (napr. cieľ Bratislava sa rozdelí na ciele Bratislava-Vajnory, Bratislava-Letisko atď.). Diaľkové ciele diaľnice majú v prípojkách, kde sa odbočuje z diaľnice k týmto cieľom alebo ich podcieľom, prednosť pred všetkými ostatnými kandidátmi na blízke ciele.
Ak sa ten istý sídelný cieľ nachádza v blízkosti dvoch alebo viacerých prípojok, obvykle sa v jednotlivých prípojkách rozlíši použitím významných miestnych cieľov, napr. mestských častí; na diaľniciach prechádzajúcich aglomeráciou tiež významnou miestnou komunikáciou apod.
Ak rozlíšenie prostredníctvom miestnych cieľov nie je dostačujúce, možno sídelný príp. miestny cieľ rozlíšiť prostredníctvom kompasových názov, pripojením prídomkov –Sever, -Východ, -Juh a -Západ. Prídomok označuje, ktorým smerom od príslušného cieľa sa približne nachádza prípojka, v ktorej sa tento blízky cieľ označuje (t.j. na sever od cieľa, na východ od cieľa atď.).
Ak sa dve prípojky nachádzajú v tom istom kvadrante kompasu a neexistuje vhodnejšie ako kompasové pomenovanie, môže sa blízky cieľ v týchto prípojkách rozlíšiť aj kompasovými prídomkami vyjadrujúcimi ich vzájomnú polohu, za predpokladu, že tým nedôjde ku konfliktu s pomenovaním iných križovatiek a zhoršeniu orientácie v sieti.
Pri používaní kompasových názvov je nutné zabrániť konfliktu s názvom uzla, a to aj v prípade, ak prípojka nie je podľa daného blízkeho cieľa pomenovaná. Tiež treba brať do úvahy, že pri používaní kompasových názvov majú uzly prednosť.
Kombinované kompasové prídomky (napr. Severovýchod) sú neprípustné.
Štandardne sa vyberá jeden blízky cieľ pre každú výjazdovú vetvu prípojky, bez ohľadu na to, či ide o výjazdovú vetvu priamo z hlavného jazdného pásu alebo výjazdovú vetvu dostupnú prostredníctvom kolektora či komplexného systému vetiev.
POZNÁMKA: To znamená, že prípojky s jednou výjazdovou vetvou majú štandardne priradený jeden blízky cieľ, kým prípojky s dvoma výjazdovými vetvami dva blízke ciele, z ktorých každý reprezentuje jeden smer odbočenia z diaľnice.
Vo výnimočných prípadoch, keď sú prostredníctvom jednej výjazdovej vetvy dostupné dva približne rovnako významné ciele, z ktorých každý sa nachádza iným smerom, priradia sa k tejto výjazdovej vetve oba ako blízke ciele (napr. Senec a Pezinok v križovatke Senec-Západ).
Na mestských diaľniciach je prípustné zvoliť 3 blízke ciele pre prípojku, pričom jeden cieľ je miestny cieľ, ktorý prípojka bezprostredne pripája (ulica, mestská časť) a ďalšie dva ciele sú blízke ciele, obvykle miestne.
Pre každú výjazdovú vetvu prípojky sa môžu zvoliť najviac dva blízke ciele.
V špecifických prípadoch prípojok značených podľa pravidiel pre uzly (pozri 5.4.1) sa vyberá vždy len jeden blízky cieľ bez ohľadu na počet výjazdových vetiev.
Blízke ciele sa uvádzajú v prípojke, ktorá slúži na odbočenie z diaľnice k týmto cieľom, a to v celej sekvencii značenia – na križovatkovej predzvesti, križovatkovej návesti a výjazdovej tabuli, resp. na triediacich a rozdeľovacích návestiach vo vetvách danej prípojky, ak sa jedná o komplexnú križovatku s vetvovým systémom. Na nepriamych návestiach slúžia blízke ciele ako referenčné ciele a uvádzajú sa v zelenej časti týchto značiek.
Ak je blízky cieľ v prípojke rozlíšený kompasovým názvom, uvádza sa prídomok Sever, Východ, Juh alebo Západ len na značkách v hlavnom jazdnom pásom diaľnice: vo vetvách križovatky a následne na ceste mimo diaľnice sa uvádza obvykle už len základný názov.
Svojim postavením je blízkym cieľom tiež nasledujúca križovatka. Táto sa značí špecificky, pozri 4.4.1.
Naposledy upravil
expwy dňa 05. Dec 2017 10:26, celkovo upravené 1 krát.