http://dev.soyamedia.com/_majo/!mvrrsr/ ... 002097.zip
Výsledky odvetvia stavebníctva za rok 2005
I. Vyhodnotenie vybraných makroekonomických ukazovateľov vývoja hospodárstva SR v roku 2005
1. Tvorba hrubého domáceho produktu (HDP)
Celková výkonnosť ekonomiky Slovenska, meraná hrubým domácim produktom vzrástla v roku 2005 oproti predchádzajúcemu roku v stálych cenách o 6 %. Je to najvyšší medziročný prírastok od roku 1996 a v porovnaní s rokom 2004 sa jej dynamika zvýšila o 0,5 percentuálneho bodu. Objem vytvoreného HDP v bežných cenách predstavoval 1 439,8 mld. Sk (rast v bežných cenách o 8,6 %).
Už druhý rok po sebe rast HDP súvisel so zvýšením domáceho dopytu (o 7,3 %), ako aj zahraničného dopytu (o 10,9 %). K posilneniu domáceho dopytu prispel najmä rýchly rast investícií. Tvorba hrubého kapitálu (HK) sa zvýšila o 14,1 % (z toho tvorba hrubého fixného kapitálu – HFK o 12,4 %) a konečná spotreba domácnosti o 5,8 %.
Vyššiu tvorbu HDP ovplyvnil hlavne rast pridanej hodnoty v stavebníctve, obchode, doprave, poštách a telekomunikáciách, priemysle a pôdohospodárstve.
2. Vývoj ostatných vybraných makroekonomických ukazovateľov
Saldo zahraničného obchodu tovarov a služieb v bežných cenách bolo pasívne v objeme 62,9 mld. Sk (o 27,3 mld. Sk vyššie ako v roku 2004) pri deficite zahraničného obchodu s tovarmi vo výške 74,7 mld. Sk a aktívnom salde vývozu a dovozu služieb v objeme 11,8 mld. Sk.
Úroveň exportnej výkonnosti (meranej podielom vývozu výrobkov a služieb v bežných cenách na HDP) sa medziročne zvýšilo o 1,9 percentuálneho bodu na 78,7 %. Zrýchlenie dynamiky dovozu sa premietlo do rastu dovoznej náročnosti (dovoz výrobkov a služieb v bežných cenách na HDP) o 3,5 percentuálneho bodu na 83 %, ktorý bol vyvolaný rastom investičného procesu.
Hospodárenie štátneho rozpočtu SR skončilo k 31. decembru 2005 schodkom 33,9 mld. Sk, čo je o 36,4 mld. Sk menej ako v roku 2004. V pomere k HDP tvoril schodok 2,4 %, medziročne bol nižší o 2,9 percentuálneho bodu. Príjmy štátneho rozpočtu medziročne vzrástli o 16,2 mld. Sk a výdavky sa znížili o 20,2 mld. Sk. Na zvýšenie príjmov sa podieľali najmä vyššie daňové príjmy.
Inflácia v roku 2005 dosiahla 2,7 % a bola najnižšia v histórii Slovenskej republiky. V porovnaní s rokom 2004 sa celková hladina znížila o 4,8 percentuálnych bodov hlavne z dôvodu nižšieho rozsahu úprav regulovaných cien.
Zamestnanosť si piaty rok po sebe udržala rastovú tendenciu. Podľa výberového zisťovania pracovných síl pracovalo v roku 2005 v hospodárstve SR v priemere 2 216,2 tis. osôb, čo je rast oproti roku 2004 o 2,1 %. K zvýšeniu zamestnanosti prispela hlavne priemyselná výroba. Zvýšil sa počet zamestnancov v odvetviach nehnuteľnosti a prenájom, obchod a stavebníctvo. Pokles pretrvával v pôdohospodárstve, školstve, zdravotníctve, v doprave, poštách a telekomunikáciách.
Nezamestnanosť sa oproti roku 2004 znížila o 53,2 tis. osôb na 427,5 tis. osôb. Miera nezamestnanosti klesla z 18,1 % na 16,2 % a dosiahla najnižšiu úroveň za posledných šesť rokov. K zníženiu nezamestnanosti prispel rast voľných pracovných miest.
Priemerná mesačná nominálna mzda v roku 2005 dosiahla výšku 17 274,– Sk a oproti roku 2004 vzrástla o 9,2 %. Reálna mzda sa zvýšila o 6,3 %. Zvýšenie reálnej mzdy (najvyššie od roku 1997) súviselo okrem rastu nominálnej mzdy tiež s nižšou priemernou infláciou.
3. Vývoj investičnej aktivity
Vývoj HDP a tvorby HFK v rokoch 2000 – 2005
Tabuľka č. 1
ukazovateľ merná
jednotka 2000 2001 2002 2003 2004 2005
hrubý domáci
produkt (HDP) ceny bežného roka mld. Sk 934,1 1009,8 1098,7 1201,2 1325,5 1439,8
stále ceny roka 1995 mld. Sk 690,7 716,8 749,9 783,4 826,5 876,3
Index (stále ceny roka 1995) % 102,0 103,8 104,6 104,5 105,5 106,0
hrubý fixný
kapitál (HFK) ceny bežného roka mld. Sk 242,3 291,0 303,5 308,4 327,2 376,7
stále ceny roka 1995 mld. Sk 177,4 202,1 200,9 197,9 202,8 227,9
Index (stále ceny roka 1995) % 92,8 113,9 99,4 98,5 102,5 112,4
podiel HFK na HDP- ceny bežného roka % 25,9 28,8 27,6 25,7 24,7 26,2
podiel HFK na HDP – stále ceny roka 1995 % 25,7 28,2 26,8 25,3 24,5 26,0
Zdroj: Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v roku 2005, ŠÚ SR, marec
2006
Z údajov uvedených v tabuľke č. 1 vyplýva, že medziročný rast HDP a HFK v stálych cenách roku 1995 (106,0 a 112,4) bol najvyšší od roku 2000, resp. 2001. Podiel HFK na HDP vzrástol z 24,5 % na 26,0 %.
V štruktúre investovania v roku 2005 bol posun od dopytu po strojoch k dopytu po stavbách. V dôsledku toho sa podiel stavebných investícií na tvorbe HFK medziročne zvýšil o 1,8 percentuálneho bodu na 34,1 Do strojov sa investovalo 224,4 mld. Sk a do stavieb 128,3 mld. Sk, z toho do budov na bývanie 23,6 mld. Sk. Objem investícií do stavieb sa oproti roku 2004 zvýšil o 18,5 % (v tom do budov na bývanie o 14,2 %) a do ostatných stavieb o 19,5 %.
II. Výsledky odvetvia stavebníctva v roku 2005
1. Vývoj odvetvia celkom
V roku 2005 zaznamenalo stavebníctvo najväčší rast od roku 1998. Priaznivé výsledky dosiahlo vo všetkých hlavných ukazovateľoch (rast tvorby HDP, stavebnej produkcie, zamestnanosti, produktivity práce, priemernej mzdy a vo finančných ukazovateľoch.
HDP vytvorený v stavebníctve dosiahol v bežných cenách objem 79,5 mld. Sk a oproti roku 2004 vzrástol v stálych cenách roka 1995 o 15,6 %: Je to najvyšší rast zo všetkých hlavných odvetví hospodárstva SR a 2,6-násobný rast oproti celoslovenskému priemeru. Podiel stavebníctva na tvorbe HDP Slovenska vzrástol v bežných cenách z 5,2 % na 5,5 % a v stálych cenách roka 1995 z 3,7 % na 4,0 % (metodika ŠÚ SR). Podľa metodiky EÚ bol podiel stavebníctva na tvorbe HDP Slovenska 9,3 %.
V roku 2005 sa vyprodukoval objem stavebnej produkcie v bežných cenách vo výške 122,2 mld. Sk a v porovnaní s rokom 2004 vzrástol v stálych cenách roka 2000 o 14,7 %. Prevažná časť stavebnej výroby sa realizovala v tuzemsku. Jej objem bol 117,1 mld. Sk, čo predstavuje 95,8 % z celkovej stavebnej produkcie.
