Zamerne sa venujem tejto krajine, pretoze co sa tyka energetiky je to najvyznamnejsia europska krajina z hladiska celkoveho pohladu na energetiku.
8. najvacsi producent ropy na svete
3. najvacsi vyvozca ropy na svete (po S.A. a Rusku)
7. najvacsi producent zemneho plynu
3. najvacsi vyvozca zemmneho plynu (za Ruskom a Kanadou)
2. najvacsi vyvozca zemneho plynu do Europy (po Rusku)
5. najvacsi svetovy producent elektrickej energie z vodnych elektrarni
1. stat sveta, ktory najviac el. energie ma z vodnych elektrarni (99%)
2. najvacsi europsky producent energie z obnovitelnych zdrojov
Produkcia eletrickej energie: 99% vodne elektrarne, 0,8% tepelne, 0,2% ine obnovitelne zdroje.
.. produkcia ropy klesa permanentne od r. 2000 z 3,2 mil. barelov do r. 2007 na 2,6 mil. barelov a ma klesnut aj v r. 2008
.. produkcia zemneho plynu naopak prudko rastie
Do Europy Norsko dodava 85 mld. m³ plynu rocne a tento objem chce podla dlhodobo dohodnutych kontraktov navysit v dalsom obdobi o 50%, postupne az na 130 mld m³ plynu/rok. Novym norskym zdrojom je pole Snøhvit, v r. 2007 tu bol dokonceny aj terminal.
Norsko zabezpecuje 15% europskej spotreby zemneho plynu. Plyn sa exportuje do: Nemecka, Francuzska, Velkej Britanie, Belgicka, Holandska, Talianska, Spanielka, Ceskej repibluky, Rakuska, Polska a Danska. V skvapalnenej forme ale prekracuje hranice Europy a dostava sa tankermi aj do USA a Mexika.
Spotreba elektrickej energie na 1 obyvatela je v Norsku vyssia nez je priemer statov OECD, ale porovnatelna s dalsimi krajinami skandinavskej oblasti ako Finsko a Svedsko, co suvisi pravdepodobne s klimatickymi podmienkami. Krajina elektrickou energiou aj kuri a to aj tam, kde to nie je bezne ani v najvyspelejsich statoch sveta ako napriklad ohrievaju sa chodniky, letiska, pristavacie drahy, cele budovy a zohrieva sa tak aj voda. Ludia a firmy si to mozu dovolit, pretoze vlada masivne podporovala investicie do hydroenergetiky v minulych dekadach, trh je dnes na 100% deregulovany, co znamena ze ludia si mozu vybrat odberatela a tym klesa cena a stupa spotreba.
V poslednych rokoch vsak energeticka politika prechadza zasadnymi reformami a na prvom mieste je faktor ochrany zivotneho prostredia. Preto sa obmedzuje spotreba elektrickej energie, ale tiez sa hlada menej ropnych poli a na vlady sa tlaci, aby nestavali dalsie velke vodne elektrarne.
Aj ked ma Norsko silny zaporny postoj k vyrobe elektrickej energie cez atomove elektrarne, tak vyskumu v tejto oblasti sa venuje znacna pozornost.
Dna 24. aprila 2008 usporiadal norsky Ustav pre energeticke technologie (IFE) v koordinacii s Ministerstvom zahranicnych veci akciu k 50. vyrociu zalozenia norskeho jadroveho vyskumneho reaktoru OECD Halden Reactor Project. Malokto uz dnes vie, ze jadrovy vyzkum zacali skor ako Norsko iba 4 velmoci - USA, ZSSR, Velka Britania a Francuzsko. Projekt OECD Halden Reactor (HRP) bol iniciovany v r. 1958 za ucasti Norska a 11 statov OECD, pricom dnes prebieha za ucasti 17 statov a 130 organizacii. Je zamerany na vyzkum paliva, materialu, reaktorov, interakcie clovek-stroj a na vyvoj porkocilych systemov riadenia diagnostiky reaktorov a tiez prostriedkov pre overenie SW jadrovych elektrarni. Zakladatelske krajiny projektu: Norsko, Belgicko, Dansko, Finsko, Francuzsko, Japonsko, Juzna Korea, Spanielsko, Svedsko, Svajciarsko, Velka Britania, USA. Dalsimi clenmi su tiez: Ceska republika, Madarsko, Rusko, Slovensko (VUJE). Na projekte dnes pracuje cca. 270 vedcov a cela rad avyzkumnych pracovnikov.
Norsko zriadilo Statny ropny fond, teda tzv. Fond buducnosti, do ktoreho sa odklada cast prijmov z predaja ropy, ale vo vseobecnosti sem idu aj prebytky statnych rozpoctov. Cielom je zabezpecit dalsim generaciam kvalitny zivot aj bez vyraznych prijmov z predaja ropy a zemneho plynu. V principe ide o penzijny vladny fond. Ten k 1.1.2008 disponoval cca. 345 mld. USD a v r. 2011 ma dosiahnut hodnotu min. 500 mld. USD. Norska vlada peniaze vo fonde investuje do svetoveho priemyslu a do roznych financnych operacii. Norsko ma podiely v roznej vyske uz vo vyse 7000 firiem sveta.