konstrukt napísal:Tunel Gotthard vo Švajčiarsku /57 km/ bude po dostavbe najdlhší železničný tunel na svete. Hotový má byť v roku 2014 s jeho stavbou sa začalo v roku 2001. Stavbu realizuje konzorcium TAT
www.tat-ti.ch jeho členovia sú Hochtief, Zschokke Locher of Aarau Švajčiarsko, Alpine Mayreder bau Salzburg Rakúsko, CSC Impresa Costruzioni Švajčiarsko, Impregilo Taliansko.
Stránky o tunely:
www.agn-amsteg.ch www.transco-sedrun.ch www.alptransit.ch
GOTTHARDSKÝ TUNEL je železničný tunel, ktorý sa práve buduje medzi Švajčiarskom a Talianskom. Jeho plánovaná dĺžka je 57km a spolu s prístupovými tunelmi a šachtami, je to 153km. Jedná sa o jednoznačne najdlhší železničný tunel na svete, prekonal aj najdlhší železničný tunel v Japonsku - Seikan (53,85km). Gotthardský tunel bude tvorený dvoma samostatnými tunelmi, v každom bude jedna koľaj (každý bude mať priemer 9m).
Tunel je súčasťou projektu, ktorý má názov Swiss AlpTransit, taktiež známy ako New Railway Link through the Alps - NRLA [Nová železničná trasa cez Alpy]. Súčasťou tohto projektu je aj Lotschbergský tunel, ktorého dĺžka je 34,6km. Obidva tunely boli navrhnuté, tak aby rýchlovlaky a nákladné vlaky ľahko prekonali Alpy, na čo staré tunely nestačili.
Pod dokončení sa počíta so skrátením času potrebného na cestu z Zürichu do Milána z terajších 3,5 hodiny na 2,5 hodiny.
O tuneloch
Tunely sú spojené približne každých 325m priečnymi spojovacími tunelmi. Vlaky budú môcť zmeniť tunel v dvoch staniciach, Sedrun a Faido. Tieto stanice budú obsahovať ventiláciu a budú slúžiť aj ako únikové cesty, v prípade, že by sa v tuneli stala nehoda. Momentálne sa však v Sedrune počíta s klasickou stanicou, hlavne kvôli blízkemu lyžiarskemu stredisku. Isteže by to bola zaujímavá cesta ísť z tunela 800m dlhými šachtami. Tieto šachty skrátia výstavbu tunela minimálne o päť rokov.
Technické údaje:
Dĺžka: 57km
Celková dĺžka všetkých tunelov a šachiet: 153,4km
Začiatok stavby: 1993 (prieskumné vrty), 1996 (príprava), 2003 (razenie)
Koniec stavby: 2014-2015
Kolaudácia: 2015
Celkové náklady: $ 6,428 miliardy, cca 189,626 miliardy SKK
Počet vlakov denne: 200-250
Objem vyťaženej horniny: 24 miliónov ton, 13,3 milióna m³
Počet raziacich strojov: 4 (2 severné, 2 južné)
Max. týchlosť razenia: 25-30m v kvalitnej hornine
Celková hmotnosť: 3000 ton
Celkový výkon: 5000 konských síl
http://www.sesulak.skiinfo.sk/2006/08/2 ... od-alpami/
VEĽKÁ ALPSKÁ DIERA
Horúčava a pocit, že sa už nikdy poriadne nenadýchnete. Tak to vyzerá vnútri rozostavaného GOTTHARDSKÉHO TUNELA VO ŠVAJČIARSKU, ktorý bude svojimi 57 kilometrami najdlhším tunelom na svete.
Reklama
Informačné stredisko neďaleko vchodu do Gotthardského tunela v alpskom Amstegu pôsobí trochu ako horská chata. V predsieni prednáškovej sály sú nahádzané veľké červené ruksaky. Dvaja sprievodcovia, s ktorými vlezieme pod zem, ich nachystali pre nás. Sú v nich odborne zabalené kyslíkové prístroje a masky, ktoré dolu povlečieme na chrbtoch. „Dnu sa radšej nepozerajte, znehodnotenie obsahu stojí vyše štyristo eur,“ sucho nás informuje švajčiarskysprievodca. Po diskusii o monumentálnej podzemnej stavbe nás mladý inžinier upozorňuje, že ak máme klaustrofóbiu, mali by sme si namiesto fárania do tunela radšej skočiť na kávu. Všetci však vieme, že ako novinári by sme zahodili životnú šancu pozrieť sa do Gotthardského tunela. Bežní smrteľníci sa tam už nedostanú, vedenie stavby zrušilo internetový poradovník exkurzií, keď sa v priebehu mesiaca naplnil na tri roky dopredu. Fasujeme erárne žlté gumáky, slúchadlá proti hluku, oranžové plášte a umelohmotné helmy. Ruksak s číslom na chrbát a mikrobusy nás vyvážajú do kopca, k dráhe elektrického stavbárskeho vlaku. V otvorených vozňoch je ohlušujúci rachot. Zastavujeme v tme, vnútri hory a uprostred ničoho. Pod nohami nám zurčí voda. Mala som ísť radšej na tú kávu.