Z hľadiska štruktúry stavebnej produkcie najväčší objem bol prestavaný na novej výstavbe, rekonštrukciách a modernizáciách (93,6 mld. Sk), čo predstavuje 76,6 % stavebnej produkcie a nárast oproti roku 2004 o 15,1 %. Stavebné práce na opravách a údržbe vzrástli o 14,7 % a ich podiel na objeme stavebnej výroby bol 18,7 %. Ostatné práce tvorili 0,5 %. Podiel súkromného sektora tvoril 99,7 % z celkového objemu stavebnej produkcie. Po miernom poklese stavebnej produkcie v zahraničí v roku 2004 vzrástol jej objem v roku 2005 o 9,2 % na 5,2 mld. Sk a tvoril 4,2 % z celkovej stavebnej výroby.
Vývoj štruktúry stavebnej produkcie od roku 2000 bol nasledovný (v %):
štruktúra stavebnej výroby 2000 2001 2002 2003 2004 2005
nová výstavba, rek. a moder. 74,6 75,3 74,9 72,1 76,4 76,6
opravy a údržba 18,7 19,8 20,9 22,4 18,6 18,7
produkcia v zahraničí 4,0 3,6 3,3 4,8 4,4 4,2
ostatné práce 2,7 1,3 0,9 0,7 0,6 0,5
spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0
Z celkovej stavebnej výroby realizovali stavebné podniky vrátane živnostníkov 121,3 mld. Sk pri 14,7 %-nom raste. Tržby za vlastné výkony a tovar vzrástli o 17,3 % na 190,7 mld. Sk. Podiel stavebnej výroby na tržbách za vlastné výkony a tovar bol 63,6 % a oproti roku 2004 klesol o 1,5 percentuálneho bodu. Tento klesajúci trend podielu stavebnej výroby na tržbách za vlastné výkony a tovar trvá už niekoľko rokov. Vyplýva to z tej skutočnosti, že stavebné podniky sa musia v dôsledku nedostatočnej náplne svojej hlavnej činnosti preorientovávať aj na nestavebnú činnosť. Tá v minulom roku predstavovala už 36,4 % z celkových tržieb.
Výsledky stavebných podnikov podľa veľkostnej štruktúry vrátane živnostníkov uvádzame v prehľade vybraných ukazovateľov (príloha č. 2).
Najväčší medziročný rast stavebnej produkcie zaznamenali podniky s počtom zamestnancov 20 a viac osôb (rast o 18,9 %). Stavebná produkcia vzrástla medziročne aj v malých podnikoch do 19 zamestnancov (rast o 11,9 %) a u živnostníkov (rast o 8,7 %). V nadväznosti na medziročný rast stavebnej výroby rástla aj zamestnanosť v jednotlivých skupinách podnikov v priemere o cca 7 %, ale najväčší nárast bol v malých podnikoch do 19 zamestnancov (rast o 7,4 % a u živnostníkov (rast o 7,3 %). Produktivita práce zamestnanca vzrástla vo všetkých skupinách podnikov, najviac v skupine podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac zamestnancov (rast o 11,8 %). Najnižšiu produktivitu práce dosahujú živnostníci – len 58,5 % z priemeru odvetvia. Je to spôsobené hlavne tým, že sú v dôsledku nižšej ponuky na stavebnom trhu nútení prijímať aj menej lukratívne zákazky s väčšími nárokmi na živú prácu, a tiež tým, že niektoré vykonané stavebné práce neboli vyfakturované (čierna práca). Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca vzrástla vo všetkých skupinách podnikov.
Pre úplnosť uvádzame aj vývoj podielov jednotlivých veľkostných skupín podnikov na realizácii stavebnej produkcie a zamestnanosti, ktorý je od roku 2000 nasledovný.
Podiel veľkostných skupín stavebných subjektov na realizácii stavebnej produkcie a zamestnanosti (v %)
Tabuľka č. 2
subjekty Podiel na produkcii Podiel na zamestnanosti
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2000 2001 2002 2003 2004 2005
do 19 zamestnancov 16,4 15,6 17,2 17,8 16,2 15,8 13,3 14,9 14,7 15,4 14,4 14,4
s 20 a viac zamest. 56,0 55,9 52,4 50,4 51,0 53,1 46,5 42,4 39,1 35,5 33,6 33,3
živnostníci 26,6 27,5 29,5 31,0 32,0 30,4 40,2 42,7 46,2 49,1 52,0 52,3
nestaveb. organizácie 1,0 1,0 0,9 0,8 0,8 0,7 - - - - - –
spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0
Z prehľadu vývoja podielu na stavebnej produkcii vyplýva, že rast po roku 2003 zaznamenali len podniky s 20 a viac zamestnancami. V malých podnikoch do 19 zamestnancov a u živnostníkov sa po roku 2003 prejavil pokles podielu na stavebnej produkcii. Podiel na zamestnanosti klesá. resp. stagnuje v podnikoch s 20 a viac zamestnancami a rastie u živnostníkov. Rast podielu živnostníkov na zamestnanosti je spôsobený aj tým, že niektoré stavebné podniky riešia prezamestnanosť a vysoké odvodové povinnosti na pracovníka znižovaním stavu zamestnancov, ktorí sú nútení otvárať si živnosť a spolupracovať so svojim bývalým podnikom formou subdodávok. V dôsledku nízkej produktivity práce živnostníkov, ich podiel na stavebnej produkcii nie je adekvátny rastu podielu na zamestnanosti.
Zamestnanosť v stavebníctve v uplynulom roku medziročne vzrástla o 6,9 % na 142,5 tis. osôb (rast o 9,1 tis. osôb) a počet robotníkov na stavebných prácach o 7,5 % na 118,6 tis. osôb (rast o 8,2 tis. osôb). Takmer celé zvýšenie počtu zamestnancov bolo zaznamenané v kategórii „robotníci na stavebných prácach“, zatiaľ čo stav THP a pomocných robotníkov sa oproti roku 2004 len mierne zvýšil. Zvýšila sa aj produktivita práce o 7,3 % na 851,1 tis. Sk a robotníka na stavebných prácach o 6,7 % na 1022,7 tis. Sk. Priemerná nominálna mesačná mzda v stavebníctve medziročne vzrástla o 6,0 % na 13 867,– Sk, čo však je oproti celoslovenskému priemeru menej o 3 407,– Sk. Reálna mzda vzrástla o 3,2 %.
Podľa výberového zisťovania pracovných síl bolo v stavebníctve v roku 2005 evidovaných 27,2 tis. nezamestnaných osôb, čo predstavuje 6,4 % z celkového počtu nezamestnaných na Slovensku. Oproti roku 2004 klesol počet nezamestnaných v tomto odvetví o 6,6 tis. osôb.
Rast stavebnej produkcie sa pozitívne prejavil aj v tvorbe hospodárskeho výsledku. V hodnotenom období vyprodukovali stavebné podniky zisk pred zdanením vo výške 12,3 mld. Sk, čo je oproti roku 2004 viac o 2,1 mld. Sk. Výnosy vzrástli o 30,4 mld. Sk na 159,0 mld. Sk a rentabilita výnosov mierne klesla zo 7,9 % na 7,7 %.
Podľa organizačnej štatistiky uverejnenej v publikácii ŠÚ SR „Bulletin č.12/2005“ pôsobilo v odvetví stavebníctva v minulom roku 6 225 podnikov a 62 436 živnostníkov, čo je oproti roku 2004 nárast o 662 podnikov a o 5 358 živnostníkov. Najväčšiu skupinu tvoria malé podniky do 19 zamestnancov, ktorých je 5 407 a tvoria 86,9 % z celkového počtu stavebných podnikov. Podniky s počtom 20 až 499 osôb tvoria 10,6 %. Zbytok (2,5 %) tvoria podniky s 500 a viac zamestnancami vrátane podnikov s nezisteným počtom zamestnancov.
2. Výsledky stavebných podnikov s počtom 20 a viac zamestnancov
2.1 Produkcia, zamestnanosť, produktivita práce, priemerná mesačná mzda
Skupina podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac osôb vyprodukovala v roku 2005 stavebnú výrobu v objeme 64,8 mld. Sk pri medziročnom raste o 18,9 % (príloha č. 2). Podiel tejto skupiny na celkovej stavebnej produkcii bol 53,1 %, čo je zvýšenie oproti roku 2004 o 1,7 percentuálneho bodu. V tejto kategórii podnikov najviac vzrástol objem výroby v podnikoch s 20 až 49 zamestnancami (rast o 34,3 %) a najväčší podiel dosiahli podniky s 50 – 249 zamestnancami (40,3 %).
Priemerný evidenčný počet zamestnancov tejto kategórie medziročne vzrástol o 6,0 % na 47,5 tis. osôb. Z celkového počtu zamestnancov pracujúcich v odvetví stavebníctva to prestavuje 33,3 %. V tejto kategórii podnikov najviac vzrástla zamestnanosť v podnikoch s 20 – 49 zamestnancami (rast o 15,1 %).
Pokles nastal v podnikoch s 250 – 499 zamestnancami (pokles o 5,4 %) a v podnikoch s 500 a viac (pokles o 9,7 %).
Rýchlejší rast objemu stavebnej produkcie oproti rastu zamestnanosti v tejto kategórii podnikov pozitívne ovplyvnil aj vývoj produktivity práce, ktorá medziročne vzrástla o 11,8 %. Rast zaznamenali všetky skupiny podnikov, najväčší podniky s 250 – 499 zamestnancami (rast o 39,9 %)..
Priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v tejto kategórii podnikov o 8,1 % na 17 855,– Sk. Všetky skupiny podnikov tejto kategórie dosiahli vyššiu priemernú mzdu ako bol priemer odvetvia. Najvyššiu priemernú mzdu dosiahli podniky s 500 a viac zamestnancami (22 706,– Sk). Táto skupina podnikov však zaznamenala aj vysoko nadpriemernú produktivitu práce (nad 2 mil. Sk).
2.2. Hospodársky výsledok
Stavebné podniky s 20 a viac zamestnancami vytvorili v roku 2005 zisk pred zdanením vo výške 8 548 mil. Sk, čo je oproti roku 2004 zvýšenie o 2 150 mil. Sk, t.j. o 33,6 %. Nárast zisku pred zdanením v bežných cenách bol spôsobený hlavne rastom výnosov o takmer 28,9 %. Z celkového počtu 667 podnikov bolo 527 ziskových a 140 stratových.
Z hľadiska štruktúry vlastníctva sa na celkových výnosoch a zisku najviac podieľali súkromné tuzemské organizácie (76,3 %-ný, resp. 78,0 %-ný podiel). Najvyššiu rentabilitu výnosov dosiahli zahraničné organizácie (8,86 %). Družstevné organizácie zaznamenali pokles výnosov, zisku aj rentability výnosov. Celkovo však môžeme konštatovať, že stavebné podniky s 20 a viac zamestnancami dosiahli rast oproti roku 2004 vo všetkých troch hodnotených ukazovateľoch (výnosy, zisk, rentabilita výnosov). Prehľad ukazovateľov podľa druhu vlastníctva uvádzame v tabuľke č. 3.
Výnosy, hospodársky výsledok a rentabilita výnosov podľa druhu vlastníctva
Tabuľka č. 3
Druh vlastníctva Výnosy
(v mil. Sk) Hospodársky výsledok (v mil. Sk) Rentabilita výnosov (%)
2005 Index 2005/2004 2005 Index 2005/2004 2005 Index 2005/2004
Súkromné tuzemské 98 864 122,7 6 669 130,3 6,75 106,3
Družstevné 409 89,9 4 23,1 0,98 27,8
Štátne x/ – – – – – –
Územná samospráva x/ – – – – – –
Zahraničné 13 472 92,4 1 193 124,4 8,86 134,7
Medzinárodné súkromné 16 429 360,5 675 225,2 4,11 62,5
Stavebné podniky spolu 129 509 128,9 8 548 133,6 6,60 103,6
x/ Údaje nie sú uvedené z dôvodu ochrany individuálnych dát
Zdroj: Stav zákaziek a finančné ukazovatele stavebných podnikov SR za 4. štvrťrok 2005, ŠÚ SR, február 2006
2.3. Platobná schopnosť
K 31. 12. 2005 vykázali stavebné organizácie s počtom 20 a viac zamestnancov pohľadávky vo výške 32 192 mil. Sk a medziročne vzrástli o 11 027 mil. Sk. Pohľadávky po lehote splatnosti sa zvýšili zo 7 941 mil. Sk na 9 945 mil. Sk, t. j. o 2 004 mil. Sk.
Záväzky celkom vzrástli z 26 065 mil. Sk na 33 101 mil. Sk, z toho záväzky po lehote splatnosti o 1 118 mil. Sk na 8 126 mil. Sk.
Z porovnania stavu pohľadávok po lehote splatnosti a záväzkov po lehote splatnosti vyplýva, že odvetvie stavebníctva ako celok sa k 31. 12. 2005 nachádzalo v druhotnej platobnej neschopnosti (pohľadávky po lehote splatnosti boli vyššie ako záväzky po lehote splatnosti o 1 819 mil. Sk). Kladne hodnotíme skutočnosť, že ani jeden sektor podľa druhu vlastníctva nie je v prvotnej platobnej neschopnosti.
Podrobnejšie údaje o stave pohľadávok a záväzkov ku koncu roka 2005 podľa druhu vlastníctva uvádzame v tabuľke č. 4.
Stav pohľadávok a záväzkov podľa druhu vlastníctva k 31. 12. 2005 v mil. Sk
Tabuľka č 4
Druh vlastníctva Pohľadávky Záväzky
Celkom Z toho: po lehote splatnosti Celkom Z toho: po lehote splatnosti
Súkromné tuzemské 22 696 7 453 23 870 6 235
Družstevné 94 44 94 30
Štátne x/ – – – –
Územná samospráva x/ – – – –
Zahraničné 4 911 1 404 4 661 1 065
Medzinárodné súkromné 4 456 1 026 4 403 781
Stavebné podniky spolu 32 192 9 945 33 101 8 126
x/ Údaje nie sú uvedené z dôvodu ochrany individuálnych dát.
Zdroj: Stav zákaziek a finančné ukazovatele stavebných podnikov SR za 4. štvrťrok 2005, ŠÚ SR, február 2006
3. Vývoj cien v stavebníctve
Ceny stavebných prác sa v priemere od začiatku roka oproti roku 2004 zvýšili o 4,3 %. Ceny v novej výstavbe, modernizácii a rekonštrukcii a v opravách a údržbe stavebnej povahy medziročne vzrástli zhodne o 4,3 %. Ceny stavebných prác na výstavbe budov vzrástli o 4,5 % (v tom na bytových budovách o 4,9 % a nebytových budovách o 4,3 %) a na výstavbe inžinierskych stavieb sa zvýšili o 4,1 %. V hodnotenom období sa tempo rastu cien stavebných prác medziročne znížilo zo 6,3 % na 4,3 %, t. j. o dva percentuálne body.
Výrobné ceny materiálov a výrobkov spotrebovávaných v stavebníctve vzrástli v priemere od začiatku roka oproti roku 2004 o 4,4 %. Ich tempo rastu sa medziročne znížilo o 1,2 percentuálneho bodu. Medziročný prírastok cien materiálov spotrebovávaných v novej výstavbe, modernizácii a rekonštrukciách a v opravách a údržbe stavebnej povahy bol zhodne o 1,2 %. Ceny stavebných materiálov spotrebovávaných pri výstavbe inžinierskych stavieb vzrástli o 1,3 % a pri výstavbe budov o 1,2 % (v tom na bytových budovách a nebytových budovách zhodne o 1,2 %).
Nákupné ceny materiálov a výrobkov použitých v procese výstavby vzrástli od začiatku roka oproti roku 2004 v priemere o 4,2 %.
Podrobnejšie údaje o vývoji cien uvádzame v prílohe č. 3.
4. Bytová výstavba
V roku 2005 sa začala výstavba 19 796 bytov, dokončilo sa 14 863 bytov a rozostavaných zostalo ku koncu roka 48 874 bytov. V porovnaní s rokom 2004 sa počet začínaných bytov zvýšil o 3 210 bytov, t. j. o 19,4 %. Počet dokončených bytov vzrástol medziročne o 2 271 bytov, t. j. o 18,0 %. Počet rozostavaných bytov vzrástol zo 43 981 na 48 874 bytov. Počet dokončených bytov v rodinných domoch vzrástol o 1,5 % na 8 707 bytov, čo predstavuje 58,6 % z celkového počtu dokončených bytov.
Rozhodujúci podiel na raste bytovej výstavbe mal súkromný sektor. Jeho podiel na začatých bytoch bol 84,7 %, rozostavaných 88,7 % a na dokončených bytoch 85,9 %.
5. Regionálne porovnania
K 31. 12. 2005 pôsobilo v odvetví stavebníctva 6 225 podnikov a 62 436 živnostníkov. Najviac podnikov (1 349) pôsobilo v Bratislavskom kraji, čo predstavuje 21,7 % z celkového počtu stavebných podnikov. Najmenej podnikov (538) pracovalo v Nitrianskom kraji, t. j. 8,6 % z celkového počtu stavebných podnikov. Najviac živnostníkov pôsobilo v Žilinskom kraji (13 358), čo predstavuje 21,4 % z celkového počtu živnostníkov v SR zaoberajúcich sa stavebníctvom. Najmenej (4 138 živnostníkov) pracovalo v Košickom kraji, čo je 6,6 % z celkového počtu živnostníkov pôsobiacich v odvetví stavebníctva.
Na celkovom objeme stavebnej produkcie sa najväčšou mierou podieľali subjekty so sídlom v kraji Bratislavskom (26,1 %), Žilinskom (17,5%), Košickom (12,7 %) a Prešovskom (10,2 %). Najnižší podiel zaznamenal kraj Banskobystrický (5,8 %) a Nitriansky (8,5 %). Pozitívne hodnotíme skutočnosť, že vo všetkých krajoch medziročne vzrástol objem stavebnej výroby.
Tak ako stavebná výroba aj zamestnanosť medziročne vzrástla vo všetkých krajoch. Najväčší nárast zaznamenal kraj Žilinský (112,8 %), ktorý dosiahol aj najväčší podiel zamestnanosti (18,5 %).
V hodnotenom období sa dokončilo najviac bytov v kraji Bratislavskom (4 673), Trnavskom (2 055) a v Žilinskom (1 997), najmenej v kraji Banskobystrickom (772), v Košickom (944) a v Nitrianskom (1 087). V Banskobystrickom a v Nitrianskom kraji nastal medziročný pokles v počte dokončených bytov o 5,4 %, resp. o 22,8 %. V ostatných krajoch bol zaznamenaný rast oproti roku 2004. Prehľad ukazovateľov podľa krajov uvádzame v prílohe č. 4.
Záver:
Odvetvie stavebníctva dosiahlo v roku 2005 veľmi dobré výsledky. V uplynulom roku zaznamenalo stavebníctvo najvyššiu dynamiku rastu od roku 1998 a už piaty rok po sebe sa jeho výkonnosť zvyšuje. Dynamika rastu hrubého domáceho produktu vytvoreného v stavebníctve bola najvyššia zo všetkých odvetví hospodárstva SR a 2,6-násobne vyššia ako bol celoslovenský priemer. Vzrástol aj podiel stavebníctva na HDP Slovenska.
Objem stavebnej produkcie medziročne vzrástol v tuzemsku aj v zahraničí. Rast stavebnej produkcie a produktivity práce bol zaznamenaný vo všetkých veľkostných skupinách podnikov.
Rast stavebnej produkcie mal pozitívny vplyv aj na rast zamestnanosti v tomto odvetví, hlavne v kategórii „robotníci na stavebných prácach“. Znížil sa počet nezamestnaných v stavebníctve, a tiež aj jeho podiel na celkovej nezamestnanosti. Priaznivý bol aj vývoj vzťahu produktivity práce zamestnanca v bežných cenách k priemernej nominálnej mesačnej mzde. Priemerná mzda v stavebníctve je však o viac ako 3 tis. Sk nižšia ako v hospodárstve Slovenska.
Priaznivé výsledky v objemových ukazovateľoch sa pozitívne prejavili aj vo finančnej situácii. Zaznamenali sme medziročný rast výnosov, zisku aj rentability výnosov. Naďalej sa zlepšuje platobná schopnosť stavebných podnikov a pozitívne hodnotíme skutočnosť, že ani jeden sektor podľa druhu vlastníctva nie je v prvotnej platobnej neschopnosti.
Z hľadiska regionálneho porovnávania rastu stavebnej produkcie, počtu dokončených bytov a zamestnanosti podľa jednotlivých krajov môžeme konštatovať zlepšenie situácie. Dokumentuje to aj tá skutočnosť, že vo všetkých krajoch medziročne vzrástol objem stavebnej produkcie a aj počet zamestnancov. Najväčší nárast stavebnej produkcie zaznamenal kraj Žilinský, Košicky, Trenčiansky a Nitriansky. V Žilinskom a Košickom kraji vzrástol aj podiel na objeme stavebnej produkcie Slovenska. Priaznivá situácia je aj v počte dokončených bytov. Vzrástol nielen počet dokončených bytov na Slovensku, ale medziročný rast zaznamenali všetky kraje okrem Nitrianskeho a Banskobystrického.
K pozitívnym výsledkom prispel celý rad faktorov. Do vývoja sa premietli výsledky postupnej stabilizácie podmienok podnikania v dôsledku zavádzania reforiem a legislatívnych zmien. Zlepšili sa podmienky získavania domácich zdrojov investovania a vytvoril sa väčší priestor pre vstup zahraničných investorov. Rast stavebnej produkcie a zamestnanosti pozitívne ovplyvnila aj možnosť čerpať finančné prostriedky z európskych fondov, uzatvárať kooperačné vzťahy so zahraničnými partnermi, využívať ich kapitálovú silu, skúsenosti v oblasti organizácie a riadenia a ich obchodné kontakty.
Napriek týmto pozitívam, ktoré kladne ovplyvnili rozvoj odvetvia stavebníctva, vyskytli sa aj problémy, ako napr.:
pretrvávajúce prechodné opatrenia pôvodných členských štátov EÚ voči novým členským krajinám obmedzujúcich voľný pohyb pracovných síl,
malé skúsenosti stredných stavebných firiem pri realizácii stavebných prác v zahraničí a ich nedostatočná znalosť európskej legislatívy,
pretrvávajúca platobná nedisciplinovanosť investorov a nevymožiteľnosť pohľadávok,
vytvorenie umelo vzniknutej skupiny živnostníkov z donútenia, ktorá vytvára zdanie rozvoja malého a stredného podnikania, a tým deformuje podnikateľské prostredie,
nedostatočná vybavenosť informačno-komunikačnými technoilógiami,
pretrvávajúca nízka úroveň organizácie a kvality riadenia, hlavne malého a stredného podnikania,
sťažený prístup k úverovým zdrojom drobných podnikateľov, obmedzené zdroje financovania u obyvateľstva a verejnej správy,
nedostatok odborníkov, hlavne v profesiách murár, tesár, klampiar, inštalatér a stavebný zámočník,
obmedzené prepojenie medzi výskumnou a podnikovou sférou.
© 2005 Copyright MVRR SR