To, co tu teraz napisem je sice v tomto vlakne OT, ale zacali(a robia to tu) s tym aj ini, takze asi mam pravo reagovat aj ja. Niekto tu zacal porovnavat Bansku Bystricu a Zilinu z hladiska vyvoja, vyznamu, postavenia, poctu obyvatelstva, infrastruktury, atd.
Zacnem s tym, ze obidve mesta vznikli z pôvodnych slovanskych osad a ich dalsi vyvoj je fakt odlisny, takze sa obmedzim len na vyznamne udalosti a fakty: Zilina bola skoro pocas celeho stredoveku poddanskym mesteckom okolitych feudalnych panstiev. Teda okrem obdobia od r. 1312, ked sa uz v nejakej listine spomina ako mesto, ale az v r. 1321 dostava privilegia od krala. Banska Bystrica dostala privilegia slobodneho kralovskeho banskeho mesta uz r. 1255(skôr ako Bratislava). Zilinu povysil kral do stavu slobodych kralovskych miest az r. 1405! Takymto mestom je vsak len do r. 1544, kedy ju degradovali na poddanske mestecko(osadu), ktorym aj zostala az do r. 1820. Za zmienku stoji, ze BB bola nepretrzite mestom, od svojho vzniku slobodnym kralovskym banskym mestom s velkym vyznamom pocas celej jej stredovekej existencie. Mala kralovsky mestsky hrad, kamenne murovane opevnenie s 18 bastami, 6 branami, barbakanom s obrannou vezou, atd.). Zilina mala iba hlinene valy v kombinacii s drevenymi kolmi a prutim, dve brany. Porovnanie poctu obyvatelstva az do r. 1920 je jasne v prospech BB, az vtedy ju ZA dobehla a „vyrovnala skore“, dovtedy mala max. tretinovu populaciu. Od toho casu je ich rast priblizne rovnaky a rozdiely su nepatrne! O vtedajsom vyzname tychto dvoch miest je asi zbytocne obsirne tu popisovat a porovnavat(prosperujuce banske mesto a poddanske mestecko), dostatocne to vystihuju trebars uryvky z tejto publikacie:
http://www.dejiny.sk/hrevue/hr03-01/mesta.htm
Napr. Pocet obyvatelov (Uryvok): „Najpočetnejšími mestami na Slovensku koncom stredoveku boli Košice a Bratislava, ktoré podľa európskej kategorizácie možno považovať za stredné mestá (5 000 – 10 000 obyvateľov). K menším stredným mestám (s 2 000 – 5 000 obyvateľmi) patrili Banská Štiavnica, Levoča, Trnava, Bardejov, Banská Bystrica, Prešov, Kremnica a azda aj Kežmarok. Ostatné mestá na Slovensku patrili do kategórie malých miest (do 2 000 obyvateľov) a prevažná väčšina mestečiek nedosahovala 1 000, ba mnohé ani 500 obyvateľov. “
Kde je Zilina??
Vyznam tychto miest: (Uryvok): „Banská Bystrica bola súčasťou Zväzu slobodných kráľovských banských miest na strednom Slovensku, známych aj pod názvom dolnouhorské banské mestá (niederungarische Bergstädte). Podľa ustáleného hodnostného poradia (rangu) sem v polovici 15. storočia patrilo spolu 7 miest: Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Nová Baňa, Pukanec, Ľubietová a Banská Belá. Stredoslovenský banský revír zaujímal z celoeurópskeho hľadiska popredné miesto v ťažbe, zhuťňovaní a produkcii drahých kovov. Okolo polovice 14. storočia sa v Uhorsku vyťažilo približne 2 000 – 2 500 kg zlata ročne, pričom len v samotnej Kremnici vtedy ročne vyprodukovali 400 kg, koncom 15. storočia asi 250 kg. Najväčším producentom striebra bol rudný revír v Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici, kde sa v 2. polovici 14. storočia vyťažila podstatná časť z celouhorskej produkcie odhadovanej na 100 ton ročne, čo predstavovalo asi 25 % európskej produkcie striebra. Na prelome 15. a 16. storočia tu nastal útlm vo výrobe zlata i striebra, no stúpla produkcia medi, a to vďaka Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti, ktorú roku 1495 založil domáci podnikateľ Ján Turzo a nemecký bankár Jakub Fugger z Augsburgu. Spoločnosť sa stala prototypom kapitalistického veľkopodniku s celoeurópskou pôsobnosťou, sídlila v Banskej Bystrici (odtiaľ názov Neusohler Kupferhandel) a prostredníctvom svojich faktórií vo Vroclave, Gdansku, Antverpách, Norimbergu a Benátkach vyvážala meď a striebro do celého civilizovaného sveta“
V inych pramenoch sa spomina, ze banskobystricky Turzovsko-fuggerovsky mediarsky podnik bol financne tak silny, ze reguloval vtedajsie svetovy obchod s medou a jej ceny. Za ucelom obchodu s medou a kvôli jej transportu tato spolocnost vybudovala system cestnych komunikacii na sever cez Velky Sturec, tzv. „Krakovska cesta“(predtym Via Magna) a na zapad do Kremnice cez Kremnicke pohorie. Med z banskobystrickej oblast bola pouzita aj na lodiach s ktorymi Kolumbus priplaval do Ameriky. Za zmienku este stoji(a na vsetkych ekonomickych skolach po celom svete sa to vyucuje), ze ako prvy na svete mal tento podnik zavedeny system podvojneho uctovnicta uz v tej dobe.
Zilina bola vzdy iba sucastou trencianskej zupy, BB bola v urcitom nie kratkom obdobi sidlom zvolenskej zupy.
Zilina sa zacala vzmahat ako mesto a centrum diania az po postaveni bohuminsko-kosickej zeleznice v r. 1872, BB napojena na trat v 1873. Banska Bystrica mala uz v stredoveku dômyselny vodovodny system tahany az spod Prasivej sustavou drevenych „rur“ a zlabov predovsetkym na bansku cinnost, ale aj pre uzitkove ucely ludi, ten bol uz na zaciatku 19. stor. vymeneny za liatinove a olovene rury, ozajstny mestsky vodovod s rozvodom do domov uz v r. 1894, sucasne vybudovala aj kanalizacnu sustavu, elektricke rozvody v domoch a aj verejne osvetlenie na prelome storoci, „moderna“ mestska vodna elektraren zacala fungovat r. 1902. Zilina toto vsetko spominane postupne zavadzala az r. 1907-08.
Takto by sa dalo pokracovat dalej o historickych pamiatkach, ktore svedcia o vyzname a bohatosti toho ktoreho mesta, ale to uz by bolo uplne niekde „inde“.
Snad este len reakcia na spominanu vystavbu vodnych elektrarni na Vahu, prva väcsia bola dokoncena az r. 1936 a to Ladce, o malicko neskôr este dalsie az po Trencin, vsetky ostatne az po vybudovani Vazskej vodnej kaskady v 50-tich rokoch minuleho storocia.
http://www.rocenka.sk/historia2002.htm
Na zaver, kazdy si môze vyhladat v archivoch alebo pomocou internetoveho vyhladavaca(trebars Google) cokolvek z toho co som spomenul, su to fakty, ktore tazko prekrutit. Ak bude mat niekto nejasnosti, alebo zaujem o zdroje z ktorych som cerpal napr. aj statisticke udaje, rad ich na dotaz poskytnem.
Takze Aquila, fh, doporucujem Vam nastudovat si trosku dejiny a statisticke udaje a prestanete precenovat vyznam Ziliny, ktory jej ani nepatri!