Masív nad nami
Chvíľu trvá, kým si zvykneme na ťažký suchý vzduch. Obrovské ventilátory síce vytrvalo vháňajú dnu kyslík, ale máme pocit, že pre nás všetkých je ho zúfalo málo. Vlasy pod prilbami máme mokré, po chrbtoch nám tečú potoky potu. Neviem, koľko kilometrov od vchodu do podzemia sa nachádzame, radšej to ani nechcem vedieť. Nad nami sú Alpy – horský masív, ktorý sa na nás tlačí miliónmi ton. Všade sa kúdolí jemný prach, usádza sa na pokožke a štípe v očiach. Nad hlavami nám visia káble, vidíme oceľové konštrukcie. Matka príroda sa snaží znovu uzatvoriť každých pár vyrazených metrov, otvory treba neustále spevňovať železom. V Gotthardskom tuneli pracuje najväčší raziaci stroj na svete. Raziči ho nežne nazývajú Jumbo. Má desať metrov v priemere a je pokrytý desiatkami čepelí pripravenými zahryznúť sa do kameňa. „V dobrých podmienkach môžeme s týmto strojom denne vyhĺbiťaž štyridsať metrov za deň,“ hovorí sprievodca. Podmienky však nie sú vždy dobré a vyskytnú sa aj vážne geologické problémy. V niektorých miestach je kameň mäkký ako maslo, čo spôsobuje veľké komplikácie pri vykopávaní. V zlých podmienkach, keď je kameň veľmi mäkký, robotníci vyhĺbia len pol metra za deň. Budovanie si vyžaduje variáciu techník, v niektorých sekciách vyhadzujú skalu do vzduchu aj výbušninami. Uprostred staveniska je v kuse vytesanej skaly postavený oltárik svätej Barbore. Po ceste narážame na ohňovzdorný kryt. Vyzerá ako obrovský kontajner. Ak vypukne požiar alebo nastane zával, robotníci v ňom môžu počkať na pomoc. Vydržali by tam niekoľko hodín... Ďalšia nepríjemná predstava.
Babylon v podzemí
Obdivujem každého, kto denne zostupuje do tunela a trávi tam celý pracovný čas. Mne úplne stačila jedna hodina. Nemecký razič Dietmar Hoffer pracuje pri konštrukcii tunelov bez prestávky neuveriteľných dvadsať rokov. V podzemí je zvyčajne okolo päťdesiat stupňov, denne je v prevádzke až 70 strojov. Hluk, teplo a stály nedostatok kyslíka vydržia len tvrdí chlapi. V Amstegu blízko vchodu do tunela robotníci bývajú v unimo ubytovniach. V okolí je iba pustatina, po jedlo zrejme chodia do blízkej dediny. Kultúrne vymoženosti sú asi zbytočné, určite sa im po drine v podzemí ani nikam nechce. Na konštrukcii tunela pracuje dvetisíc ľudí. Chodia na dvojtýždňové zmeny a zastupujú rôznorodosť švajčiarskych obyvateľov. Počuť tu nemčinu, taliančinu, francúzštinu aj retrorománčinu. V roku 2004 si Švajčiari v referende odhlasovali, aby všetka nákladná doprava, ktorá prechádza ich krajinou, išla po železnici. Cez Alpy sa už vtedy denne prepravovalo alarmujúcich 90 ton ťažkého nákladu, dnes je to ešte viac. Ambiciózny plán postaviť vysokorýchlostnýželezničný spoj medzi Milánom a Zürichom už naberá konkrétnu podobu. Gotthardský tunel bude mať 57 kilometrov, bude najdlhší na svete, s kombináciou železničnej a cestnej dopravy. Celá železničná trasa bude vo výške 500 metrov nad morom. Vlaky dosiahnu rýchlosť až 240 kilometrov za hodinu, čím sa zníži čas cesty medzi týmito veľkomestamizo 4 na 2,5 hodiny. Okrem dvoch hlavných železničných „rúr“ sa museli vykopať aj ďalšie prístupové tunely pre ľudí a vybavenie. Cena celého koľajového spojenia vyletela z 8 na 15 miliárd dolárov a koniec stavby sa nepredpokladá skôr než v roku 2018.
Zmiznutie Álp?
Cestovanie vlakom v nekonečnom tuneli pod zemou musí byť zvláštny zážitok. Miestny architekt Arthur Lorentz má však aj námietky proti takémuto druhu prepravy. „Spôsobí to zmiznutie Álp. Keď teraz cestujete z Zürichu do Milána, máte krásny panoramatický výhľad. Ale tento tunel zmení Alpy na veľkú čiernu dieru.“ Obyvatelia v okolí tunela však túto „alpskú dieru“ vítajú. Hoci pôvodný plán bol vytvoriť vlakovú dráhu bez zastávky, mala by sa vybudovať stanica hlboko v horách so symbolickým názvom Porta Alpina (Brána do Álp). Turisti sa rekordne rýchlo dostanú vlakom do Álp a potom ich tisíc metrov dlhý výťah vyvezie nahor do čerstvého horského vzduchu. Keď sme vyhrkotali vo vagónikoch stavbárskej železničky na povrch, poriadne sme sa ho nadýchli aj my. O pár rokov už Gotthardský tunel budú môcť vidieť tisícky návštevníkov. Spoza okien eurovlakov uháňajúcich naprieč Alpami.
http://lesk.zoznam.sk/cl/11125/243999/V ... pska-diera
od konstrukt » 24. Mar 2008 22:32 
). Hlava vyjela po více než čtyřech kilometrech pod vrchem Chlum, zbývá dokončit posledních padesát metrů v částečně odtěženém svahu.
Šéf razičů tunelu: (čecho?)slovák Štefan Ivor, viz. video:
